Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Cb-48-2022.pdf
PDF · 111.37 KB
Case nature
Subarea
33Cb/48/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: Chemkostav, a.s., K. Kuzmanyho 1259/22, Michalovce, IČO: 36 191 892, zastúpený: Kotvan, s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, Bratislava proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Bratislava I 15.6. 2022.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému nariadi, aby prerušil stavbu: „Terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov“ realizovanú podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 23.9. 2021, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, alebo do dosiahnutia písomnej a právne účinnej dohody o žalobcom uplatnených nárokoch na predĺženie lehoty výstavby a na zvýšenie zmluvnej ceny, v ktorej sa bude konštatovať, že účinnosťou dohody zaniká účinnosť uznesenia o nariadení nedokladného opatrenia, a zároveň nariadi žalobcovi hodnoverne preukázať zabezpečenie existencie finančných zdrojov na úhradu Zmluvnej ceny vrátane úpravy zmluvnej ceny (teda aj nárokov).
2. Uvedeného sa domáhal na základe nasledujúcich skutočností: So žalovaným ako objednávateľom žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 23. 9. 2021 zmluvu o dielo (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom je na jednej strane (i) zhotovenie diela - stavby „Terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov“ (ďalej len „Dielo“) a odstránenie vád a na druhej strane (ii) úhrada Zmluvnej ceny za Dielo vo výške 10 492 091,57 EUR s DPH, vrátane úprav ceny. Zmluva o dielo sa riadi všeobecnými zmluvnými podmienkami FIDIC, vydanie 1999, tzv. červená kniha preložená Slovenskou asociáciou konzultačných inžinierov (ďalej len „VZP“) a osobitným zmluvnými podmienkami, ktoré boli priložené k Zmluve („OZP“). OZP predkladáme ako súčasť dôkazu č. 1. Zmluva sa uzatvorila ako výsledok verejného obstarávania zákazky s názvom „ŽSR, Terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov“ obstaranej postupom verejného obstarávania - verejná súťaž
- nadlimitná zákazka podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“).
Súťažné podklady k uvedenej zákazke boli zverejnené 3. 3. 2020. Ponuku sme podali 25. 6. 2020. Zmluva bola podpísaná 23. 9. 2021. Stavenisko žalobca prevzal 20. 10. 2021. Lehota výstavby je dohodnutá na 24 mesiacov od prvého prevzatia staveniska, t. j. do 20. 10. 2023.
30. 1. 2020 generálny riaditeľ Svetovej zdravotnej organizácie vyhlásil stav globálnej zdravotníckej núdze z dôvodu šírenia ochorenia COVID-19. OD 16. 3. 2020 do 13. 6. 2021 bol na území SR z dôvodu šírenia ochorenia COVID-19 vyhlásený núdzový stav. Dňa 24. 2. 2022 začala vojna na Ukrajine. Po začatí vojny na Ukrajine začali jednotlivé krajiny ako aj Európska komisia zavádzať sankčné opatrenia, proti dovozu materiálov a komodít z Ruska, resp. z obchodných spoločností a od fyzických osôb ovládaných určitými osobami na sankčnom zozname. Vyššie pomenované udalosti, t. j. vojna na Ukrajine a celosvetová pandémia ochorenia COVID-19 mali dopad na úroveň cien a došlo k skokovitému nárastu stavebných materiálov. Žalobca je názoru, že má nárok na zvýšenie Zmluvnej ceny z dôvodu (i) skokovitého rastu cien stavebných materiálov zapríčineného uvedenými dvoma udalosťami celkovo vo výške 1 745 453,01 EUR bez DPH.
Podľa žalobcu existuje možnosť vzájomnej dohody, ktorá však zavísí predovšetkým od žalovaného a ten nie je aktívny a neprejavil záujem uzavrieť takúto dohodu. Následne má žalobca nárok na základe Zmluvy, prípadne podľa zákona a právnych princípov.
Všeobecne o nárokoch
Zmluva umožňuje žalobcovi ako zhotoviteľovi uplatňovať zmluvou podmienený nárok na: (i) zvýšenie Zmluvnej ceny, a (ii) predĺženie Lehoty výstavby. Takýto nárok musí byť v Zmluve výslovne uvedený. Zmluva výslovne uvádza udalosti, ktorých riziká znáša objednávateľ, teda žalovaný. V prípade existencie danej udalosti má zhotoviteľ nárok na predĺženie Lehoty výstavby a na Náklady a primeraný zisk (tam kde je to uvedené), pokiaľ ho uplatní včas. Postup uplatňovania nároku je uvedený v Pod-čl. 20.1 VZP/OZP. Stavebný dozor nekoná v súlade so Zmluvou, nakoľko nerozhodol o podstate uplatnených nárokov, hoci mal, čím sa žalobca dostáva do zlého cash flow. Žalobca nemohol predvídať okolnosti, ktoré nastali dôsledkom existencie pandémie COVID-19 a aktuálne ani okolnosti, ktoré nastali dôsledkom vojny na Ukrajine. Ak sa prechádza rizikami v Zmluve, ktoré znáša žalovaný, nenájde sa výslovné riziko zvýšenia ceny stavebných materiálov. Má to logiku, pretože to má byť riešené cez Pod-čl. 13.8 VZP, ktorý upravuje valorizáciu cien. Žalovaný sa však rozhodol Pod-článok 13.8 VZP neaplikovať, čo je podstatou problému, prečo je žalobca nútený obrátiť sa na súd, aby si ochránil svoje práva. Žalobca je toho názoru, že okolnosti, ku ktorým došlo v dôsledku COVID-19 opatrení, sú nepredvídateľné okolnosti. Cenová ponuka bola pripravená s ohľadom na (i) skúsenosti bežného podnikateľa, a na (ii) ceny platné ku koncu júna 2020. Opatrenia COVID-19 začali v Európe vo februári 2020, na Slovensku však dopady COVIDU na trh sa preukázali neskôr ako sme dali ponuku. Dňa 24. 2. 2022 začala na Ukrajine vojna, čo iba zhoršilo ceny.
V príslušnej Zmluve existujú nasledovné ustanovenia, ktoré riešia situáciu ohľadom vzniknutých udalostí, a to najmä tieto: (i) riziko vyššej moci (viď. Čl. 19), (ii) dôsledky oneskorenia spôsobeného úradmi (viď. Pod-čl. 8.5), (iii) úpravy v dôsledku zmien legislatívy (viď Pod-čl. 13.7) - prípadná povinnosť karantény, a (iv) dôsledky rizík Objednávateľa (viď Pod-čl. 17.4). Pokiaľ ide o pandémiu COVID-19, táto nie je výslovne uvedená v Pod-čl. 17.3 VZP/OZP, teda v zmysle Pod-čl. 17.4 VZP/OZP nemožno uplatniť Náklady z dôvodu dopadov okolností COVID-19 opatrení. Aj samotné dôsledky oneskorenia spôsobeného úradmi nás oprávňujú iba na predĺženie Lehoty výstavby. Pandémia sa nespomína ani v Pod-čl. 19.1 VZP/OZP, teda nie je možné prostredníctvom 19.4 VZP/OZP uplatniť Náklady. Pri samotnej pandémii možno uplatniť iba predĺženie Lehoty výstavby podľa Pod-čl. 8.4 VZP/OZP, ale bez Nákladov. Dôsledky vojny na Ukrajine Ak by vojna vyslovene prekazila plnenie povinností Zhotoviteľovi, bolo by možné uplatniť aj Náklady prostredníctvom Pod-čl. 19.4 (b) VZP. 19.4(b) VZP znie:
„Ak sa z dôvodu Vyššej moci zabraňuje Zhotoviteľovi vo vykonávaní akýchkoľvek jeho povinností podľa Zmluvy, o čom podal oznámenie podľa podčlánku 19.2 (Oznámenie o Vyššej moci) a vznikne mu oneskorenie a/alebo Náklady v dôsledku takejto Vyššej moci, Zhotoviteľ bude mať nárok podľa podčlánku 20.1 (Nároky Zhotoviteľa) na: a) predĺženie lehoty v dôsledku každého takého oneskorenia, ak dokončenie Diela je alebo bude oneskorené podľa podčlánku 8.4 (Predĺženie Lehoty výstavby) a b) ak udalosti alebo okolnosti sú povahy popísanej v pododstavcoch (i) až (iv) podčlánku 19.1 (Definícia Vyššej moci) a v prípade pododstavcov (ii) až (iv) pokiaľ sa vyskytnú v Krajine, úhradu všetkých takýchto Nákladov. Po obdržaní tohto oznámenia Správca stavby je povinný postupovať v súlade s podčlánkom 3.5 (Rozhodnutia), tak aby tieto záležitosti odsúhlasil alebo o nich rozhodol.“ V pododstavci (i) podčlánku 19.1 VZP sa uvádza vojna. Ako dôkaz predkladá žalobca rozhodnutie arbitrážneho súdu podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory, z ktorého vyplýva, že vojna nemusí byť v krajine, v ktorej sa stavia, ale môže mať dopad na stavbu. Žalobca tvrdí, že vojna na Ukrajine mu spôsobila, že nevie zabezpečiť niektorý stavebný materiál. Ak sa nám aj podarí stavebný materiál zabezpečiť, musí ho zaplatiť celý vopred, iba tak ho dajú do výroby. To isté sa týka aj subdodávateľov, ktorí prípadne dodávajú aj materiál. Títo subdodávatelia požadujú niekoľkonásobne vyššie ceny, ako v čase ponuky a odmietajú nastúpiť bez záloh a bez garancií, úhrady nimi požadovanej ceny. Tieto zvýšenia ceny nemá žalobca nijako kryté ani garantované, nemá na ne ani vlastné finančné prostriedky. Pod-čl. 13.7 VZP COVID-19 opatrenia a sankčné opatrenia proti Rusku by bolo možné považovať za Právne predpisy, ktoré ak boli zmenené po Základnom dátume (Základný dátum podľa Pod-čl. 1.1.3.1 VZP je 28 dní pred posledným dňom na predloženie ponuky, t. j. 28 dní pred 17.4.2020 je 20. 3. 2020), je možné aplikovať claim podľa Pod-čl. 13.7 VZP/OZP ak vyvolali dopad na cenu. Sankčné opatrenia prispeli svojou mierou k skokovitému zvýšeniu cien. Je ťažké rozlíšiť dopad a príčinu zvýšenia cien, a to tým, že nie je možné dovážať stavebné materiály z Ruska a stavebné materiály z Ukrajiny nie je možné dodať z dôvodu, že výrobcovia nevyrábajú, alebo výrazne obmedzili dodávky.
Nároky zo zákona
Hoci žalobca tvrdí, že podľa Zmluvy v dôsledku udalostí má nárok na predĺženie Lehoty výstavby, k čomu bude dochádzať ak nezabezpečí dodávku materiálov na stavbu a subdodávateľov, ale aj na zvýšenie Nákladov v dôsledku vojny na Ukrajine Porušenie prevenčnej povinnosti Ak by súd vyhodnotil, že uvedené ustanovenia FIDIC VZP žalobcu neoprávňujú na zvýšenie Zmluvnej ceny, bude uplatňovať všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škode na majetku v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal povinnosť starostlivo stanoviť valorizačný vzorec, ktorý by reflektoval zmeny cien stavebných nákladov, a to aj z dôvodu, že riziko zmeny ceny stavebných materiálov nevie žiadna zo zmluvných strán predvídať ani ovládať a teda je to riziko, ktoré má znášať žalovaný, a nie je dôvod ho prenášať na nás. Porušením tejto prevenčnej povinnosti žalovaný protiprávne konal a založil zodpovednosť za škodu, ktorú žalobcovi spôsobil. Škodou je rozdiel medzi reálne zaplatenou cenou za stavebný materiál a cenou za tento stavebný materiál uvedenou v ponuke. Žalobca podotýka, že Stavebný dozor nekoná (resp. nevie konať, lebo v zmysle OZP musí žalovaný o všetkom rozhodnúť vopred), ale správne by mal Stavebný dozor aplikovať postup, na základe ktorého by mal uznať nárok aspoň z časti alebo aspoň uznať jeho opodstatnenosť, a následne by mal určiť aká je spravodlivá čiastka tohto nároku v žiadosti o Priebežné platobné potvrdenie (ďalej len „PPP“) v zmysle Pod-čl. 14.3 (f) VZP. V prípade, že nebude PPP Stavebným dozorom riadne schválené podľa 14.6 VZP/ OZP, resp. nebude žalovaným platba uhradená podľa 14.7 VZP/OZP je možné prerušiť práce, prípadne aj odstúpiť od príslušnej Zmluvy, a to s uplatnením ušlého zisku z celej stavby.
Právo na zisk/nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia Zákon o cenách v § 3 ods. 3 uvádza: „Súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk.“ Zastávame názor, že ak nás pripraví skokovitý nárast cien o zisk, bude to v rozpore so zákonom, pretože od nikoho nemožno požadovať, aby robil bez zisku, resp. tvrdíme, že investor má znášať riziko skokovitého nárastu
cien. Akceptujeme, že bežné podnikateľské riziko pozostáva z rizika inflácie, zdraženia jednotlivých položiek, ale nie zo skokovitého nárastu.
V tomto prípade nejde o bežnú zmenu ceny, ktorú by mal znášať podnikateľ ako svoje riziko, tu ide o výnimočnú situáciu, kedy došlo k skokovitému nárastu. Takéto okolnosti nevedela predvídať ani kontrolovať žiadna zo zmluvných strán, avšak nie je dôvod, aby žalobca toto finančné bremeno znášal výlučne, aj preto si myslí, že ak by uhradil zvýšené ceny a dokončil dielo, žalovaný by sa obohatil na jeho úkor, pretože ak by žalovaný sám staval, znášal by zvýšenie rovnako ako žalobca a nie je právny dôvod, ktorý stanovuje, že toto riziko má znášať žalobca.
Žalobca akceptuje inštitút „pevnej paušálnej ceny“, ale iba za podmienky, že existuje rozumná valorizačná doložka, ktorá zrkadlí ceny na trhu, prípadne súťažné podklady umožňujú transparentne si dať do ceny rizikovú prirážku ohľadom zdraženia cien. Žiadna takáto korekcia však v rámci obstarávania nebola uvedená, preto si žalobca myslí, že má právo na dodatočnú korekciu za zvýšené ceny a to, či už z dôvodu nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti, nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vynaložení nákladov na zvýšené ceny bez právneho dôvodu, resp. prostredníctvom aplikácie princípu poctivého obchodného styku, ktorý by nemal chrániť žalovaného za zneužívanie postavenia a okolností vo svoj prospech.
Možnosť dohody na základe nepredvídateľných okolností alebo podľa ustanovenia de minimis Zmena zmluvy de minimis Zákon o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) na základe ust. § 18 ods. 1 písm. c) umožňuje zmluvným stranám, aby zmenili na základe písomnej dohody Zmluvu. Žalobca sa domnieva, že pokiaľ by v rámci zmeny príslušnej Zmluvy došlo iba ku korekcii niektorých položiek z výkazu výmer, na základe ktorej by došlo k zvýšeniu Zmluvnej ceny o preukázateľne vynaložené náklady nad mieru stanovenú v ponuke, nedošlo by k zmene povahy Zmluvy, a takáto zmena by bola oprávnená, teda v súlade so ZVO. Dané ustanovenie dáva priestor pre zvýšenie Zmluvnej ceny cca až do výšky 5 mil. eur bez DPH. Žiaľ, návrh na takúto zmenu obsahu príslušnej Zmluvy o dielo by musela akceptovať aj druhá strana (žalovaný). Bez jeho súhlasu nie je možné danú zmenu vykonať. Žalobca má za to, že (zmena ceny položiek) nepredstavuje zmenu povahy (charakteru zmluvy), nakoľko zostáva zachovaný účel predmetu Diela a aj podstata predmetu Diela. Žiaľ, takéto riešenie vyžaduje súhlas žalovaného a žalovaný čaká na metodické pokyny svojho zriaďovateľa a nekoná, hoci zo Zmluvy by mal a mohol.
Nepredvídateľné okolnosti podľa ZVO žalovaný by mal možnosť podľa § 18 ods. (1) písm. (c) ZVO, prípadne bez potreby zdôvodnenia podľa ods. (3) a (4) ZVO zvýšiť dohodou bez sporu a nárokov. Aktuálna metodika Úradu pre verejné obstarávanie uvá dza, že vojna a pandémia je nepredvídateľnou okolnosťou, ktorú nebolo možné predví dať. Ak by teda boli dodatočné zdroje, existuje ustanovenie, na základe ktorého je možné zvýšiť Zmluvnú cenu. Otázka o akú sumu by mohla byť zvýšená Zmluvná cena by mohla byť preukázaná porovnaním cien v čase predkladania ponúk a cien aktuálne realizovaných nákupov. Vláda SR aktuálne nariadila vypracovať analýzu, na základe ktorej by sa mohlo posudzovať pri určovaní zvýšenia Zmluvnej ceny. Z dôkazu č. 5, ktorý predkladáme by mala byť analýza vykonaná koncom júna 2022.
Bez ohľadu na konkrétnu výšku navýšenia Zmluvnej ceny, myslíme si, že má žalobca nárok na predĺženie Lehoty výstavby, a to o lehotu, počas ktorej trvajú prekážky brániace nám plniť si riadne záväzky zo Zmluvy. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že predmet zákazky by mal byť financovaný z fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 a zo štátneho rozpočtu. S poukazom na skutočnosť, že
- žalobca si uplatnil nároky u Stavebného dozoru, ktorý v rozpore so Zmluvou o nich nerozhodol;
- vláda nemá metodiku na odškodnenie skokovitého nárastu cien stavebných materiálov a ak by ju aj mala, nepreukázala doposiaľ dodatočné zdroje a schému na kompenzáciu nákladov z dôvodu rastu cien;
- takmer s istotou má žalobca nárok na predĺženie Lehoty výstavby, na základe čoho s istotou dôjde k prekročeniu časovej lehoty do kedy sú výdavky žalovaného považované za oprávnené a budú mu
preplatené, v dôsledku čoho nemá žalovaný zabezpečené zdroje, teda ani OPII, ani štátny rozpočet, ani vlastné zdroje, ani cudzie zdroje, bude možné prerušiť stavbu, prípadne od zmluvy odstúpiť;
- doposiaľ nedošlo k urovnanou nároku dohodou na základe § 18 ods. 1 písm. c) ZVO, resp. § 18 ods. 3 a 4 ZVO; bude žalobca posielať výzvu na preukázanie zabezpečenia financií podľa Podčl. 2.4 Zmluvy a budeme nútený prerušiť stavbu.
Subdodávatelia žalobcu odchádzajú zo stavby a žalobca im nevie uhradiť náklady, nakoľko má obmedzené cash flow ako aj kontokorentný úver z banky. Domnieva sa, že rozumným riešením by bolo zastaviť stavbu až do rozhodnutia nárokov, resp. do účinnosti dohody o kompenzovaní našich nákladov zo zvýšenia cien, a preukázania zabezpečenia peňažných zdrojov na plnú úhradu Zmluvnej ceny, navýšenej o dohodnutú kompenzáciu. Hoci žalobca trvá na tom, že na prerušenie prác a na nárok na predĺženie Lehoty výstavby a na nárok na zvýšenie Zmluvnej ceny, má nárok, jeho akceptácia je zdĺhavá a výlučne na vôli žalovaného, preto dovtedy kým o jeho uplatnených nárokoch rozhodne príslušný súd, požaduje tento súd, aby dočasne upravil vzťahy medzi účastníkmi Zmluvy. V prípade ak nedôjde k dohode o zvýšení ceny bude uplatňovať na súde nárok na úhradu nákladov z predĺženia Lehoty výstavby ako aj zo skokovitého zdraženia stavebných materiálov. Uvedený nárok na úhradu konkrétneho peňažného plnenia bude predstavovať konanie vo veci samej. S ohľadom na vzniknutú situáciu je najúčelnejšie, aby došlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode o vysporiadaní nárokov a je potrebné bezodkladne upraviť pomery, aby nedošlo k zväčšovaniu škody na strane žalobcu, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť ďalšie stavby a mohla by smerovať k úpadku spoločnosti.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona 160/2015 Z. z. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal, oboznámil sa s dôkazmi pripojenými k návrhu a zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. 11. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide pritom o opatrenie, ktoré môže byť na návrh zrušené. Neodkladným opatrením resp. zabezpečovacím opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd uvedené skutočnosti je povinný zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov. Vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné iba osvedčiť - ak všetky okolnosti prípadu sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov strán s cieľom
umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Ak navrhované neodkladné opatrenie sleduje zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ( exekúcia ) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. 12. Základnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, nevynímajúc nariadenie neodkladného opatrenia, je súlad obsahu rozhodnutia s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný výrok neodkladného opatrenia nesmie obmedzovať žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu. Súd je preto povinný skúmať, či jeho nariadením alebo jeho účinkami nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu právnych predpisov. Len za predpokladu, že sú v konkrétnom prípade rešpektované všetky relevantné ústavné princípy, pristúpi súd k hodnoteniu ďalších podmienok, medzi ktoré patrí tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. 13. Súd po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
14. Žalobca osvedčuje skutočnosti tvrdené v návrhu v podstatnej miere Zmluvou o dielo 32/Z/20, ako aj jej prílohami. Z článku I bod 1.3 Zmluvy vyplýva, že nasledovné dokumenty sú považnované za súčasť Zmluvy a za záväzné dokumenty, podľa ktorých bude Dielo realizované pričom poradie záväznosti je zostupné (najzáväznejší dokument je text Zmluvy): 1.3.1. text zmluvy 1.3.2. príloha k ponuke, ktorá tvorí prilohu č. 1 Zmluvy 1.3.3. osobitné podmienky, ktoré tvoria prílohu č. 2 Zmluvy 1.3.4. Všeobecné podmienky „zmluvné podmienky na výstavbu“ pre stavebné a inžinerske diela projektované objednávateľom (Červená kniha“), prvé vydanie 1999, vydané medzinárodnou federáciou konzultačných inžinerov (FIDIC), preložené Slovenskou asociáciou konzultačných inžinierov - SACE (slovenský preklad 2008) (ďalej len „Všeobecné podmienky“) atď. Prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je: zmluva o dielo 32/Z/20, príloha č. 1 - príloha k ponuke (viď 1.3.2.), osobitné podmienky - príloha č. 2 (viď 1.3.3.). Súčasťou tejto prílohy sú Všeobecné podmienky, ktoré predstavujú doplnky, úpravy a dodatky k Všeobecným podmiekam. Prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú ďalej: príloha 3 - výkaz - výmer (vrátane preambuly) podľa článku 1.3.6. Zmluvy, list žalobcu zo dňa 29.4. 2022, rekapitulácia objektov po Dodatku č., Všeobecné metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie k aplikácii § 18 ods. 1 písm. c) zákona 343/2015 Z.z., súťažné podklady na výber zhotoviteľa stavby „ŽSR, terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov“. Práve od Všeobecných podmienok žalobca odvodzuje svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia: napr. žalobca uvádza: „Žalovaný sa však rozhodol Pod-článok 13.8 VZP neaplikovať, čo je podstatou problému, prečo je žalobca nútený obrátiť sa na súd, aby si ochránil svoje práva.
Žalobca je toho názoru, že okolnosti, ku ktorým došlo v dôsledku COVID-19 opatrení, sú nepredvídateľné okolnosti. Cenová ponuka bola pripravená s ohľadom na (i) skúsenosti bežného podnikateľa, a na (ii) ceny platné ku koncu júna 2020. Opatrenia COVID-19 začali v Európe vo februári 2020, na Slovensku však dopady COVIDU na trh sa preukázali neskôr ako sme dali ponuku. Dňa 24. 2. 2022 začala na Ukrajine vojna, čo iba zhoršilo ceny.“ alebo: „Pokiaľ ide o pandémiu COVID-19, táto nie je výslovne uvedená v Pod-čl. 17.3 VZP/OZP, teda v zmysle Pod-čl. 17.4 VZP/OZP nemožno uplatniť Náklady z dôvodu dopadov okolností COVID-19 opatrení.
Aj samotné dôsledky oneskorenia spôsobeného úradmi nás oprávňujú iba na predĺženie Lehoty výstavby. Pandémia sa nespomína ani v Pod-čl. 19.1 VZP/OZP, teda nie je možné prostredníctvom 19.4 VZP/OZP uplatniť Náklady. Pri samotnej pandémii možno uplatniť iba predĺženie Lehoty výstavby podľa Pod-čl. 8.4 VZP/OZP, ale bez Nákladov. Dôsledky vojny na Ukrajine Ak by vojna vyslovene prekazila plnenie povinností Zhotoviteľovi, bolo by možné uplatniť aj Náklady prostredníctvom Pod-čl. 19.4 (b) VZP.“ Vzhľadom k tomu že Všeobecné podmienky „zmluvné podmienky na výstavbu“ pre stavebné a inžinerske diela projektované objednávateľom (Červená kniha“), prvé vydanie 1999, vydané medzinárodnou federáciou konzultačných inžinerov (FIDIC), preložené Slovenskou asociáciou konzultačných inžinierov - SACE (slovenský preklad 2008) (ďalej len „Všeobecné podmienky“), na ktoré odkazuje zmluva o dielo a na ktoré opakovane žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odkazuje, nie sú prílohou návrhu, súd nemal možnosť sa s ich znením (s výnimkou Všeobecných podmienok, ktoré predstavujú doplnky, úpravy a dodatky k Všeobecným podmiekam) oboznámiť a posúdiť tak dôsledne a dostatočne opodstatnenosť podaného návrhu.
Rovnako tak súd konštatuje, že žalobca opakovane uvádza, že si „u Stavebného dozoru uplatnil nároky, o ktorých ten v rozpore so zmluvou nerozhodol“. Avšak ani túto skutočnosť nemal súd za preukázanú (osvedčenú), keďže prílohou návrhu je len list žalobcu zo dňa 29.4. 2022, v ktorom odkazuje na svoj list zo dňa 28.2. 2022, ktorým vyzval na mimosúdne riešenie vzniknutého sporu ohľadne nároku zhotoviteľa, avšak predmetný list netvorí prílohu návrhu. 15. Zároveň súd konštatuje, že (napriek tomu, že nemá dostatočné podklady pre posúdenie návrhu): žalobca sa domáha, aby súd nariadil žalovanému „prerušiť stavbu“. Avšak zároveň vo svojom návrhu uvádza, že „bude nútený prerušiť stavbu“. Je zrejmé, že stavbu nerealizuje objednávateľ, ale zhotoviteľ, teda žalobca a preto sa súdu javí ako nelogické prikazovať žalovanému, aby prerušil stavbu. Zároveň sa žalobca domáha, aby súd určil povinnosť „hodnoverne preukázať zabezpečenie existenice finančných zdrojov na úhradu Zmluvnej ceny vrátane úpravy zmluvnej ceny“ (pravdepodobne nedopatrením žiada zaviazať žalobcu - teda seba, súd toto posúdil ako zrejmú chybu v písaní a má za to, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného), avšak zároveň vo svojom návrhu uvádza, že „bude posielať výzvu na preukázanie zabezpečenia financií podľa Podčl. 2.4 Zmluvy a bude nútený prerušiť stavbu“. Je teda zrejmé, že zatiaľ ani len nepožiadal žalovaného o preukázanie zabezpečenia financií podľa Podčl. 2.4 a preto súd nemá za osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery. (Rovnako v tejto súvislosti súd konštatuje, že s výnimkou doplneného odseku mu je znenie Podčl. 2.4. neznáme). 16. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 19. Nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením podľa § 332 ods. 1 CSP.