Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/252/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa S. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. na B. ul. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Silviou Kollárovou advokátkou so sídlom v Levoči na Štúrovej ul. č. 29 proti manželke C. C. rod. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v B. na B. ul. č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Štefanom Kamenickým advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej ul. č. 7 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom I. C. nar. X.XX.XXXX, Š. C. nar. XX.X.XXXX a V. C. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G. pracoviskom B. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24.2.2016 č.k. 15P 169/2015-66 v spojení s opravným uznesením z 6.4.2014 č.k. 15P 169/2015-120 a uznesením Krajského súdu v Košiciach z 5.1.2017 č.k. 7CoP 250/2016-174 a opravným uznesením z 5.10.2016 č.k. 15P 169/2015-157 a uznesením Krajského súdu v Košiciach z 5.1.2017 č.k. 7CoP 254/2016-179 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky, na čas po rozvode zveril maloleté deti I., Š. a V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca (navrhovateľa) zaviazal prispievať na výživu mal. I. mesačne 150 €, mal. Š. 120 € a mal. V. 90 € mesačne, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stýkať sa s deťmi každú párnu nedeľu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ich otcovi v stanovenom čase pred jej bydliskom a otec je povinný vrátiť maloleté deti matke v stanovenom čase pred jej bydliskom. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ (otec maloletých detí) a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. I. 80 € mesačne, mal. Š. 50 € a mal. V. 30 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a to vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania a právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré vyčísli v súdom stanovenej lehote. V prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Okrem toho je tiež rozsudok arbitrárny a procesne zmätočný. Už v

návrhu na začatie konania uviedol, že si vyživovaciu povinnosť bude samozrejme plniť a jeho aktuálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam po odpočítaní pravidelných mesačných výdavkov zodpovedá ním navrhnuté výživné. V súvislosti s navrhovaným výživným považuje za nevyhnutné poukázať na to, že v súdnom spise sú riadne ako dôkaz doložené CD záznamy, ktoré by pri realizovaných odposluchoch pred súdom nepochybne preukázali vulgarizmus odporkyne, jej nadávanie a osočovanie vo vzťahu k nemu, čoho boli účastné aj ich maloleté deti. Práve vykonaním tohto dôkazu by sa preukázala nepravdivosť, zavádzanie a zahmlievanie faktov zo strany odporkyne pred súdom. Súd sa však bez akéhokoľvek zdôvodnenia týmto dôkazom nezaoberal. Ďalej poukázal na to, že už v návrhu namietal, že ich spoločné deti stále navštevujú školy a školské zariadenia v D. L. E., čo je pre nich namáhavé a veľmi únavné a teda odporkyňa vynakladá preto aj neefektívne výdavky na benzín, nakoľko ich denno- denne vozí vlastným autom zo a do školy. Tiež mu bolo známe, že deti si robia domáce úlohy v aute, pokiaľ čakajú s odporkyňou jeden na druhého, pritom domov prichádzajú vždy okolo 21:00 hod. až 22:00 hod. a nezriedka sa stáva, že nemajú napísané všetky domáce úlohy. Od roku 2012 bývajú v rodinnom dome v B., pričom Š. a V. majú z domu do školy celkovo 10 minút a dcéra I. bez akýchkoľvek problémov by mohla cestovať na gymnázium v D. L. E. autobusom z B. s tým, že zastávka autobusu je tiež z domu vo vzdialenosti 10 minút chôdze. Odporkyňa však presun detí do škôl a školských zariadení v B. odmietla bez toho, aby dôvod svojho nesúhlasu vysvetlila. Ďalej z výpovede odporkyne na pojednávaní 9.9.2015 je zrejmé, že robí zo seba doslova dobrovoľnú taxikárku nielen deťom, ale aj ich kamarátom. Tiež sa pred súdom pasovala do pozície pedagóga, čo nie je pravdou, nakoľko vysokoškolské pedagogické vzdelanie nemá a až na jeho otázku, akú funkciu v práci zastáva uviedla, že je pedagogickým asistentom. Rovnako sú pochybné jej vyjadrenia vo vzťahu k mal. Š. o tom, že má poruchu učenia a ťažko sa priraďuje ku kolektívu, pretože odborné lekárske potvrdenie o tejto skutočnosti nemá a je to len jej názor, pravdepodobne vygooglený cez internet. Odporkyňa síce predložila súdu správu o rediagnostickom psychologickom vyšetrení mal. Š., avšak zo 14.2.2013. To však nemožno považovať za relevantný dôkaz v roku 2016. Nie je teda vylúčená okolnosť, že maloletý už žiadne zdravotné problémy nemá, resp. matka sa o jeho zdravotné problémy nijako nestará a k lekárom s ním nechodí. Ďalej uviedol, že na pojednávaní 24.2.2016 predložil súdu zoznam svojich pravidelných výdavkov za mesiace január a február 2016 a tiež uviedol, že okrem výživného platí všetky náklady na domácnosť, poistky pre deti, prispieva aj manželke napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2015 a to všetko neprestane platiť, aby sa nestalo, že jeho maloleté deti nebudú mať teplo a vodu. Z uvedeného je zrejmé, že prispieva v dostatočnej miere finančne odporkyni, čo je však zrejme stále málo. Po odchode zo spoločnej domácnosti rieši svoje bývanie u kamarátov a aj im musí prispievať na energie a teplo a podobne. Nutnosť uhrádzania nákladov na domácnosť je daná tým, že má zmluvný vzťah s dodávateľom elektrickej energie, plynu a vody, kde by nesplácaním pôžičiek a faktúr vznikla pozdĺžnosť a došlo by k odpojeniu, čím by boli deti vystavené núdzi. Jednak je to dané aj tým, že odporkyňa nemá žiaden príjem okrem detských prídavkov, čiže je preukázateľne neschopná hradiť tieto výdavky. Nad rámec týchto preukázateľných skutočností je neakceptovateľné jej tvrdenie o schopnosti uhrádzať tieto výdavky, keďže nie je ani ochotná previesť zmluvné vzťahy s dodávateľmi energií na svoju osobu. Je doslova bezprecedentnou skutočnosťou to, že v odôvodnení rozsudku sa súd ani len nezmienil o obsahu ním predloženého dôkazu, t.j. pravidelných výdavkov, kde je jasne, určite a jednoznačne preukázané to, čo tvrdí. Sudkyňa preto arbitrárne určila výživné pre maloleté deti bez toho, aby prihliadla na jeho možnosti a schopnosti s ohľadom na ním predložené relevantné výdavky. Zhrnul, že v januári 2016 mal príjem 1.118,22 €, z ktorého bezhotovostne vyplatil 882,38 €, teda zostalo mu na živobytie 235,84 €, vo februári mal príjem 1.080,48 € a bezhotovostne platil 882,44 €, teda zostatok na živobytie bol 198,04 €. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by súd prihliadal na jeho zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj ním riadne dokladované výdavky, určil by výživné v súlade s jeho návrhom, ktorý je reálny. Ďalej poukázal na to, že žiadal opraviť písomné vyhotovenie rozsudku osobitným podaním z 10.3.2016, nakoľko súd neuviedol pri jeho mene aj označenie jeho právnej zástupkyne - advokátky a zároveň týmto podaním sa domáhal aj výmazu v rozsudku pokiaľ ide o uvedenie právneho zástupcu odporkyne JUDr. Štefana Kamenického, nakoľko v konaní nepredložil žiaden písomný mandát na jej právne zastupovanie. K odvolaniu pripojil kópiu zápisnice o pojednávaní z 9.9.2015, výplatnú pásku za január 2016, ním spísaný zoznam oprávnených pravidelných mesačných výdavkov za január 2016 a za február 2016, platobné doklady SIPO za január a február 2016, výplatnú pásku za február 2016 a výpisy z účtu za január a február 2016.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Manželka (matka maloletých detí) uviedla, že nepovažuje za dôvodnú námietku navrhovateľa vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozsudku, nakoľko súd odôvodnil z čoho vychádzal pri určení výšky výživného, odôvodnil potreby detí, ich vek, zdôvodnil potrebu zvýšených nákladov u detí, teda závery súdu sú dostatočné a opierajú sa o prevedené dokazovanie. K predloženým CD záznamom uviedla, že boli realizované otcom detí tak, že najprv vyprovokoval konflikt a následne realizoval odposluch len k častiam, na ktoré už reagovala, teda nahrávky nie sú z celého priebehu, resp. celých konfliktov, ale sú tam iba tie časti, ktoré otcovi vyhovujú. Nie je potrebné ďalej rozvádzať, že boli urobené protizákonne a účelovo. V podstate ani nerozumie tomu, aký vzťah neprehratie týchto nahrávok má k predmetu odvolania, teda vo vzťahu k výroku o výške výživného. K ďalším námietkam otca v odvolaní a to, že deti stále navštevujú školy a školské zariadenia v D. L. E., sa opakovane vyjadrovala v priebehu konania. Opakovane uvádza, že maloleté deti navštevujú školské zariadenia v D. L. E. od samého začiatku a z toho, že sa presťahovali do B. nevyplýva, aby deti mali zmeniť aj školské prostredie. Vzhľadom na diagnózu mal. Š. by zmena školského prostredia mala nepriaznivý vplyv na jeho zdravý vývin. Dcéra I. navštevuje jazykové gymnázium v D. L. E., ktoré v B. nie je. Za takéhoto stavu by premiestnenie detí do B. bolo v ich neprospech. Z uvedeného dôvodu ani tieto námietky otca nechápe. Ak táto jeho argumentácia smeruje k tomu, že zbytočne zvyšuje výdavky na deti pripomína, že vzdialenosť medzi B. a D. L. E. je cca 10 km. K výdavkom, ktoré otec uvádza sa kvalifikovane môže vyjadriť iba čiastočne, pretože žiadne spoločné dlhy za trvania manželstva nemali. Mali iba pôžičku na auto, ktoré bolo kúpené v roku 2009 a pôžička bola na dobu šesť rokov. Nemá informáciu o tom, čo sa s autom stalo, vraj ho otec detí predal. Otec detí platil do februára 2016 inkaso 160 € a jej rodičia mu prispievali na inkaso 100 €. Od februára 2016 si otec detí jednostranne zvýšil platenie inkasa na 260 €, avšak jej rodičia mu stále prispievali 100 €. Za takejto situácie od 1.5.2016 platenie inkasa previedla na seba. Ďalej uvádza, že otec odkedy opustil spoločnú domácnosť, teda od júla 2015, jej za júl a august zaslal mesačne po 100 €, v septembri a októbri 2015 zaplatil 160 € mesačne, v novembri neposlal na výživné žiadne peniaze, v decembri 2015 poslal 160 €, v mesiacoch január až marec zaslal titulom výživného po 100 €, v marci ešte sumu 30 € a 230 €. V apríli zaslal 360 €, v auguste 2015 70,56 € ako prídavky na deti. Podotýka, že za celé obdobie poberal prídavky na deti otec vrátane daňového bonusu, ktorý mu vyplácal zamestnávateľ. Vzhľadom na svoju finančnú situáciu odvolanie proti rozsudku ohľadom výšky výživného nepodávala a nakoľko sa jedná o konanie o výživnom pre maloleté deti dáva na zváženie odvolaciemu súdu, či výživné, ktoré určil súd prvej inštancie je dostatočné pre deti vo veku 17, 15 a 12 rokov.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa a jeho manželky, zverení detí do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní maloletých detí a úprave styku otca s maloletými deťmi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

13. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zjavne reflektuje na vyššie uvedené zásady určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, preto nie je možné prihliadať na jeho údajné splátky pôžičiek, ktoré z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti nemajú charakter nevyhnutnosti, keďže výživné je prednostnou pohľadávkou a zabezpečenie výživy detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť je prvoradou povinnosťou rodičov, po splnení ktorej môžu uhrádzať aj ďalšie náklady nemajúce charakter nevyhnutných životných výdajov, ktorými sú náklady na bývanie, stravu, ošatenie, dochádzku do zamestnania a osobnú hygienu. Vo vzťahu k argumentácii otca, že súd neprihliadal na jeho náklady, ktoré doposiaľ uhrádzal spočívajúce v platbách SIPO a to za dom, v ktorom býva matka spolu s maloletými deťmi odvolací súd dodáva, že táto argumentácia by mala právny význam v prípade rozhodovania o dlžnom výživnom za čas do rozvodu manželstva účastníkov konania, pretože pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa.

Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať odôvodnené potreby maloletých detí v tomto prípade, napr. potrebu bývania detí. Odvolací súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie v zmysle návrhu otca, nakoľko podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom boli doposiaľ vykonaným dokazovaním preukázané a pokiaľ ide o záznamy na CD nosičoch, nie je zrejmé, akú konkrétnu súvislosť majú údajné vulgárne prejavy matky maloletých detí vo vzťahu k určeniu rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí odvolací súd uvádza, že matka detí v konaní neprezentovala žiadne nadštandardné potreby detí vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, preto nebolo potrebné ich osobitne dokazovať, keďže ide o všeobecne známu skutočnosť. Neobstoja odvolacie argumenty otca o možnosti zníženia výdavkov na maloleté deti v dôsledku prestupu na iné školy, menej vzdialené ich terajšiemu bydlisku, nakoľko deti uvedené školské zariadenia navštevujú od počiatku a nie je ani v záujme maloletých detí, aby v dôsledku rozvodu manželstva rodičov, ktorá skutočnosť sa nepochybne dotýka aj ich psychiky, aby navyše menili ešte aj školské prostredie, na ktoré boli doposiaľ zvyknuté. Napokon súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o trovách konania v súlade s ust. § 144 O.s.p. platného v čase jeho rozhodnutia a ani odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie ich náhrady navrhovateľovi, preto rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného ako aj trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 52 CMP, nakoľko nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé navrhovateľovi priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .