Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-30-2016.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté Z. R., nar. XX.XX.XXXX a Z. R., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pochádzajúce z matky G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XX, XXX XX L. a otca H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 5, XXX XX L., zastúpeného JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, Bardejov, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/29/2016-33 zo dňa 24.06.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia Okresného súdu Bardejov sp. zn.4C/93/2016 zo dňa 08.12.2014 vo výroku o výživnom pre maloleté Z. a Z. R., zníženie výživného zo strany otca. Otec navrhol znížiť výživné na maloleté deti zo sumy 70,- Eur na sumu minimálneho zákonom stanoveného výživného. Dôvodom je skutočnosť, že je nezamestnaný, od 01.02.2016 nemá príjem, z ktorého by mohol plniť výživné.
2. Matka uvádzala, že so znížením výživného nesúhlasí, poukazovala na to, že otec sa o dcéry nestará a stratu zamestnania otca považuje za účelovú.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. 4 P 29/2016-3 zo dňa 24.06.2016 rozhodol tak, že: „Návrh zamieta. Žiaden nemá právo na náhradu trov konania“.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/93/2014-18 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť na maloleté dcéry po 7,- Eur mesačne na každú z nich. V čase pôvodného rozhodnutia bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Otec bol zamestnaný s príjmom 8.500,-Kč. V súčasnosti je nezamestnaný, pracoval u svojho otca s príjmom 400,- Eur mesačne. Je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný od 01.02.2016. Za zistené mal aj náklady súvisiace s výživou mal. dcér, ide o výdaje na stravu, odevy, obuv, lieky, drogériu . Rovnako aj osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne zo strany matky.
5. Prijal právny záver, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného rodiča a je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť výživné vo výške 70,- Eur na každé z detí.
6. Poukázal na ustanovenia§ 62 ods. 1, 2,3,5,§ 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
7. O trovách konania rozhodol podľa 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
III. Obsah odvolania otca
8. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel v celom rozsahu. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie návrh zamietol napriek tomu, že bolo zistené, že otec stratil zamestnanie, nie však z vlastnej vôle, je vedený ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky pomoci v hmotnej núdzi. Snažil sa získať si zamestnanie, no vzhľadom na vysokú nezamestnanosť v okrese Bardejov sa mu to nepodarilo, býva stále v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí mu zabezpečujú základné životné potreby. Má za to, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne.
9. K podanému odvolaniu sa vyjadrila písomne matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.).
13. Súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného zo strany otca odôvodnil tým, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca a v jeho možnostiach a schopnostiach je plniť výživné určené súdom podľa rozsudku sp.zn. 4P/93/2014-18. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163 O.s.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
14. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre zmenu výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
17. Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Súd prvej inštancie správne pri skúmaní a hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že otec ako povinný rodič je síce nezamestnaným od 01.02.2016 je evidovaným na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, mal za to, že otec nepreukázal zníženie svojich schopnosti dosahovať príjem na zabezpečenie výživného.
18. Otec v podanom odvolaní namieta, že je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie pokiaľ neznížil výživné na výšku minimálne zákonom stanoveného výživného. Nemožno súhlasiť s námietkou odvolateľa, že súd sa nevyrovnal so stratou zamestnania otca. Súd prvej inštancie pri zisťovaní možností a schopností povinného rodiča vychádzal z toho, že otec je nezamestnanou osobou. Dôležitou okolnosťou však je, že bol v pracovnom pomere so zamestnávateľom F. L. (č.l. 13) a z tohto poberal mesačne mzdu vo výške viac ako 400,- Eur mesačne. Pracoval u svojho otca. Súdu nebol predložený dôkaz o dôvodoch skončenia tohto pracovného pomeru ale vychádzajúc z výpovede samotného otca mal. detí je zrejmé, že prácu ktorú vykonával - barmana tak túto je potrebné naďalej vykonávať len ju vykonáva jeho otec a vypomáha mu manželka. Ak dôvodom pre skončenie pracovného pomeru by mala byť nadbytočnosť otca tak , nebola súdu jednoznačne preukázaná. Otec pracoval v rodinnom podniku ,podľa zamestnávateľa ( otca povinného rodiča ) stále pohostinstvo prevádzkuje , vypomáha mu jeho manželka, syn ( povinný rodič ) je doma a hľadá si prácu aj keď má zákonnú vyživovaciu povinnosť a z pracovného pomer by príjem dosahoval.
19. Povinnosťou otca ako povinného rodiča bolo relevantným preukázať dôvody, ktoré ho viedli k ukončeniu pracovného vzťahu z ktorého mal príjem navyše ak išlo o rodinnú prevádzku, ktorá naďalej je v činnosti. Predložiť objektívne tvrdenia a dôkazy, tak aby sa vyhol záveru o tom, že nejde o účelové konanie. Vzhľadom na absenciu tvrdení a dôkazov na strane otca vo vzťahu k preukázateľnému dôvodu skončenia pracovnoprávneho vzťahu možno dospieť k záveru, že sa vzdal prípadnej možnosti zamestnať a mať príjem, z ktorého by bol schopný plniť výživné pre maloleté deti. Za situácie, ak nebol preukázaný dôležitý dôvod preukazujúci opak zistení vyplývajúci z vykonaného dokazovania, je potrebné vychádzať z toho, že je v schopnostiach a možnostiach otca plniť výživné vyššie, než je suma 27,13 Eur mesačne. Ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine stanovuje vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
20. Otec resp. starý otec maloletých detí predložil súdu potvrdenia o tom, že sa otec snaží nájsť si zamestnanie v mieste bydliska. Je jeho povinnosťou snažiť sa zabezpečiť a nájsť si vhodné zamestnanie, poprípade aj v mieste vzdialenejšom od bydliska.
21. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka zabezpečuje maloletým výlučnú osobnú starostlivosť, ktorá aj takýmto spôsobom plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Otec sa o maloleté deti osobne nestará.
22. S prihliadnutím na zistené skutkové okolnosti, výlučnú osobnú starostlivosť matky ako aj na oprávnené potreby maloletých je potrebné poznamenať, že je zákonnou povinnosťou otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom malol. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.
23. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.
24. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.
25. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok i podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 57 zákona č. 161/ 2015 Z. z Civilný mimosporový poriadok , podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).