Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-201-2016.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Subarea
2Co/201/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu : BL Telecom collection, s. r. o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpeného: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému : T. V., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B. L. XX, XXX XX B. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734, v konaní o zaplatenie 729,61- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C 137/2014-72 zo dňa 23.05.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom v Prešove.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého rozhodnutia.
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 90,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 61,81- Eur od 14.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 29 Eur od 14.07.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 99,08 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Moniky Marjanovič do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 729,61 Eur spolu s príslušenstvom. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) uzavrel Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby riadne a včas platiť, avšak na základe vystavených faktúr na vyššie uvedené sumy, tieto žalobcovi neuhradil. Žalobca uvedené pohľadávky voči žalovanému nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 uzavretej medzi ním ako postupníkom a právnym predchodcom žalobcu ako postupcom. Podaním zo dňa 11.08.2014 oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania na strane žalovaného na podporu jej
postavenia v tomto konaní. Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka vo vyjadrení vedľajšieho účastníka argumentovala, že žalobca podal návrh na zaplatenie 90,81 Eur ako ceny za využitie telekomunikačných služieb zo zmluvy o pripojení a na zaplatenie zmluvnej pokuty 638,80 Eur, spolu 729,61 Eur. Namietala zmluvnú pokutu T. U., ktorej dojednanie je absolútne neplatné, pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú pokutu a neplatný právny úkon pre absencie prejavu vôle. Uviedla, že žalobca nevyzýval žalovaného na vrátenie prenajatých zariadení a žalovaný ich naďalej v dobrej viere užíval a nemal vedomosť o tom, že ich má len v nájme a že po ukončení zmluvy o pripojení je povinný ich vrátiť. Pri ďalších pokutách nie je zreteľné, kde sú stanovené a za aké zmluvné porušenie sa ukladajú. Podľa zisteného skutkového stavu mal súd za to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení, ktorou sa predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi, ním vybrané služby a žalovaný sa zaviazala platiť za poskytované služby žalobcovi fakturované sumy. Keďže si žalovaný napriek upozorneniam nesplnil povinnosť platiť cenu za poskytnuté služby, bolo dôvodným žalobcovi priznať túto nezaplatenú cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 61,81 EUR a 29 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania. Súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 638,80 EUR a z nej požadovaného úroku z omeškania, nakoľko žalobca tento svoj nárok nepreukázal, keďže nepredložil písomné individuálne dojednanú výšku jednotlivých uplatnených zmluvných pokút, čo je v rozpore s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka.
3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. a to tak, že pomerne neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnila a podľa názoru súdu mu žiadne trovy ani nevznikli. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako si ich vyčíslil v podaní zo dňa 21.08.2014. Vedľajší účastník vstúpil do konania v čase (august 2014), keď ešte nebola účinná právna úprava (od 01.01.2015, § 93 OSP), podľa ktorej na takýto vstup je potrebný výslovný súhlas toho, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Súd taktiež pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka zohľadnil fakt, že vedľajší účastník vstúpil do konania iba v časti o zaplatenie sumy 638,80 EUR týkajúcej sa zmluvnej pokuty ako samostatne žalovateľného nároku, v ktorej bol plne úspešný. Vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy konania (trovy právneho zastúpenia) vo výške 99,80 Eur, teda v plnej sume tak, ako si ich uplatnil.
II. Obsah odvolania žalobcu.
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v prípade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka ide o neúčelne vynaložené trovy. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia súdov, bol toho názoru, že súd v napadnutom rozsudku vec nesprávne právne posúdil, nakoľko je zrejme, že úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi.
5. Žalovaný a vedľajší účastník sa na základe doručenej výzvy k podanému odvolaniu nevyjadrili.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej len ,,O.s.p“), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku v jeho napadnutej časti rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania. Na potvrdenie uvedeného odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2016 sp. zn. 6Cdo/181/2015.
10. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení platnom do 31.12.2014 s tým, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v písomnom podaní z 21.08.2014 namietal neprimerane vysoké zmluvné pokuty v spotrebiteľskej zmluve, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také za neplatné. Navrhol v časti zmluvných pokút žalobu zamietnuť.
11. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).
12. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.
13. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).
14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.
15. Vedľajší účastník vstúpil do konania a podľa jeho podaní sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprimerane vysoká zmluvná pokuta v rozpore s dobrými mravmi.
16. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.
17. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.
18. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
19. Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba a vystupujúci na strane žalovaného bol z procesného hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania patrí v celom rozsahu, ako to
správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O. s. p. je ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v Smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
20. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že vedľajší účastník na strane žalovaného nijako neprispel k výsledku konania odvolací súd poznamenáva, že tento vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu proti konkrétnej zložke uplatneného nároku (písomným podaním doručeným súdu dňa 21.08.2014) a bol argumentačne úspešný. Výsledkom je zamietnutie žaloby vo vzťahu k neprimeranej zmluvnej pokute.
21. Súd prvej inštancie správne priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 99,08- Eur, a to z tarifnej hodnoty 638,80 Eur, t.j. z pôvodne uplatnených zmluvných pokút, v ktorom rozsahu vstúpil vedľajší účastník do tohto konania. Tieto pozostávali z dvoch úkonov právnej služby oba za rok 2014, po á 41,50- Eur (prevzatie veci vrátane prípravy zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21.08.2014), ako aj k nim patriacim režijným paušálom za rok 2014 vo výške 16,08 Eur.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešný žalovaný a vedľajší účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnili, ani im žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).