Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-508-2015.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/508/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradce Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému V. S., P.. XX. XX. XXXX, Y. D., Š. XX/XX v konaní o zaplatenie 4 418,38 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 3 717,40 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 597,68 € od 26. 10. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 68 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01. 12. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4 418,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4 298,66 € od 26. 10. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že Slovenská sporiteľňa a. s. so sídlom v Bratislave uzavrela so žalovaným 14. 03. 2012 zmluvu o splátkovom úvere č. 5026685186, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 3 000 €. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami po dobu 120 mesiacov v sume 65,88 €. Úver bol poskytnutý jednorázovo bezhotovostne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne. Žalovaný sa okrem povinnosti zaplatiť úver zaviazal k povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Žalobca sa veriteľom pohľadávky voči žalovanému stal zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá 29. 10. 2014 a, ktorú žalobca uzavrel ako postupník s bankou ako postupcom. Žalovaný bol o postúpení pohľadávky upovedomený písomným oznámením. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, postupca, čiže banka, po predchádzajúcej výzve, žalovanému 06. 10. 2014 písomne oznámila, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a všeobecných obchodných podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žiadal okamžité splatenie úveru. Žalovaný bol listom zo dňa 02. 11. 2015 vyzvaný k úhrade celej dlžnej sumy, avšak na túto výzvu žalovaný nereagoval, preto bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 3 000 €, úroku vo výške 1 231,74 €, úroku z omeškania vo výške 119,72 € a dlžných poplatkov vo výške 66,92 €.
3. Podaním zo dňa 12. 01. 2016, ktoré na súd došlo 14. 01. 2016, žalobca spresnil žalobu a uviedol, že žalovaná suma pozostáva z istiny 3 000 €, čiže predstavuje sumu skutočne poskytnutého úveru, ďalej pozostáva z úrokov vo výške 1 231,74 €, pričom celková výška úrokov bola vyčíslená na sumu 1 241,74
€ ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a z tejto sumy bola odpočítaná zaplatená časť na úrokoch vo výške 10 €. Ďalej pozostáva zo sumy 66,92 €, ktorá pozostáva z poplatkov za správu úveru v sume 16,92 €, spracovateľského poplatku vo výške 79 €, ktorý bol žalovaným čiastočne uhradený sumou 39 €, tieto poplatky boli účtované v zmysle článku II zmluvy. Žalovaný sa zmluvou o splátkovom úvere ďalej zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a tento úrok bol vyčíslený k dátumu postúpenia pohľadávky na sumu 40,55 €. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu pripojil jednak úverovú zmluvu zo dňa 14. 03. 2012, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výzvu na zaplatenie dlhovanej sumy zo dňa 08. 09. 2014 spolu s kópiou nedoručenej zásielky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06. 10. 2014 spolu s kópiou nedoručenej zásielky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 11. 2014, predžalobnú výzvu žalobcu, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a prehľad o splácaní úveru, ako aj sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne.
4. Na takto koncipovanej žalobe žalobca zotrval v priebehu celého konania.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že mu bola doručovaná do vlastných rúk (§ 116 ods. 2 C. s. p.) zverejnením oznámenia o podanej žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa potom považovala za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú a to aj napriek tomu, že sa žalovaný o tom nedozvedel. Podľa ust. § 116 ods. 2 C. s. p. bolo žalovanému doručované aj predvolanie na pojednávanie dňa 26. 01. 2017.
6. Žalovaný sa v lehote určenej súdom k žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, súd preto za nesporné považoval tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, spôsobe splácania úveru, o spôsobe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a o postúpení pohľadávky z banky na žalobcu. Rovnako za nesporné považoval súd tvrdenia žalobcu ohľadne súm, ktoré žalovaný žalobcovi reálne dlhuje. Naviac však tieto tvrdenia žalobcu preukazovali listiny, ktoré boli pripojené do súdneho spisu.
7. Súd mal za nesporne preukázané, podľa presvedčenia súdu, platne uzavretú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 14. 03. 2012 ako aj skutočnosť, že žalovaný úver riadne nesplácal a banka platne pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03. 10. 2014 v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák..
8. Pokiaľ však ide o právne posúdenie nároku žalobcu, súd nemohol žalobe vyhovieť v celom rozsahu a to z týchto dôvodov:
9. V čase rozhodnutia súdu platilo ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z..
10. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
11. Súd preto z úradnej povinnosti musela prihliadať na prípadné premlčanie niektorých nárokov žalobcu, a to aj bez námietky žalovaného, ako dlžníka.
12. Z vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 26. 01. 2017, kde súd prečítal listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu, totiž nepochybne vyplynulo, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nutné posudzovať ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko predchodca žalobcu, čiže Slovenská sporiteľňa, žalovanému poskytla spotrebiteľský úver, režimom ktorého sa spravoval zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
15. Podľa § 100 ods. 3 Obč. zák., nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
16. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. Žaloba žalobcu bola na súd podaná 01. 12. 2015, čo je deň kedy žalobca ako právny nástupca banky, uplatnil nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy vo vzťahu k žalovanému. Vzhľadom na všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu a ust. § 103 Obč. zák. súd musel prihliadať ex offo na skutočnosť, že boli premlčané všetky nároky, ktoré sa stali zročné v dobe dlhšej ako 3 roky pred podaním žaloby na súd.
19. Súd pri posudzovaní premlčaných nárokov vychádzal zo zostavy prehľadu transakcií úveru nad archívom, čo bola príloha listu žalobcu z 12. 01. 2016, ktorým presnejšie špecifikoval žalobu. Premlčané boli preto splátky, ktoré boli zročné v období od 12. 05. 2012 do 01. 12. 2012, čo je celkovo 7 splátok po 65,88 € a spolu predstavuje sumu 461,16 €.
20. Do 01. 12. 2012, podľa zostavy prehľadu transakcií na úverovom účte, banka vyúčtovala žalovanému celkovo úroky, a to zmluvné úroky, v sume 239,82 €. Aj nárok na tieto vyčíslené úroky, ktoré boli zročné do 01. 12. 2012 je premlčaný. Sumu, ktorú žalobca preto požadoval vo výške 4 418,38 €, je nutné znížiť o sumu 461,16 €, čo predstavuje dlžné splátky na istine zročné k 01. 12. 2012 a o sumu 239,82 €, čo je vyúčtovaný úrok do 01. 12. 2012. Rozdiel potom predstavuje sumu 3 717,40 €, pričom táto suma pozostáva z nepremlčanej istiny úveru, úrokov, ktoré boli znížené o vyššie uvádzané sumy, ďalej z poplatkov v sume 66,92 € a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 119,72 €. Suma 3 717,40 € pozostáva z nepremlčanej istiny vo výške 2 538,84 €, nepremlčaných poplatkov a úrokov v celkovej sume 1 058,84 € a vyčíslených úrokov z omeškania v sume 119,72 €.
21. Nárok žalobcu na zaplatenie úveru, poplatkov a dohodnutých úrokov nachádza právnu oporu nie len v ustanoveniach zmluvy ale aj v ust. § 497 a nasl. Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Z. z.), ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
22. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
24. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dlžník bol spotrebiteľom, mohla banka s ním dohodnúť, resp. od neho požadovať len úroky z omeškania v limitoch, ktoré stanovujú občianskoprávne predpisy, v tomto prípade ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Banka v požadovanom limite žalovanému úroky z omeškania účtovala a žalobca ich v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ich požadoval od 26. 10. 2014, kedy už žalovaný po tom, čo banka vo vzťahu k nemu platne zosplatnila celý dlh, bol omeškaní s celým dlhom na istine, zmluvných úrokoch a poplatkoch (z tejto sumy však súd žalobcovi priznával len nepremlčanú časť). Výška úroku z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a to vzhľadom na vznik právneho vzťahu medzi stranami úverovej zmluvy.
25. Vo zvyšku uplatneného nároku na istinu a úroky potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z dôvodu premlčania nároku žalobcu.
26. Pokiaľ ide o náhradu trov konania súd o nej rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p. a úspešnejšiemu žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, ktorú krátil v závislosti od úspechu a neúspechu žalobcu v spore. Žalobca bol úspešný v rozsahu približne 84 % uplatňovanej istiny a neúspešný v rozsahu približne 16 % uplatňovanej istiny, čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom, a predstavuje 68 % celkovo uplatneného nároku na istine. Súd preto žalobcovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 68 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.