Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-22-2016.pdf
PDF · 93.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. C., nar. XX. XX. XXXX, Q. C., nar. XX. XX. XXXX a S. C., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, na Námestí slobody č. 5, za účasti rodičov F. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. M. č. XX a P. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho A. M. č. XXX, právne zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, na ul. Dobrianskeho č. 1651, o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.7.2016 č. k. 8P/3/2016 - 107 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti matke platiť výživné na mal. Q. v sume po 60 Eur mesačne, vo výroku o úprave styku otca s mal. S. , vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. Q. a mal. S. a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti otca. Matku zaviazal platením výživného na mal. Q. po 60 eur mesačne, počnúc dňom 25. 02. 2016 s tým, že dlžné výživné za obdobie od 25. 02. 2016 do 30. 06. 2016 matke nevzniklo. Styk matky s mal. Q. bol určený ako neobmedzený. Otcovi bolo dané oprávnenie stretávať sa s mal. S. každý nepárny piatok v roku od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu v roku od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že stretnutia sa budú začínať pred hlavným vchodom Mestského domu kultúry vo Vranove nad Topľou, na ul. M. R. Štefánika č. 875/200. Návrh matky na zvýšenie výživného na mal. Q. a na mal. S. bol zamietnutý. Žiadnemu z účastníkov sa nepriznalo právo na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15. 04. 2013 č. k. 8P/204/2012-84. Na čas po rozvode sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a otcovi sa uložila povinnosť platiť výživné na mal. Q. vo výške 60 Eur mesačne, na mal. Q. vo výške 60 Eur mesačne a na mal. S. vo výške 30 Eur mesačne. Styk otca s mal. Q. a Q. bol upravený neobmedzene a rovnako bol upravený aj styk otca s mal. S., avšak za prítomnosti matky. Po podaní odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11. 02. 2014 č. k. 6CoP/24/2013-111 potvrdil rozsudok vo výroku o rozvode manželstva, vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o výživnom. Rozsudok vo výroku o úprave styku zrušil. Rozsudkom zo dňa 16. 10. 2014 sp. zn. 8P/204/2012 Okresného súdu Vranov nad Topľou bol styk otca s mal. Q. upravený neobmedzene, styk otca s mal. Q. na každý víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a styk otca s mal. S. na
každý prvý a tretí piatok v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a na každú druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 31. 03. 2015 č. k. 6CoP/35/2014-222 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil styk otca s mal. Q. na každý víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 14.00 hod. a s mal. S. na každý prvý a tretí piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a na každú druhú a štvrtú nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Rozhodnutím zo dňa 16. 07. 2015 vydaným vo veci 8P/237/2014 bolo zvýšené výživné na mal. Q. zo sumy 60 Eur na sumu 90 Eur, na mal. Q. zo sumy 60 Eur na sumu 80 Eur a na mal. S. zo sumy 30 Eur na sumu 50 Eur mesačne.
3. Po začatí konania na návrh matky bolo uznesením zo dňa 25.02.2016, č.k. 8P/3/2016-64 nariadené predbežné opatrenie, ktorým mal. Valéria bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matke sa uložila povinnosť platiť výživné v sume 50 Eur mesačne od 25. 02. 2016. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.04.2016 a stalo sa vykonateľným dňom 25. 02. 2016.
4. Vychádzajúc z rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor živnostenského podnikania otec ukončil podnikanie ku dňu 01. 04. 2016. Od 01.04.2016 začal vykonávať práce na základe pracovnej zmluvy so zamestnávateľom - LESY SR, š.p. s miestom výkonu práce Vranov nad Topľou. Pracovný pomer uzatvoril na dobu určitú do 31.12.2016. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otec maloletých detí za rok 2015 vykázal základe dane 238,05 Eur. Ako živnostník otec v mesiaci december 2015 vyhotovil faktúru, ktorou fakturoval vykonané práce za mesiac december 2015 vo výške 869 Eur a za mesiac január 2016 vystavil faktúru za vykonané práce vo výške 827,75 Eur.
5. Podľa potvrdenia Vranovskej nemocnice, a. s., Vranov nad Topľou matka detí, ako ich zamestnankyňa za obdobie posledných 12 mesiacov dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 558,26 eur.
6. Vo veci sa preukázalo, že návrh matky na zmenu osobnej starostlivosti u maloletej Q. je dôvodný. P. Q.ije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý má vytvorené vhodné bytové podmienky a dokáže zabezpečiť jej osobné potreby. P. sama v konaní potvrdila výchovné problémy s dieťaťom, ktoré ju nerešpektuje. Čo sa týka maloletej Q., táto prejavila prianie bývať s otcom. Za takejto situácie súd prvej inštancie zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil vek maloletej, jej odôvodnené výdavky spojené s uspokojovaním základných životných potrieb, s plnením školských povinností, ako aj so zabezpečením iných potrieb napr. kultúrnych, športových a pod. P. v zamestnaní dosahuje pravidelný čistý mesačný príjem vo výške 558 Eur. Zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť pre dve maloleté deti a má bežné výdavky na chod domácnosti. S poukazom na uvedené súd matku zaviazal platením výživného na dcéru Q. po 60 Eur mesačne.
7. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na dcéry Q. a S. tento zamietol. V konaní nebolo preukázané, aby na strane otca došlo k takej podstatnej zmene finančných a majetkových pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia. Pri ostatnej úprave výšky výživného otec vykonával práce ako živnostník a pri zvyšovaní výživného sa vychádzalo z jeho mesačného príjmu v sume 1.020 Eur. Otec k aprílu 2016 ukončil podnikateľskú činnosť a zamestnal sa s príjmom okolo 600, 650 Eur. Ukončenie výkonu živnosti bolo ovplyvnené skutočnosťou, že denne zabezpečuje potrebnú starostlivosť maloletej Q.. Ako živnostník musel vykonávať práce viac ako 8 hodín denne a výnimkou neboli ani práce počas víkendov. Keďže prevzal zodpovednosť za výkon osobnej starostlivosti o maloletú Q., nemožno zmenu v jeho zamestnaní hodnotiť ako zbavenie sa výhodnejšieho príjmu. Vzhľadom na to, že zárobok otca oproti ostatnej úprave výšky výživného sa nezvýšil, nebolo možné vyhovieť návrhu matky a vyživovaciu povinnosť zvýšiť.
8. Vo vzťahu k návrhu matky na zúženie styku otca s maloletou S. sa zistilo, že zúženie stretávania navrhované matkou nie je v záujme maloletého dieťaťa. Komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo konfliktná a minimálna. Maloleté dieťa síce podľa tvrdení matky odmieta stretnutia s otcom a táto skutočnosť bola zistená aj pohovorom s maloletou realizovaným kolíznym opatrovníkom, avšak podľa názoru súdu dieťa v správaní kopíruje konanie matky, ako aj staršej sestry Q.. V záujme dieťaťa nie je obmedzovanie kontaktu s otcom, nakoľko tak sa ich vzájomný vzťah nebude rozvíjať. Výpoveďami rodičov bolo potvrdené, že v posledných mesiacoch sa stretávanie nerealizovalo vôbec. Tvrdenia rodičov prečo k stretnutiam nedošlo sú však rozdielne. Každý z nich tvrdil, že on si svoju povinnosť podľa súdneho rozhodnutia o úprave styku plní. S poukazom na zistené skutočnosti bolo stretávanie otca s
maloletou S. upravené na každý nepárny piatok v roku od 16.00 hod. do 17.00 hod. a na každú párnu nedeľu v roku od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Miesto styku bolo presne vymedzené, aby v tejto otázke nevznikali medzi rodičmi problémy. Keďže doposiaľ upravené stretávanie otca s dcérou na dve hodiny týždenne sa nerealizovalo, otec netrávil s dcérou takto vymedzený čas, bolo potrebné upraviť styk na jednu hodinu od 16.00 hod. do 17.00 hod. Ak stretnutia budú prebiehať a otec bude tráviť s dcérou čas, bude možné do budúcna rozšíriť styk s dieťaťom. K tvrdeniu matky, že zúženie styku otca s maloletou dcérou doporučila aj psychologička je potrebné dodať, že správa psychologičky bola vypracovaná jednostranne na základe tvrdení udávaných matkou, bez vypočutia si stanoviska otca. Navyše otec namietal objektívnosť tejto správy s prihliadnutím na priateľský vzťah matky a psychologičky. Súd prvej inštancie preveroval aj možnosť upraviť stretávanie za prítomnosti psychológa tak ako to navrhoval kolízny opatrovník. Stretávanie rodičov s maloletým dieťaťom u psychológa by ale muselo prebiehať počas týždňa vždy v pracovnom čase, čo by malo značný vplyv na plnenie pracovných povinností toho ktorého rodiča a na denný režim dieťaťa v predškolskom zariadení.
9. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o uložení povinnosti matke platiť výživné na mal. Q., proti výroku o úprave styku otca s mal. S. a proti výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. Q. a mal. S., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby jej návrhu bolo vyhovené. Alternatívne požadovala rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že vo veci sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zúženie styku otca s mal. S. sa ignorovali odborné vyjadrenia a správy psychológov dokumentujúce negatívny a stresujúci vplyv každo-týždenných stretnutí na mal. dieťa. Týmto postupom súd nielenže nerešpektoval záujmy mal. dieťaťa, ktoré sú prvoradé ale v rozpore so základnými zásadami civilného konania prevzal na seba úlohu a zodpovednosť znalca z oblasti detskej psychológie a bez vypočutia a posúdenia maloletej dospel k určitým psychologickým záverom, ktoré sú v rozpore so závermi psychológov a s vyjadrením samotného dieťaťa. V súvislosti s rozhodovaním o výživnom sa nezohľadnila zmena pomerov na strane maloletých detí a na strane matky, ktorej sa nevyhnutné výdavky na život podstatne zvýšili. K podstatnému nárastu výdavkov došlo u mal. Q. v súvislosti s jej doučovaním a prípravou na vysokú školu. Maloletá Q. dosahuje výborné výsledky v škole a má neustály záujem na zvyšovaní a prehlbovaní vzdelávania, čo je limitované finančnými možnosťami matky, ktorej sa od začiatku roku 2016 výrazne zvýšili výdavky súvisiace najmä so zabezpečením bývania, nakoľko otec býva v ich rodinnom dome a matka bola nútená vyriešiť si otázku bývania prostredníctvom nájmu bytu. Kým matka preukázala všetky svoje príjmy a nevyhnutné výdavky, otec naopak nepreukázal takmer žiadny z jeho tvrdených výdavkov a zároveň všetky podstatné výdavky, ktoré uviedol na prvom pojednávaní súviseli s výkonom jeho živnostenského oprávnenia, ktoré ukončil k 31.3.2016. Otec zostal bývať v spoločnom rodinnom dome a taktiež mu zostali v užívaní všetky spoločné veci a zariadenia. Nemá teda základné výdavky na nájomné a obstarávanie základného vybavenia domácnosti. Je to tiež otec, ktorý vlastní a prevádzkuje osobné motorové vozidlo, ktoré nie je jeho nevyhnutným výdavkom a nepatrí ani do spoločného majetku bývalých manželov. Matka s maloletými deťmi je odkázaná iba na hromadnú dopravu. Výdavky maloletej Q. je nutné posudzovať individuálne s poukázaním na jej nezáujem o vzdelávanie, prípadne doučovanie, pričom dochádzanie do školy bude mať maloletá Q. ako študentka zabezpečené bezplatne prostredníctvom železničnej dopravy. Otec maloletej Q. neuhrádza ani obedy v stravovacom zariadení školy. Potreby u každého maloletého dieťaťa je nutné posudzovať individuálne vzhľadom na jeho záujmy a osobitosti a nemožno tieto potreby generalizovať iba podľa veku. K zmene práce a zníženiu príjmu u otca došlo účelovo po podaní návrhu. Sám otec potvrdil, že fyzicky sa o maloletú Q. stará už niekoľko rokov, hoci súdnym rozhodnutím bolo dieťa zverené matke. V skutočnosti sa pre otca súdnym rozhodnutím o zverení maloletej Q. do jeho starostlivosti takmer nič nezmenilo a preto nemal dôvod meniť prácu. Prvoinštančný súd nesprávne a svojvoľne posúdil nielen záujmy maloletej S. ohľadom stretávania sa s otcom, ale taktiež nesprávne zhodnotil a posúdil odôvodné potreby mal. detí a majetkové pomery rodičov, ako aj správanie sa rodičov vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu.
10. Otec a kolízny opatrovník navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie matky nie je opodstatnené.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. Q. a mal. S. je potrebné poukázať na ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.
14. Vychádzajúc z tohto ustanovenia pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov. Musí isť o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde o také zvýšenie, či zníženie príjmu, ktoré ovplyvňuje celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takouto zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho príprava na budúce povolanie.
15. V danom prípade k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného pre mal. Q. a mal. S. nedošlo. Od poslednej úpravy výživného uskutočnenej rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.7.2015 č.k. 8P/237/2014 - 42 ubehlo len 1,5 roka. Mal. Q. i naďalej študuje na gymnáziu v Michalovciach, kde navštevuje 3. ročník. Mal. S. sa stále nachádza v predškolskom veku. Za obdobie 1,5 roka teda nenastala podstatná zmena pomerov umožňujúca zvýšenie výživného na mal. Q. a mal. S.. Tento záver by platil aj za situácie nezmenených príjmových pomerov na strane otca v porovnaní s príjmom dosahovaným otcom v čase poslednej úpravy výživného.
16. Otcov príjem sa síce po ukončení podnikania ku dňu 1.4.2016 mierne znížil, avšak takéto zníženie príjmu nemožno hodnotiť ako bezdôvodné vzdanie sa výhodnejšieho príjmu, nakoľko k tomuto kroku otec pristúpil až po tom, čo mu predbežným opatrením zo dňa 25.2.2016 ( č.l. 64 spisu) bola mal. Q. zverená do osobnej starostlivosti na základe návrhu matky nezvládajúcej výchovu tohto dieťaťa. Ako živnostník totiž nemal veľa času na riadne zabezpečenie starostlivosti o dieťa.
17. V súvislosti s určenou výškou výživného zo strany matky v sume po 60 Eur mesačne na mal. Q. je potrebné dodať, že takto určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky ( § 75 zákona o rodine). Matka je riadne zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný príjem presahuje sumu 550 Eur mesačne. Z tohto príjmu vzhľadom na vek dieťaťa, ako aj to, že maloletá Q. sa od septembra roku 2016 pripravuje štúdiom na strednej škole na svoje budúce povolanie, súdom prvej inštancie určené výživné nemožno hodnotiť ako neprimerané.
18. Správnym je i rozhodnutie o úprave styku otca s mal. S.. Vyjadrenie psychologičky PhDr. P. C. zo dňa 17.12.2015 ( č.l. 21 - 22 spisu) bolo spracované na žiadosť matky, pričom odporúčanie psychologičky bolo dané len na základe rozhovoru s matkou a maloletou S.. Takéto vyjadrenie vypracované bez vypočutia stanoviska otca nemožno považovať za nespochybniteľný dôkaz, od ktorého sa súd odchýliť nemôže. Okrem toho časový rozsah stretnutí otca s dieťaťom určený súdom nie je odlišný od odporúčania psychologičky. Rozdiel je iba v tom, že kým psychologička navrhla obmedziť stretnutia dieťaťa s otcom na dve hodiny raz za dva týždne, prvoinštančný súd tieto stretnutia určil na jeden krát do týždňa v trvaní jednej hodiny. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou styku , kedy otec mal oprávnenie stretávať sa s mal. S. každý prvý a tretí piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú druhú až štvrtú nedeľu od 16.00 hod. do 18. hod. za prítomnosti matky k podstatnému obmedzeniu styku dieťaťa s otcom bez akýchkoľvek pochybností došlo.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo výroku o uložení povinnosti matke platiť výživné na mal. Q. v sume po 60 Eur mesačne, vo výroku o úprave styku otca s mal. S., vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. Q. a mal. S. a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).