Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-20-2016.pdf
PDF · 87.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky M. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. nad B. na ulici Q. č. X zastúpenej P.. Zsoltom Suverom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Murgašovej č. 3 proti povinnému J. G. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcom v F. nad B. na ulici Q. č. X toho času E. Q. X XXXXX L. Z. v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní povinného proti rozsudku H. súdu Košice
- okolie zo dňa 12.3.2015 č.k. 15C 189/2013-135 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 31.12.2015 č.k. 15C 189/2013-151 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky a závislom výroku o dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať navrhovateľke na výživu sumou 35 Eur mesačne od 20.6.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
2. Dlžné výživné za obdobie od 20.6.2013 do 12.3.2015 v sume 875 Eur povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia navrhovateľke od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Priznal náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľky v sume 35%.
3. Opravným uznesením opravil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 15C 189/2013 - 135 zo dňa 12.3.2015 tak, že v označení účastníkov konania na strane 1 v záhlaví rozsudku sa opravuje priezvisko navrhovateľky z „G.“ na „F.“. V ostatnej časti ostáva rozsudok nezmenený.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote povinný s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok. Nesúhlasí s tým, aby prispieval navrhovateľke na výživu 35 Eur mesačne. Poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľky sú zavádzajúce v tom, že má vedomosť o tom, že nebýva so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti ale podľa jeho informácii býva so svojim priateľom U. B.. Dozvedel sa, že priateľ navrhovateľky má nahlásený pobyt na ulici Q. č. 5. V. navrhovateľke, že maloletá dcéra je viac so starými rodičmi ako so svojou matkou, z čoho usúdil, že navrhovateľka si prácou privyrába a dosahuje tak príjem, preto nie je odkázaná na jeho výživu.
5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu. Poukázala na to, že povinný vo svojom odvolaní s poukazom na informácie získané od nemenovanej osoby tvrdí, že býva v spoločnej domácnosti od začiatku roka 2015 so svojím priateľom a keďže maloletú V. častejšie vidí so
starými rodičmi z toho vyplýva, že má prácu. Poukázala na to, že rodičovská dovolenka jej skončila 27.2.2015 a doposiaľ je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii nedobrovoľne nezamestnaných, resp. uchádzačov o zamestnanie. Poukázala na to, že všetky relevantné skutočnosti z hľadiska jej osobných pomerov uviedla na pojednávaní v rámci svojej účastníckej výpovedi a za účelom preukázania svojich príjmov a výdavkov predlžila konajúcemu súdu všetky listinné dôkazy. Povinný mal možnosť taktiež sa dostaviť na pojednávanie a osobne vypovedať o okolnostiach významných pre rozhodnutie, resp. tieto objasniť, čo však nevyužil. Poukázala na to, že vyjadrenia nemenovanej pani mimo pojednávania na okresnom súde nijako nie sú dôkazom spôsobilým preukázať tvrdenia povinného. Zdôraznila, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t.j. ku dňu 12.3.2015. Konštatovala, že pokiaľ má povinný za to, že medzičasom, či už na strane jeho alebo na jej strane došlo k takej významnej zmene pomerov, ktorá zakladá zánik nároku navrhovateľky na príspevok v záujme zachovania princípu dvojinštančnosti súdneho konania, je potrebné požiadať o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky osobitným návrhom na začatie konania.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 72 ods. 1 zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predlžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Z cit. ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je v objektívnych alebo subjektívnych možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou vyžadujúcou kvalifikovanú mieru odkázanosti. Preukázanie tejto skutočnosti
je podmienkou vzniku nároku na príspevok ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku. To znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného za predpokladu, že druhý manžel má schopnosti a majetkové pomery, ktoré mu umožňujú prispievať na primeranú výživu bývalého manžela. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pri určení príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásadne rovnakú životnú úroveň, ako v prípade výživného medzi manželmi, pretože rozsah príspevku na výživu rozvedeného manžela je daný len primeranosťou.
12. Výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 3 CSP).
13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
14. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre rozhodnutie o príspevku na výživu rozvedeného manžela, pretože navrhovateľka v predmetnom období mala príjem z rodičovského príspevku v sume 226 Eur mesačne až do doby ukončenia materskej dovolenky, t.j. 27.2.2015, kedy sa zaevidovala na úrade práce. Rovnako súd prvej inštancie zistil, že priznanie príspevku nie je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka po uzavretí manželstva s povinným žili v roku 2008 u jej rodičov. Živili ich jej rodičia a z výplaty povinného platili dlhy, ktoré mali ešte pred manželstvom. Vo februári, pred narodením dcéry, povinného vzali do výkonu trestu, kde bol tri roky. V tom čase začali vznikať problémy, keďže sa z povinného stal úplne iný človek. Po rozvode navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o spoločnú dcéru Vivien, ktorá bola dlhodobo chorľavá, a preto navrhovateľka bola nútená o maloletú sa starať nepretržite a nemohla sa zapojiť do pracovného pomeru. Do 27.2.2015 poberala rodičovský príspevok 226 Eur a po uplynutí materskej dovolenky sa zaevidovala na úrade práce a doposiaľ nemala možnosť sa zamestnať z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru. Povinný na maloletú V. prispieva sumou 150 Eur mesačne. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v trojizbovom byte, za ktorý rodičia uhrádzajú nájomné 240 Eur mesačne. Maloletá navštevuje predškolské zariadenie, za ktoré uhrádza navrhovateľke za stravu 25 Eur mesačne. Navrhovateľka bola na predĺženej materskej dovolenke do veku 6 rokov dcéry z dôvodu zlého zdravotného stavu maloletej dcéry a od 28.2.2015 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemá žiaden príjem. Povinný 24.10.2013 uzavrel nové manželstvo, z ktorého sa narodila maloletá Vivien 17.12.2013. Od 1.6.2013 do 16.7.2014 povinný pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 1.600 Eur mesačne a od 16.7.2014 do 15.9.2015 v spoločnosti, kde mal pracovný úraz a keďže bol dlhodobo práceneschopný, dostal výpoveď. Nanovo sa zamestnal 27.9.2014 a odvtedy je evidovaný na úrade práce do 16.11.2014 a za uvedené obdobie mu bola vyplatená podpora 3.329 Eur. Manželka povinného poberala rodičovský príspevok 320 Eur do 16.12.2014. Od 17.11.2014 je povinný trvalo zamestnaný a od mesiaca december 2014 dosahoval priemer 1.600 Eur mesačne. Povinný zo svojho príjmu uhrádza nájom 455 eur , elektrinu 97,80 Eur, kúrenie 136,11 Eur, 150 Eur výživné pre maloletú V., 300 Eur zasiela otcovi na úver, ktorý si bral na Slovensku a čo sa týka nákladov na stravu pre maloletú F.inila 100 Eur mesačne a špecifikoval náklady , ktoré sa týkajú dopravy do zamestnania okolo 100 eur mesačne. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol zistený diametrálne odlišný príjem účastníkov konania v prospech povinného, ktorého príjem je niekoľko násobne vyšší v preskúmavanom období ako navrhovateľky, čo mu umožňuje prispievať jej na nevyhnutnú výživu bez toho, že by sa čo i len znížila jeho životná úroveň. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvej inštancie správne a zákonne priznal navrhovateľke príspevok na nevyhnutnú výživu, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi neprispieť, keďže mala problém sa zamestnať, nakoľko jej maloleté dieťa bolo dlhodobo choré, pravidelne sledované v detskej imunologickej ambulancii a v dôsledku toho sa navrhovateľka nemohla zapojiť do pracovného pomeru a bola nútená zostať s maloletou na materskej dovolenke. Je toho presvedčenia, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi nepriznať navrhovateľke príspevok na nevyhnutnú
výživu, keďže počas manželstva sa riadne starala o spoločné dieťa ako to vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ako aj z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa možností a schopností navrhovateľky a povinného v preskúmavanom období. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky a dlžnom výživnom ako závislého výroku je presvedčivé a preto sa s ním odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Námietky povinného uvádzané v odvolaní sú neopodstatnené, nie sú presne konkretizované a povinný svoje tvrdenia ničím nepreukázal najmä tvrdenia o nedostatočnej starostlivosti navrhovateľky o maloletú dcéru V., nakoľko v priebehu celého prvostupňového konania starostlivosť navrhovateľky o maloletú dcéru kolíznym opatrovníkom spochybnená nebola a zo správy o šetrení pomerov jednoznačne vyplýva starostlivosť navrhovateľky o maloletú na požadovanej úrovni. K námietke povinného ohľadne práce navrhovateľky, z ktorej dosahuje príjem a jej bývanie v spoločnej domácnosti s priateľom v priebehu prvostupňového konania tvrdená nebola, túto námietku v odvolaní povinný nešpecifikoval a ničím nepreukázal. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a určení príspevku a závislom výroku o dlžnom výživnom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).