Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-65-2016.pdf
PDF · 120.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Č.Á. Z. T., I.. J.., S. XXX/XXX, XXX XX H. X, Č. S., O.: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Petrom Mašekom, advokátom so sídlom Boušova 792, 190 14 Praha, adresa pre doručovanie: Husitská 344/63, 130 00 Praha 3-Žižkov proti žalovanému: S. P.F.C., F.. XX.X.XXXX, Q. T. Č. XXX, XXX XX Č., o zaplatenie 13.739,24 Kč s prísl., takto
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 10.643,26 Kč s úrokom z omeškania zo sumy 9.260,03 Kč od 16.08.2016 do zaplatenia vo výške 8,5 % ročne, a to všetko jej povoľuje uhradiť v 30,- eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 30. dňa toho ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamieta.
Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 54,94 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 13.739,24 Kč, spolu s úrokom vo výške 15,9 % ročne z čiastky 9.661,70 Kč od 16.8.2016 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z čiastky 9.661,70 Kč od 16.8.2016 do zaplatenia a trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 24.11 2009 Smlouvu č. 003424500R (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver s limitom 50.000,- Kč. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodní podmínky pro Č. spotřebitelské úvěry (ďalej „obchodné podmienky“), ktoré žalovaná obdržala pred uzatvorením zmluvy a svojim podpisom potvrdila, že sa s nimi oboznámila. Súčasne je v zmluve stanovená povinnosť žalovanej uhradiť poplatky podľa Sazebnlku Č. (ďalej len „Sadzobník“). Spotrebiteľský úver banka žalovanej poskytla v súlade so Zmluvou a Obchodnými podmienkami. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver na bankový účet, a to prostredníctvom bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov v plnej výške úverového limitu. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať, a to ako istinu úveru, tak aj úroky a poplatky podľa zmluvy, v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 1.209,- Kč. Splátky boli splatné vždy k 15. dňu v mesiaci, od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola Zmluva uzatvorená. Ak by splácala žalovaná riadne a včas v zjednanej výške a v dňoch splatnosti, bola by výška poslednej anuitnej splátky rovnaká alebo nižšia, než je zjednaná výška anuitnej splátky. V opačnom prípade by bola výška poslednej anuitnej splátky vyššia, než je zjednaná. Všetky splatné čiastky bola podľa Zmluvy Č. oprávnená inkasovať z osobného účtu žalovanej. Ďalej bola oprávnená v deň splatnosti poslednej splátky vyinkasovať všetky do toho dňa neuhradené pohľadávky z poskytnutého úveru. Ďalej si strany zjednali úrokovú sadzbu poskytnutého úveru vo výške 15,9 % ročne. Žalobca a žalovaná si
v Podmienkach (bod 9.1) zjednali, že v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená alebo vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená, a ktorá môže podľa posúdenia Č. ohroziť včasné a úplné splnenie záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení. Žalobca je oprávnený aj naďalej, a to až do úplného zaplatenia, požadovať uhradenie všetkých záväzkov žalovanej. Ďalej je žalobca oprávnený všetky dlžné čiastky po splatnosti úročiť zmluvným úrokom a úrokom z omeškania. Žalovaná svoju povinnosť nesplnil, nesplácala poskytnutý úver riadne a včas a bol v omeškaní s úhradou viac ako dvoch mesačných splátok - uvedené vyplýva z Výpisu z úverového účtu. Z tohto dôvodu banka využila svojho práva a písomným oznámením odoslanom žalovanej vyhlásila okamžitú splatnosť úveru na dlžnú čiastku, ktorá vznikla z predmetnej zmluvy. Žalovaná naďalej dlží žalobcovi čiastku vo výške 13.739,24 Kč, tvorenú dlhom na istine vo výške 7.511,70 Kč, poplatkami vo výške 2.150,- Kč, zmluvným úrokom kapitalizovaným ku dňu 15.08.2016 na čiastku 2.684,31 Kč, zákonným úrokom z omeškania kapitalizovaným za obdobie od začiatku omeškania žalovanej so splácaním do dňa 15.08.2016 na čiastku 1.393,23 Kč, spolu so zmluvným úrokom vo výške 15,9 % ročne z čiastky 9.661,70 Kč od 16.08.2016 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania z čiastky 9.661,70 Kč od 16.08.2016 do zaplatenia.
3. Žalovaná k žalobe žalobcu uviedla, že s uplatnenou pohľadávkou súhlasí s tým, že žiada 30,- eurové splátky.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o úvere č. 003424500R zo dňa 24.11.2009, prihláškou k poisteniu zo dňa 24.11.2009, žiadosťou o poskytnutie úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre Č. spotrebiteľské úvery, sadzobníkom poplatkov, výpisom z úverového účtu žalovanej, upomienkou zo dňa 18.5.2014, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 30.5.2014, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.6.2014, poslednou výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 28.7.2014, predžalobnou výzvou zo dňa 12.7.2016, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.9.2014, poštovými podacími hárkami, písomným podaním žalobcu zo 10.11.2016 a dňa 2.12.2016, výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník dňa 24.11.2009 uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. obchodního zákonníku (ďalej len „ObZ“). Podľa čl. II.1. zmluvy súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre Č. kreditnú kartu zo dňa 1.610.2009, Podmienky platobnej karty klientov Č. zo dňa 1.11.2009 a Všeobecné obchodné podmienky Č. zo dňa 1.11.2009.
6. V zmysle čl. I.2 zmluvy žalobca poskytol žalovanej po splnení všetkých zmluvných podmienok peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 50.000 Kč, úver bol poskytnutý bezúčelovo. Podľa čl. I.5. zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročená pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,90% p.a., ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver predstavuje 23,39 % p.a. za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového limitu. Za poskytnutie úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 500 Kč a za správu úveru mesačne poplatok vo výške 50 Kč a to za každý i začatý mesiac. V zmysle čl. I.6. zmluvy klient sa zaväzuje splácať úroky a istinu v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 1209,00 Kč vždy 15. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 15.12.2009 a posledná splátka dňa 15.11.2014. Podľa čl. I.7. zmluvy pre prípad, že klient nedodrží termíny a výšky splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy, dojednáva Č. s klientom úrok z omeškania so sadzbou vo výške 15,00% p.a. z čiastok, ktoré je klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti.
7. Podľa bodu 3. prihlášky k poisteniu zo dňa 24.11.2009 bola žalovaná povinná platiť poplatok za poistenie v sume 75 Kč mesačne.
8. V upomienke zo dňa 18.5.2014 žalobca upozornil žalovanú, že k uvedenému dňu výška jej dlhu činí 923,58 Kč a vyzval ju na zaplatenie dlžnej čiastky do 28.5.2014.
9. Výzvami zo dňa 30.5.2014 a dňa 16.6.2014 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžných súm, vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o úvere.
10. V poslednej výzve k zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 28.7.2014 žalobca upozornil žalovanú, že k uvedenému dňu výška jej dlhu činí 5127,18 Kč a upozornil ju, že ak nebude jej dlh bezodkladne vyrovnaný, pristúpi žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
11. Listom zo dňa 16.9.2014 žalobca žalovanej oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že je aj naďalej v omeškaní s plnením svojich záväzkov z predmetnej zmluvy o úvere, prehlásil celú pohľadávku ku dňu 15.9.2014 za splatnú a vyzval ju na zaplatenie zvyšnej časti, ktorá predstavuje sumu 10150,38 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov podľa Sadzobníka najneskôr do dňa 26.9.2014.
12. Poslednýkrát žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy 13.541,21 Kč vyzval dňa 12.7.2016.
13. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 10.11.2016 uviedol, že žalovanej bol dňa 24.11.2009 poskytnutý úver vo výške 50.000, - Kč. Strany si dohodli splatnosť úveru v 60 mesačných splátkach vo výške 1.209,
- Sk, splatných vždy k 15. dňa v mesiaci počínajúc 15.12.2009 s konečnou splatnosti úveru 15.11.2014. Ďalej bola žalovaná povinná splácať žalovanému poplatok za vedenie úveru vo výške 50 Kč mesačne, splatný spolu so splátkou úveru a poistenie úveru vo výške 75 Kč mesačne, splatných tiež so splátkou úveru. Celkovo tak žalovaná uhradila na úver čiastku 71.413,92 Kč, z toho 42.488,30 Kč na istinu, 22.174,59 Kč na riadny úrok z jednotlivých splátok úveru, 6.750, - Sk na vyššie uvedené poplatky a 1,03 Kč na úrok z omeškania. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 7.511,70 Kč, zmluvného úroku vo výške 2.684,31 Kč, predstavujúceho zmluvné úroky so sadzbou 15,9% ročne z dlžnej istiny splátky z 15.05.2014 - 480 Kč za deň 16.05.2014 tj. 0,21 Kč a ďalej z čiastky dlžnej istiny 7.511,70 Kč od 16.05.2014 do 15.08.2016 vo výške 2.684,10 Kč. Ďalej pozostáva z kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške predstavujúceho úrok z omeškania z aktuálnej výšky istiny splátok po splatnosti a neuhradených poplatku po splatnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná uhradila celkom 53 dohodnutých splátok do dňa 15.04.2014, pričom na splátku z 15.05.2014 uhradila iba 710,89 Kč z 1.334, - Kč. Keďže žalovaná neuhradila úplne splátky splatné dňa 15.05.2014,15.06.2014, 15.08.2014 a 15.09.2014, žalobca vyhlásil celý úver za splatný, lebo žalovaná bola v omeškaní ako s jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace, tak s viac ako 2 splátkami zároveň, a to listom z 16.09.2014, zaslaným do sféry žalovanej dňa 18.09.2014.
14. V podaní zo dňa 2.12.2016 žalobca uviedol, že žalobca žaloval zmluvný úrok vo výške 2 084,31 Kč za obdobie od 16.5.2014 do 15.8.2016, pričom na obdobie do zosplatnenia úveru (od 16.5.2014 do 15.9.2014) pripadá suma 308,33 Kč a za obdobie od zosplatnenia úveru (od 10,0,2014 do 15.8 2016) pripadá suma 2 295,98 Kč, pričom táto skutočnosť vyplýva z výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXX. Čo sa týka uhradených poplatkov vo výške 6,750 Kč, ide o pravidelný mesačný poplatok za vedenie úveru vo výške 50 Kč mesačne a mesačný poplatok za poistenie úveru vo výške 75 Kč mesačne.
15. Žalovaná vo výpovedi potvrdila, že na zmluve sa nachádza jej podpis. Má vyživovaciu povinnosť k synovi, s manželom nežije v spoločnej domácnosti, býva u svojich rodičov, nemá žiadny príjem. Navrhnuté splátky jej poskytnú rodičia.
16. V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 17 bod 1. písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
17. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. ( článok 18 bod 1., 2. nariadenia ).
18. V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.
19. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) článku 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod prvý. písm. b/ pokiaľ nedošlo
k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
20. Podľa § 497 ObZ sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. V zmysle § 262 ods. 4 ObZ vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníku alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.
21. V ust. § 52 ods. 1 Občanského zákoníku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa uvádza, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníku sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle § 517 ods. 1 Občanského zákoníku dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníku pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
22. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.
23. V zmysle § 218 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky do výšky úverového limitu 50.000 Kč, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala na základe podmienok dojednaných v zmluve a obchodných podmienkach splácať, no túto svoju povinnosť si nesplnila, preto žalobca po splnení zmluvných a obchodných podmienok úver zosplatnil a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť sumu 13.739,24 Kč s príslušenstvom tak, ako je uvedené vyššie.
25. Žalovaná je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrela úverovú zmluvu, obsah ktorej ako aj obchodné podmienky boli dané žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom. Je neprípustné dojednať so spotrebiteľmi nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občanský zákonník a jeho príslušný vykonávací predpis.
26. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
27. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
28. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
29. V danom prípade sa súd zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá bola medzi účastníkmi záväzkového vzťahu dohodnutá vo výške 15,90%.
30. Z internetovej stránky ČNB súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 mesiacov) v novembri 2009 činil úrok 13,90 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý ročný medzi účastníkmi v danom prípade neprevyšoval mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
31. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodnuté úroky za primerané.
32. Na základe uvedeného potom súd zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 10.643,26 Kč predstavujúcej nesplatenú časť istiny úveru, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 388,33 Kč, poplatky vo výške 1350,- Kč (poplatky za poistenie a správu úveru), kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 1.393,23 Kč, úrok z omeškania podľa v súlade s § 517 Občanského zákoníku v spojení s § 1 Nařízení vlády číslo 142/1994 Sb požadovaný žalobcom z čiastky 9260,03 Kč od o dňa nasledujúceho po dni vyčíslenia pohľadávky 16.8.2016 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne, ktorá sadzba neprevyšovala zákonnú sadzbu úroku z omeškania v čase omeškania žalovanej.
33. Súd považoval za dôvodný aj nárok na poplatok za správu úveru v sume 50 Kč mesačne, nakoľko v danej súvislosti poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.04.2014 sp.zn. Cpjn 203/2013, podľa ktorého „Dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere nie je neurčité len preto, že neobsahuje úplný výpočet činností, za ktoré je poplatok dojednaný. Na dojednanie o poplatku za správu úveru v zmluve o úvere sa nevzťahuje zákaz tých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.“
34. Takisto nemožno považovať za neprijateľný poplatok za poistenie úveru v sume 75 Kč mesačne, nakoľko poistenie bolo osobitne vyjednané Prihláškou k poisteniu zo dňa 24.11.2009.
35. V prevyšujúcej časti, ktorou žalobca požadoval priznať kapitalizovaný úrok z úveru v sume 2295,98 Kč ( úrok z úveru vyčíslený odo dňa 16.9.2014 do 15.8.2016), ako aj zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 15,90 % ročne zo sumy istiny 9661,70 Kč od 16.8.2016 do zaplatenia, t.j. od zosplatnenia úveru do budúcnosti, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú.
36. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).
37. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).
38. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).
39. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
40. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.
41. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 15.9.2014, pričom žalovaná mala uhradiť celý úver najneskôr do 26.9.2014, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 15.9.2014, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.
42. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/370/2013 zo dňa 27.10.2014 vyplýva: „Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti).“
43. Súd je tak toho názoru, že po konečnej splatnosti úveru, žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 15,90 % ročne z istiny, ale len úroky z omeškania, ktoré ako súd zdôraznil majú sankčnú povahu. Preto súd v tejto časti, ktorou žalobca požadoval priznať úrok z úveru presahujúci sumu 388,33 Kč, ako nedôvodný zamietol. Výška kapitalizovaného úroku z úveru do zosplatnenia je zrejmá ku dňu 15.9.2014 z výpisu z účtu predloženého žalobcom v spojení s vyjadrením zo dňa 2.12.2016.
44. Súd žalobcovi nepriznal ani nárok na poplatky za upomienky v sume 300 Kč podľa Sadzobníka (časť B- Spotrebiteľské úvery), poplatok za výzvu k zaplateniu v sume 500 Kč podľa Sadzobníka (časť B- Spotrebiteľské úvery). V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je k žalobe povinný pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky a poplatku za výzvu, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedených poplatkov je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
45. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
46. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. Súd žalobcovi nepriznal vyššie uvedené poplatky v sume 800 Kč, pričom túto sumu odrátal od žalobcom požadovanej sumy istiny a kapitalizovaného príslušenstva.
47. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
48. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej, ktorá nemá žiadny príjem, býva u rodičov, pričom má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, súd povolil žalovanej uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach po 30,- eur.
49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
50. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Žalobca požadoval istinu a kapitalizované príslušenstvo v sume 13.739,24 Kč, pričom z uplatnenej sumy žalobcovi bolo priznaných 10643,26 Kč spolu s ďalším príslušenstvom. Žalobcov úspech tak
predstavoval 77,47% (10643,26 x100: 13739,24 = 77,47%) a neúspech 22,53 % a po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 54,94%.
53. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.