Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-158-2016.pdf
PDF · 107.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/158/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: 1. U. nar. XX.XX.XXXX 2. Y. nar. XX.XX.XXXX 3. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: Y. P. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v O. na ul. T. č. XX zastúpenej JUDr. Melániou Kvietkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Tomášikovej č. 35 a P. P. nar. X.X.XXXX bývajúceho v O. na ul. T. č. XX zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Mäsiarskej č. 4 o úpravu styku a zvýšenie výživného na maloleté deti o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.4.2016 č.k. 22P 107/2011-391 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. U. z 50 € na 70 € mesačne, pre mal. Y. zo 40 € na 60 € mesačne, pre mal. U. zo 40 € na 60 € mesačne od 20.9.2012 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 20.9.2012 do 31.3.2016 v sume 836,60 € pre mal. U., 836,6, € pre mal. Y., 836,60 € pre mal. U. povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na nové konanie, alternatívne zvýšil výživné od 1.9.2015 pre mal. U. na 60 € mesačne a mal. U. a mal. Y. 50 € mesačne. Poukázal na to, že súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí v tom, že U. je žiak cirkevného gymnázia a mal. U. a Y. navštevujú 4. ročník základnej školy. V čase porozvodovej úpravy boli deti zdravé a v súčasnosti U. a Y. majú zdravotné problémy, nosia okuliare a majú výdavky na školské potreby. Súd prvej inštancie zistil zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, pričom u matky zistil zvýšenie príjmu z dôvodu, že si zvýšila kvalifikáciu a snaží sa zamestnať u viacerých zamestnávateľov a príjem otca sa nezmenil. Súd konštatoval, že v rozhodnom období finančné možnosti otca dosahovali bežný štandard, a preto od neho možno žiadať, aby taký poskytol aj maloletým deťom. S touto konštatáciou nesúhlasí, pretože nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo, dosahuje príjem 536 €, a preto v tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Uviedol, že zo svojho príjmu má uhrádzať aj dlžné výživné 60 €, čo v úhrnnej sume činí 250 €. Vzhľadom na to, že súd správne zistil a konštatoval, že jeho príjem od
predchádzajúcej úpravy sa nezmenil, preto mu nie je známe, z akého dôvodu zvýšil výživné pre maloleté deti, keďže jeho zistený príjem činí 64 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Poukázal na to, že s maloletými deťmi sa pravidelne stretáva, v súvislosti s čím má taktiež zvýšené výdavky, pretože počas styku uhrádza všetky ich potreby, pričom suma zvýšeného výživného dosahuje polovicu jeho príjmu, čo v súčasnosti je pre neho likvidačné, pretože mu neostanú k dispozícii prostriedky na živobytie a úhradu svojich základných životných potrieb. Konštatoval, že príjem sa mu nezvýšil, avšak sa mu zvýšil výdavky na bývanie, keďže si musel zaobstarať podnájom, ktorý činí 150 € mesačne a na rozdiel od matky nie je vlastníkom motorového vozidla. Matka zdôvodňovala, že vozidlo má požičané od svojho brata W. a uhrádza mesačne na pohonné hmoty do práce cca 120 €. Poukázal na to, že jeho majetkové pomery od predchádzajúcej úpravy sa nezlepšili a mierne zvýšenie príjmu súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmenu pomerov na strane detí bez zohľadnenia jeho stavu, ako aj jeho schopností a možností, najmä zdravotného stavu, ktorý má zhoršený od roku 2002, kedy mu bola diagnostikovaná porucha, pre ktorú nemohol vykonávať činnosť vo filharmónii.
3. Matka vo vyjadrení navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a zvýšiť výživné pre mal. U. na 80 € mesačne, pre Y. a U. po 70 € mesačne od 20.9.2012 do budúcna. Poukázala na to, že otec býva v byte, ktorý je vedený na meno jeho brata a otcom udávaná výška nájomného, ktoré nebolo dojednané zmluvne je nadhodnotené a najmä jeho podieľanie sa na opravách a údržbách bytu, na ktoré nemá zákonný dôvod, jedine v prípade, ak otec je v skutočnosti jeho vlastníkom a iba pre dôvody doposiaľ nevyporiadaneho BSM je byt vedený na jeho brata. Pokiaľ otec poukázal na zvýšenie životných nákladov, tak tieto sa zvýšili aj u maloletých detí, nielen rastom, vývinom a vzdelávaním, ale aj ich záľubami. U mal. U., ktorý navštevuje šachový krúžok, sú zvýšené výdavky počas zápasov, ktoré niekoľkokrát sú aj cez víkendy. Uviedla, že otec nikdy svoju výšku nákladov, ktoré zabezpečuje či už na bývanie alebo v dôsledku zdravotného stavu nepreukázal. Konštatovala, že pokiaľ sa otec s deťmi stretáva, je normálne, že deti majú u neho zabezpečenú stravu a ostatné potreby. Konštatovala, že pokiaľ otec klesol v zaradení do platovej triedy, nemá to žiadnu súvislosť s jeho povinnosťou plniť si vyživovaciu povinnosť, pretože si mohol doplniť vysokoškolské vzdelanie, kvalifikáciu, keďže nemá žiadne povinnosti ohľadne osobnej starostlivosti o deti, preto si môže napríklad zaobstarať aj ďalší pracovný úväzok a podobne. Špecifikovala potreby otca ohľadne jeho zdravotného stavu, ktoré boli zisťované v konaní o vylúčenie z užívania bytu sp.zn. 18C 171/2011 na Okresnom súde Košice I, v ktorom konaní bol podaný znalecký posudok Mgr. D. D. č. 1/2016 na str. 29, kde jedným z dôvodom vylúčenia je aj jeho zdravotný stav, kedy uviedol, že je zdravý, nenavštevuje žiadneho lekára, neberie žiadne lieky, pričom v tomto konaní, keď má byť zvýšené výživné, už špecifikuje výdavky na lekársku starostlivosť 50 € mesačne, čo považuje za účelové. Za účelový považuje aj výdavok na pohonné hmoty, pokiaľ s deťmi navštevuje svojich rodičov, ktorí mu vypomáhajú so starostlivosťou o deti a samozrejme chcú vidieť svoje vnúčatá, preto uvedená položka nie je nevyhnutným výdajom otca a výživné má prednosť pred takýmto výdavkom. Poukázala na skutočnosť, že pri prepočte výživného pripadá na jedno dieťa denne 1,42 €, čo je suma, z ktorej nie je možné zabezpečiť ich oprávnené potreby. Konštatovala, že po vynesení rozsudku sa zvýšili výdavky pre maloleté deti v dôsledku ich účasti na škole prírody, kde okrem príspevku na účasť musela zabezpečiť vzhľadom na horské prostredie primerané oblečenie a obuv. Špecifikovala, že pri nástupe dievčat do školy v prírode uhradila im poplatok po 30 €, vreckové dostali po 10 €, musela im zakúpiť trekingovú obuv, športové potreby, stolnotenisové rakety, bedmintonové košíky, výbavy do wellness, gumené šľapky, hygienické potreby, lieky, Kinedril. Maloletý U. bol na školskom výlete v Tatrách dva dni, poplatok uhradila 20 €, vreckové poskytla 15 €, cestovná miestenka 2 € a bolo potrebné dokúpiť jedlo, opaľovací krém v približnej sume 15 €. Zároveň U. uhradila fllorballový krúžok 30 €, absolvoval zubnú preventívnu prehliadku 15 € a za šachový turnaj uhradila 6 €, kde bude potrebný ešte štartovací poplatok 10 €, čo znamená, že len v priebehu jedného mesiaca sa výdavky zvýšili na 320 € okrem bežných potrieb a výdavkov. Námietka otca ohľadne spätného výživného je nedôvodná, pretože návrh bol podaný, keď maloleté dievčatá nastúpili do 1. ročníka základnej školy, teraz končia 4. ročník, a teda iba pričinením otca došlo k prieťahom v konaní. Uviedla, že otec počas trvania manželstva hospodáril so všetkými peniazmi, ktoré v rodine boli a po rozvode matke nenechal žiadne peniaze, teda nie je pravdou, že nemá žiadne finančné prostriedky, iba príjem zo závislej činnosti. Poukázala na to, že byt, v ktorom žije, je zakúpený za spoločné peniaze, lebo jeho brat, ktorý je vedený na liste vlastníctva ako vlastník, kúpil v skoro rovnakom období ďalší byt v W. a býva u rodičov, teda zo strany otca ide iba o zastieranie skutočností, aby poškodil záujmy a potreby detí.
4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky tiež poukázal na to, že aj matka mala možnosti zvyšovať si kvalifikáciu doplnením vysokoškolského štúdia, pričom už momentálne nemá finančné prostriedky, ktoré
by mu stačili na vysokoškolské štúdium, pretože u neho by sa jednalo o externé štúdium, ktoré je spoplatnené ročným školným cca 700 € za akademický rok a štúdium trvá 7 rokov. Poukázala na to, že matka v rovnakom období ho vylúčila z užívania bytu a žiadala aj zvýšenie výživného. Vyslovil názor, že matka je ovplyvňovaná svojimi rodičmi. Negatívny rodinný vzťah sa premieta do jej akéhokoľvek postoja. Konštatoval, že je riadne zamestnaný, zo svojho zamestnania dosahuje príjem na úrovni jeho možností a schopností a vedome nezanedbáva žiadnu povinnosť k deťom. Konštatácia matky, pokiaľ namieta, že berie maloleté deti do W. k svojim rodičom a zároveň namieta náklady na dopravu, je nedôvodná. Vytýkal zároveň námietky matky ohľadne výšky jeho nájomného, ktoré považuje za nadhodnotené napriek tomu, že pristúpil k redukcii nákladov na bývanie, čo sa odrazilo v poklese úhrady za bývanie o 20 €, a preto mu nie je známe, prečo matka namieta túto položku ako nadhodnotenú, keďže bežné nájomné za 1-izbový byt v O.G. na trhu s realitami sa pohybuje vo výške 290 až 380 €. Taktiež za dôvodné považuje svoje náklady na motorové vozidlo a pohonné hmoty pre vozenie detí k im starým rodičom do W., pretože matka nikdy nemala námietky voči tomu, aby deti navštevovali starých rodičov. Konštatoval, že na jeho strane nedošlo k nárastu majetku, ani k zlepšeniu jeho pomerov, najmä príjmových, napriek tomu matka vo vyjadrení potvrdila, že nadobudla motorové vozidlo darom od svojich rodičov, čím sa nepochybne zlepšili jej majetkové pomery. Konštatoval, že finančná situácia ohľadne uhrádzania voľnočasových aktivít detí je výlučne otázkou rozhodnutia rodiča, ktorému sú deti zverené do osobnej starostlivosti a tieto výdavky nie je možné plnením vyššieho výživného dostatočne kompenzovať.
5. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca a poukazovala na závery znaleckého posudku, na str. 36 je vyslovený záver, že otec má sklony disimulovať, zastierať, nechávať si zadné dvierka a podobne a v tomto konaní mu vyhovuje zo seba robiť chudáka, aby nemusel platiť výživné, čo platí aj pre spätné výživné. Poukázala na listinné dôkazy, ktoré predložil v konaní o vyporiadanie BSM, jedná sa o výpisy z účtu stavebnej sporiteľne Wüstenrott, kde podľa jedného vyplýva, že vložil na účet 800 € 30.12.2014 a vzápätí 8.1.2015 1.210 €. Uvedené vklady vyvracajú jeho tvrdenia o schopnosti platenia výživného, ktoré sú prednostnou pohľadávkou. Poukazuje na skutočnosť, že znížením príjmu otca došlo z dôvodu zaradenia do nižšieho tarifného stupňa, ktorá skutočnosť nie je nová a keby jeho postoj nebol špekulatívny, matka by sa starala o deti zvýšenou mierou, tak si mohol dopĺňať vzdelanie a nebolo by to trvalo 7 rokov, ale 5 rokov. Za rovnakých podmienok ako ona si mohla doplniť kvalifikáciu, pretože v čase jej príprav na štúdium jej rodičia sa starali o ich spoločné deti. Poukázala na účelovú starostlivosť a námietky otca, pokiaľ poukazuje na zvýšené výdavky počas styku, pretože nikdy nie je ochotný pristúpiť k žiadnej dohode. Má vedomosť o tom, že počas prázdnin, keď boli deti u neho, ich nechával samé bez dozoru a cez deň ich vozil na záhradu. Poukázala na skutočnosť, že otcom navrhované zvýšenie výživného o 10 € pri 30-dňovom mesiaci predstavuje zvýšenie výživného o 0,333 € na deň, pričom nešpecifikoval, čo deťom môže za takúto sumu zakúpiť. Poukázala na nutnosť detí zúčastňovať sa záujmových a voľnočasových aktivít, pretože takto majú možnosť napredovať, získavať vedomosti, zručnosti, najmä v čase, keď ona vykonáva prácu v pracovných úväzkoch a deti sa neflákajú po ulici.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky navrhol upraviť výživné tak, aby súd zvýšil výživné na všetky tri maloleté deti od podania návrhu o sumu 10 € na každé dieťa. Poukázal na to, že tvrdenia matky ohľadne trávenia voľného času s deťmi považuje za účelové a znevažujúce, najmä s prihliadnutím na to, že v čase jarných prázdnin mu matka odmietla umožniť styk s deťmi. Poukázal na ťažkosti s realizáciou styku počas víkendu, čo bolo spôsobené tým, že všetok majetok zanechal v byte matke, z bytu si nič neodniesol, čo by mu uľahčilo starostlivosť o deti. Poukázal na to, že má problém zháňať si prácu, pretože má závrate počas celého dňa, k čomu sa pridala úzkostná porucha z toho, že spadne. Informácie matky ohľadne jeho zdravotného stavu sú necitlivé a sú len pokračovaním jej výhražných postojov, že ak neprevedie byt na jej meno, bude mu upravený styk s deťmi a zvýšené výživné. Poukázal na zvýšené výdavky ohľadne návštevy stomatologickej ambulancie. Uviedol, že výživné platí priamo matke, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom a deti dostávajú vreckové nie cez matku. Konštatoval, že druhý týždeň je s maloletými deťmi, pričom matka sa nachádza na týždňovej dovolenke v Čechách. Poprel aj tvrdenia o špekulatívnych dohôd medzi ním a bratom o úhrade nájomného, ktoré smerujú k znižovaniu jeho podielu v BSM.
7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na zavádzajúce tvrdenia otca o tom, že v byte zanechal všetko, keďže mala snahu uzavrieť s otcom dohodu a on nechcel si z bytu vziať hnuteľné veci, ale vzal si so sebou len to najpodstatnejšie, a to všetky finančné prostriedky aj také, ktoré ani nepatrili do BSM. Opätovne poukázala na znalecký posudok Dr. D., kde na strane 29 posudku sa konštatuje, že zdravotný stav má otec stabilný, odborné ambulancie nenavštevuje a lieky neužíva. Preto
tvrdenie o závratoch a úzkostných poruchách, pre ktoré nemôže hľadať ďalšie alebo iné pracovné miesto, aby si zabezpečil možnosť vyššieho príjmu sú účelové a zavádzajúce, pretože by potom nemohol byť vodičom motorového vozidla, pretože by ohrozoval nielen seba, ale aj posádku a iných účastníkov cestnej premávky. Otec však sám uviedol, že má motorové vozidlo, bežne ho užíva, pretože vo svojich nákladoch vyčísľuje aj náklady na motorové vozidlo. Poukázala na to, že od začiatku septembra bola otcovi o 10 % zvýšená mzda, čo je navýšenie jeho čistej mesačnej mzdy o 54 € mesačne.
8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
9. Výrok rozsudku o zastavení konania o úprave styku nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).
10. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
19. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje, že rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by nepochybne odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktorým bolo preukázané, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí len vo výške súdom určeného výživného, ktoré zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo prakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec dovoláva, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj osobnou starostlivosťou.
20. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
21. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci o zvýšenie výživného pre mal. U., mal. Y. a mal. U., ako aj tej skutočnosti, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí v rozsahu súdom zvýšeného výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že zvýšené výživné reflektuje na zistené podstatné a trvalé zmeny pomerov u všetkých účastníkov konania, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2009 a zároveň zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Súd prvej inštancie správne ustálil aj dlh na výživnom a správne rozhodol o jeho splatnosti a keďže nedošlo k zmene závažnejšieho charakteru v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení výživného, teda k zmene, ktorá by sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).