Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/29/2013-83 zo dňa 22. apríla 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v celom rozsahu) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu (majetkovú) škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Dolný Kubín, resp. neskôr Okresného súdu Námestovo. Vychádzal z toho, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup (ktorého podstatu predtým zadefinoval), ktorý je „najpodstatnejšou“ podmienkou založenia zodpovednosti štátu. Skúmaním ďalších podmienok sa nadväzne nezaoberal. 2. Samostatným výrokom okresný súd zamietol procesný návrh žalobcu na prerušenie konania (podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a súčasne i podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) do rozhodnutia ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti. V tejto spojitosti konštatoval, že nadriadený súd o otázke vylúčenia zákonného sudcu už (konečným rozhodnutím) rozhodol, pričom ide o otázku, ktorú sú súdy oprávnené posudzovať. Vo vzťahu k možnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. dodal/zdôraznil fakultatívny charakter tohto inštitútu, ako i fakt, že žalobca podanie ústavnej sťažnosti ani neosvedčil. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov protistrany, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že okresný súd ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu; v dôsledku čoho vykonal pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Zároveň však odvolateľ prvoinštančnému súdu vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 4. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe, mal okresný súd rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil meritórne rozhodnutie za predčasné z dôvodu, že konajúci súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania; súčasne však uvádzal, že o takomto návrhu nebolo ani rozhodnuté. 5. Žalobca (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z rozhodovania vylúčiť. Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku vytýkal súdu prvej inštancie viacero omylov - napr. konštatovanie, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za významné považoval nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil. 6. Podľa žalobcu okresný súd ignoroval všetky tvrdenia o vzniku škody z titulu celkových administratívnych výdajov. V tejto časti považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nakoľko je skutkový základ danej veci jedinečný, je neakceptovateľné, aby súd svoje rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými vetami ako v iných rozhodnutiach, v rámci ktorých vystupuje identický žalobca a žalovaný. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti zapríčinil dlžník - povinný. V spojitosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou podľa odvolateľa okresný súd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 7. V konaní žalobca hodlal prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, predložiť dôkaz o výške majetkovej škody, okresný súd však dokazovanie neprípustne skrátil, pričom žalobcu nepoučil ani podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Zároveň ale tvrdil, že predmetný znalecký posudok predložil a okresný súd dotknutý dôkaz nevykonal.

8. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Zásada kontradiktórnosti priamo pojmovo predvída procesnú aktivitu strán sporu. Ťažiskom realizácie procesných práv je práve pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa žalobca zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť a tiež by bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. V prejednávanej veci sa žalovaný k návrhu/žalobe nevyjadril. Je preto bezdôvodnou zásadná odvolacia námietka žalobcu o nedoručení mu (meritórneho) vyjadrenia protistrany.

11. Bezpredmetnou je tiež námietka odvolateľa o neprípustnom konaní vylúčeného sudcu. Zodpovedá totiž doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca (správne) postupoval v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu (aj) o jeho nevylúčení. Odvolateľ ani v žiadosti o odročenie pojednávania a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. 12. Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 22.4.2015) okresný súd určil 11.3.2015 a právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 16.3.2015. Až dňa 16.4.2015 bol konajúcemu súdu doručený elektronickým podaním návrh navrhovateľa „na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky“. Ako vyplýva z vyššie konštatovaného, tvrdený dôvod odročenia - nesúhlas žalobcu s nevylúčením všetkých sudcov Okresného súdu Námestovo z prejednávania a rozhodovania veci (a v tej spojitosti údajne podaná ústavná sťažnosť) - je vecne nesprávny, a teda nie dôležitý.

13. Zároveň ide o oneskorene uplatnenú žiadosť o odročenie pojednávania. Uznesenie o nevylúčení (aj) konajúceho sudcu bolo totiž žalobcovi doručené dňa 26.9.2013. Bezprostredne po doručení predvolania na termín pojednávania tak už mal vedomosť o existencii ním tvrdeného dôvodu odročenia pojednávania. Napriek tomu predmetné podanie však učinil až po jednom mesiaci. Nadväzne neoznámenie neakceptovania návrhu na odročenie zo strany okresného súdu nepredstavuje vadu (§ 212 ods. 3 O.s.p., aktuálne § 380 ods. 2 , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. 14. Okresný súd teda správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý, nadväzne pojednávaním bez prítomnosti strany/účastníka nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom

(bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 116/1993) a nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania.

15. Vnútorne protirečivým je odvolanie v časti, v ktorej žalobca na jednej strane vytýka okresnému súdu vykonanie pojednávania, zároveň však tvrdí, že bolo neprípustné rozhodnúť bez jeho nariadenia. Neopodstatnenými sú tiež tvrdenia, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením obsahu exekučného spisu sp. zn. Okresného súdu Námestovo 3Er/1255/2008, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 1 z opaku - označením povinného a spisovej značky exekútora) požadoval žalobca. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (jeho str. 4). Vzhľadom na to, že okresný súd nepovažoval za preukázanú základnú podmienku zodpovednosti žalovaného (nesprávny úradný postup) bolo neúčelné vykonávať akékoľvek dokazovanie týkajúce sa výšky škody, resp. nemajetkovej ujmy.

16. Právnej úprave nezodpovedajúcou je i požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa žalovaný k žalobe nevyjadril, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Samotné nevyjadrenie sa žalovanej strany nepochybne bez ďalšieho neznamenalo v rozhodnom období povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (§ 153b O.s.p.).

17. O zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania vo vzťahu k tvrdenej ústavnej sťažnosti okresný súd rozhodol bezprostredne v rámci napadnutého rozsudku. O „druhom“ návrhu na prerušenie konania (v súvislosti s konaním Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010) rozhodol samostatným uznesením z 28.4.2016. V čase rozhodovania odvolacieho súdu, ktorý stav je rozhodujúci (§ 217 ods. 1 , bolo rozhodnuté o oboch návrhoch na prerušenie konania. S poukazom na predbežnú vykonateľnosť uznesenia (§ 171 ods. 1 O.s.p., resp. aktuálne § 238 ods. 3 v spojení s § 162 ods. 3 nie je prekážkou meritórneho rozhodnutia prípadná neprávoplatnosť dotknutých uznesení.

18. V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 380 ods. 1 . Odvolateľ úplne rezignoval na relevantnú reakciu na nosný dôvod, na ktorom okresný súd založil svoje rozhodnutie; t.j. na záver o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu v prípade rozhodovania o návrhu oprávneného/žalobcu na zmenu súdneho exekútora. Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať prvoinštančný súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu napr. odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, resp. „že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník“, predstavujú zjavné pochybenia odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov. 19. Námietka žalobcu o potrebe skúmania momentu, kedy bolo poverenie súdnemu exekútorovi doručené, neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o eventuálnom porušení povinností exekučného súdu. Predovšetkým však v súdenej veci ani nebolo namietané rozhodovanie o žiadosti na vydanie poverenia.

20. Nenáležitým je napokon tvrdenie žalobcu o odôvodnení rozsudku formulárovým spôsobom. Práve ním predložené odvolanie je totiž svojou vyššie opísanou zmätočnosťou, ako aj odôvodneniu rozsudku nekorešpondujúcim obsahom ilustráciou nenáležitého šablónovitého podávania odvolaní. V protiklade s uvedeným, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako celok spĺňa zákonného parametre.

21. Odvolacie dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 . Napadnutý rozsudok preto vo veci samej potvrdil. 22. Viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania bola významná i pre potvrdenie výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Odvolateľ síce výslovne uvádzal, že napáda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k predmetnému výroku neposkytol žiadnu konkrétnejšiu argumentáciu. Nedôvodnosť tvrdenia žalobcu o konaní a rozhodovaní vylúčeným sudcom (ktorá hypoteticky okrajovo mohla spochybňovať daný výrok) je vysvetlená a konštatovaná vyššie. 23. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o náhrade trov (o nároku na náhradu trov) prvoinštančného konania. Nad bezprostredný rámec odvolania dodáva, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.