Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-159-2016.pdf
PDF · 76.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/159/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu ZUNO BANK AG, Vordere Zollamtsstrasse 13 3.OG, Viedeň 1030, Rakúska republika, č. FN 326454, konajúca prostredníctvom ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky, Digital Park II, Einsteinova 23, Bratislava, IČO 36 867 594, zast. Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému JG., o zaplatenie 1.089,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.044,30 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.000,00 eur od 02. 07. 2015 do zaplatenia, všetko v splátkach po 150,00 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobcu, pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
3. Žalobcovi súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradeného zostatku úveru. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení pohľadávku uznala a túto bola ochotná splácať.
2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s listinnými dôkazmi, konal v neprítomnosti žalovanej, ktoré sa na pojednávanie nedostavila, ospravedlnila svoju neúčasť a v prípade povolenia splátok žiadala o splátkový kalendár a v takom prípade netrvala na odročení pojednávania a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca v konaní uviedol, že žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie čiastky 1044,30 eur, keď od žalobcu čerpala úver vo výške 1000 eur s dohodnutými splátkami v počte 24 po 47,03 eur, neuhradila žiadnu čiastku a na predžalobné výzvy nereagovala. So splátkami po 150 eur mesačne súhlasil. Žiadal priznať náhradu trov konania.
3.Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 28. 6. 2013 uzavreli strany Zmluvu o pôžičke č. 0110056538220613, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver v celkovej čiastke 1.000 eur. Bola dohodnutá RPMN 12,60%, priemerná RPMN 48,52%, úroková sadzba 11,9%, , celková výška úveru 1129,75 eur, splatnosť 1. 7. 2015, počet splátok 24, výška splátok 47,03 eur mesačne.
4.Žalovaná si neplnila riadne a včas svoje povinnosti, úver nesplácala, preto mu bola zaslaná výzva zo dňa 31. 3: 2016 - predžalobná výzva na úhradu dlhu v dôsledku porušenia splátok. V žalovanej výške žalovaný dlh neuhradil.
Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy - istiny, úroky z omeškania, iné príslušenstvo a poplatky si neuplatńuje. V časti poplatkov zobral podaním zo dňa 19. 7. 2016 žalobu späť a v tejto časti bolo konanie zastavené v zmysle § 146 CSP. Z výpisu z úverového účtu - amortizačnej tabuľky splátok pôžičky mal súd za preukázané, že v žalovanej výške žalovaný úver neuhradil.
5. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy môže byť aj poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa § 657 Obč. zák. s použitím ust. § 52 ods. 1 OZ dlžník je povinný predmet pôžičky, v danom prípade peniaze, vrátiť.
6.V danom prípade je nesporné, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom žalovaná svoj dlh nesplatila v žalovanej výške. Žalobca svoj nárok preukázal v celom rozsahu. Žalovaná nárok nepoprela, nenamietala a nevyvrátila. V konaní nie sú uplatňované nároky z prípadných neprijateľných a neplatných zmluvných podmienok. Zmluva o úvere mala všetky zákonom stanovené náležitosti, žalovaný porušil svoju povinnosť úver riadne splácať, o čom svedčí výpis z účtu. Podľa tohto žalovaná na istine neuhradila žiadnu čiastku, žalobcovi prináležia i dohodnuté úroky. Žalobca nepredložil súdu doklad o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pôžičky, avšak zmluvne bola dohodnutá splatnosť dňom 1. 7. 2015, žaloba bola podaná 24. 5. 2016, teda po splatnosti pohľadávky a nevyhlásenie mimoriadnej splatnosti má za následok len priznanie úrokov z omeškania. Za daného stavu mal súd za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej vyhovel. Žalovanej súd povolil splátky v uvedenej výške /primerané výške pohľadávky/.
7.Spolu s istinou priznal súd žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov.z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania žalovaného do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z. V danom prípade nebolo preukázané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pôžičky, preto súd úroky z omeškania priznal od splatnosti pôžičky dohodnutej v zmluve, resp. dňa nasledujúceho, kedy nepochybne žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu /čiastočné späťvzatie je v nepatrnej časti a žalovaná zapríčinila vznik sporu/, a teda súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).