Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-695-2015.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/695/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., právne zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, v konaní o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/10/2014-56 zo dňa 17. 04. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5020302 z 21. 11. 2013 v bode 5.5. písm. c), bode 8.1., bode 14.24 Všeobecných obchodných podmienok platných od 01. 10. 2010, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti týchto podmienok. V poraní druhým, tretím a štvrtým výrokom rozhodol, že zmluvné podmienky v znení pod bodom 5.5. písm. c), bod 8.1. a bod 14.24 Všeobecných obchodných podmienok sú neprijateľné zmluvné podmienky a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prioritne pred skúmaním náležitostí zmluvy uzavretej medzi stranami sporu sa zaoberal vyriešením otázky naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, keďže ide o žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“). Dospel k názoru, že na strane žalobcu existoval naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalobca ako spotrebiteľ v rámci zmluvného vzťahu potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 224/2008. Následne súd preskúmal z hľadiska všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov podľa ustanovení Občianskeho zákonníka § 34 a nasl. s tým, že zistil, že ide o formulárovú zmluvu s vopred vyhotovenou predtlačou, do ktorej zmluvné strany vpisovali údaje o spotrebiteľovi, výške mesačných splátok, RPMN, úrokovej sadzbe a celkových nákladoch spotrebiteľa. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej v texte „VOP“) uvedené na rube zmluvného formulára. Keďže predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu formou pôžičky, pre platnosť zmluvy sa vyžadovalo dodržanie obsahových náležitostí zmluvy v zmysle § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj náležitostí podľa osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, tieto považoval okresný súd za dodržané. Súd preto podrobil ustanovenia zmluvy súdnej kontrole v rozsahu zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež podľa ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dospel k názoru, že zmluva vykazuje vady v náležitostiach vyjadrených v ust. § 9 ods. 2 písm. f), g), k) zák. č. 129/2010 Z. z.. Údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru je nepresný a
ako vyplýva z článku 2 zmluvy, žalovaný schválil pôžičku vo výške 1 449,27 € pri ročnej úrokovej sadzbe 23,97 %, čo predstavuje 347,39 € z poskytnutej pôžičky, ktoré žalobca mal vrátiť spolu s požičanými prostriedkami. Celkové náklady spotrebiteľa podľa zmluvy mali predstavovať 55,58 €. Nie je však podľa okresného súdu zrejmé čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Suma 203,19 € (550,58 € - 347,39 €) bola zahrnutá do celkovej sumy požičaných peňažných prostriedkov, hoci údaj o RPMN je totožný výškou ročnej úrokovej sadzby. Uvedená okolnosť vyvoláva neurčitosť údaju o celkovej výške spotrebiteľského úveru a tým nedodržanie spomenutej zákonnej náležitosti. Údaj o konečnej splatnosti k 12. 01. 2016 je v rozpore so znením VOP v bode 6.2., kde sa uvádza splatnosť splátky do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a tiež splátkovým kalendárom, ktorý uvádza dátum splatnosti poslednej splátky k 20. 12. 2016. Údaj o konečnej splatnosti považuje okresný súd za neurčitý, čím nebola zachovaná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z.. Zmluva ďalej neuvádza výšku, počet a termínov splátok istiny, úroku ani iných poplatkov, resp. poradie v akom sa tieto splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Naviac nebolo preukázané, že splátkový kalendár by tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Následne okresný súd konštatoval, že zistené porušenie zákona č. 129/2010 Z. z. samotný zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky podľa okresného súdu síce vykazuje závažné nedostatky, ustanovenia dotknuté neplatnosťou sa však nedotkli podstatných náležitostí, ktoré tvoria minimálny zmluvný obsah zmluvy o pôžičke. Zmluvné dojednania, ktoré súd vyhodnotil ako neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, preto len v časti vyjadrenej vo výroku jeho rozsudku súd považoval zmluvu za neplatnú. Uviedol, že ide o absolútnu neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ust. § 41 Občianskeho zákonníka prihliadol na povahu právneho úkonu a jeho obsah, na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá a dospel k záveru, že zmluva je ako celok udržateľná a nezistil dôvod ju zneplatniť ako celok. Prehlásenie zmluvy za neplatnú by malo byť poslednou možnosťou riešenia vadnosti právneho úkonu. Ostatné ustanovenia VOP najmä o dohodnutých sankciách súd považoval za dojednané v súlade s právnou úpravou, preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 OSP, teda podľa pomerného úspechu účastníkov v konaní, ktorý bol rovnaký.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Má za to, že súd nesprávne podrobil zmluvu súdnej kontrole a rozsah, v akom dospel k názoru, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je nesprávny. V prípade uzavretia zmluvy medzi stranami sporu je jednoznačné, že žalobca v pozícii spotrebiteľa nemal dostatočnú zmluvnú voľnosť pri uzavieraní zmluvy o účelovej pôžičke a zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. Z informácií uvedených v zmluve nie je jasné aká percentuálna sadzba úveru sa voči žalobcovi použije, v zmluve absentuje doba trvania zmluvy, výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatia ako aj ďalšie neprimerané podmienky odporujúce zákonu v zmysle žaloby. Všetky tieto podmienky sú obligatórnymi podmienkami a absencia ktoréhokoľvek z týchto podmienok by podľa žalobcu mala znamenať absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu. V zmluve sa uvádza RPMN 29,97 %, ročná úroková sadzba 23,97 %, priemerná hodnota RPMN 23,97 %, pričom pre zákazníka je tento rozpor v úrokových sadzbách zavádzajúci. Pre zákazníka z neho nie je zrejmé, ktorá úroková sadzba sa pri výpočte úrokovej sadzby skutočne použije a ktorá je pre neho záväzná. Zo zmluvy jednoznačne nevyplýva aká je výška splátok istiny, úrokov a ďalších poplatkov. Žalovaný totiž uvádza len celkovú výšku splátok, z ktorej tieto jednotlivé zložky nie je možné identifikovať a určiť. Priemerný spotrebiteľ, akým je aj žalobca, nemal možnosť si tieto výšky vypočítať a preto sa domnieva, že táto podmienka vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu. Vzhľadom na chýbajúce údaje v úverovej zmluve o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, možno považovať predmetnú zmluvu za neplatnú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
5. Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie i žalovaný, a to v rozsahu, v akom boli zmluvné dojednania v bode 5.5. písm. c), v bode 8.1., v bode 14.24 VOP určené okresným súdom za neplatné. Stotožnil sa s tvrdením súdu o tom, že spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení výšky jeho dlhu. Ak je pre dosiahnutie tohto účelu potrebné zaoberať
sa aj neprijateľnosťou tej ktorej zmluvnej podmienky, prípadne aj jej vyhlásenia za neplatnú, je aj na takomto určení naliehavý právny záujem. Nie je sporné ani to, že súd má povinnosť zaoberať sa neprijateľnosťou podmienok aj bez návrhu, ak je táto okolnosť významná pre splnenie vyššie uvedeného účelu. Ušlo však pozornosti súdu, že v prejednávanej veci ani jedna zo zmluvných podmienok nemá žiadny vplyv na určenie výšky dlhu žalobcu. Z uvedeného dôvodu na určení ich neplatnosti nemal žalobca žiadny právny záujem. Rozhodcovská doložka rovnako nemôže mať vplyv na výšku dlhu. Dané zmluvné podmienky ani neboli voči žalobcovi uplatňované resp. nepreukázal žiadnu ujmu, ktorá by mu ich uplatnením bola spôsobená a žalobca nenamietal určenie výšky a splatnosti úveru (skóring). Vplyv na výšku záväzku nepochybne môžu mať ustanovenia o výške úrokovej sadzby, RPMN, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania, ale aj predčasného vyhlásenia splatnosti a pod.. Avšak ani jedna z týchto podmienok za neplanú vyhlásená nebola. Rozhodnutie súdu o neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré žalobcovi neprináša žiadnu pozitívnu zmenu s ohľadom na výšku jeho záväzku je rozhodnutím vydaným v rozpore s ust. § 80 písm. c) OSP. Paradoxne je preto podľa neho možné povedať, že na pôvodnom petite žaloby, teda určení neplatnosti celej zmluvy, mal žalobca právny záujem. Ak by totiž zmluva bola neplatná, malo by bo vplyv na výšku jeho dlhu. Súd však tým, že rozhodol ultra petit, t. j. rozhodol o tom, čo žalobca nežiadal, vyniesol rozsudok, ktorý žalobcovi neprináša žiadne výhodnejšie ekonomické ani právne postavenie. Nie je preto možné, aby súd na jednej strane konštatoval, že to, čo žalobca žiadal nie je dôvodné (v danom prípade neplatnosť zmluvy), žalobu zamietol, ale súčasne uviedol vo výroku rozhodnutia neprijateľné podmienky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný konštatoval, že s jeho odvolaním nesúhlasí, nakoľko zmluvu o pôžičke, ktorá bola medzi stranami dojednaná, považuje za platnú, ktorá obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti a za žiadnych okolností neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac, sám žalobca nekonkretizuje v čom konkrétne má tá ktorá zmluvná podmienka, ktorú napádal, vykazovať znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ani v jednej žalobca nekonkretizoval, v čom by mala táto značná nerovnováha spočívať. Naviac, ani jedna zo zmluvných podmienok, ktorá bola určená súdom vo výroku jeho rozhodnutia za neplatnú, nemá žiadny vplyv na určenie výšky dlhu žalobcu. Údaje o dobe trvania zmluvy, výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je uvedená v čl. II. zmluvy o pôžičke a v nadväznosti na to je termín splatnosti uvedený v ust. 6.2. VOP v súlade so splátkovým kalendárom. Zároveň je žalobca zmluvnou podmienkou v bode 6.3. VOP upovedomený o skutočnosti z čoho je zložená jeho mesačná anulitná splátka a súčasne žalobca splátkový kalendár obdržal. V súlade so zákonnou úpravou vypočítal v zmluve o pôžičke aj výšku RPMN, teda zmluva o pôžičke obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z..
7. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nebolo podané.
8. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 17. 04. 2015 s tým, že krajskému súdu ako súdu odvolaciemu bola vec predložená za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcu i žalovaného dňa 03. 08. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
10. Rozhodnutie okresného súdu považuje odvolací súd za zmätočné a vzájomne si odporujúce. Ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia považoval žalobu, na rozhodnutie ktorej bol zo strany žalobcu daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP, z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, jeho rozhodnutie tomuto účelu nezodpovedá. Rozhodnutím okresného súdu otázka výšky skutočného dlhu žalobcu v konečnom dôsledku nebola nevyriešená. Súd sa zaoberal neprijateľnosťou zmluvných podmienok v bode 5.5. písm. c), v bode 8.1., v bode 14.24 VOP, ale ani po určení, že uvedené neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, výška dlhu žalobcovi ale ani žalovanému nie je zrejmá. Uvedené potvrdzuje odvolanie oboch strán sporu, napriek tomu, že žalobca už v návrhu ako aj v priebehu konania a i v odvolaní naďalej zotrváva na tom, že zmluvu považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a napriek tomu, že okresný súd i k záveru o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. dospel (viď odôvodnenie na strane 7), uvedené pri rozhodovaní o žalobe nezohľadnil.
11. Zákon č.129/2010 Z. z. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý v prejednávanej veci súd síce aplikoval, napriek tomu z uvedeného nevyvodil vo svojom rozhodnutí žiadne závery. Súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod zneplatniť zmluvu ako celok. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nemôže stotožniť, ak nie je zrejmé ako dospel okresný súd k tomu, že v časti zmluvy týkajúcej sa odplaty - úrokov a poplatkov nemožno tieto nároky zo strany dodávateľa voči žalobcovi
- spotrebiteľovi uznať, napriek tomu nevyvodil z toho žiadne závery, a v každom prípade má táto odplata vplyv na výšku dlhu žalobcu.. Ak okresný súd mal za preukázané nedodržanie náležitostí podľa osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. čo má za následok, že spotrebiteľský úver je v zmysle tohto zákona považovaný za bezúročný a bezpoplatkový, mal uvedené premietnuť i do výroku svojho rozhodnutia, a v prípade ak nie je daný dôvod zneplatniť zmluvu ako celok, vo zvyšku ju zamietnuť. Okresný súd však zmätočne aplikoval ust. § 41 Občianskeho zákonníka a okolnosti týkajúce sa (ne)možnosti oddelenia zmluvných dojednaní, (ktoré vyhodnotil ako neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy), od ostatného obsahu zmluvy.
12. Odvolací súd uznáva, že prehlásenie zmluvy za neplatnú by malo byť poslednou možnosťou riešenia vadnosti právneho úkonu avšak spôsoby riešenia vadnosti právneho úkonu upravuje sám zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý upravuje sankciu v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z., a to určením úveru poskytnutého na základe takejto zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené však okresný súd nezohľadnil pri rozhodovaní a v tomto rozsahu o nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie úrokov a poplatkov nerozhodol, čím teda ani nerozhodol o tom, aby ustálil, aká je výška dlhu spotrebiteľa voči dodávateľovi. V konečnom dôsledku preto súd neposkytol tým, že určil, že zmluvné dojednania v bode 5.5. písm. c), bode 8.1., bode 14.24 VOP sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, teda sú neplatné, žalobcovi ako spotrebiteľovi ochranu a odpoveď na otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov.
11. Odvolací súd preto konštatuje, že okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru ak zmluvu podrobil kontrole v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere, teda v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom v čase kedy k uzavretiu zmluvy došlo. Dôvodne poukázal na nedostatky tejto zmluvy, vo vzťahu k údaju o celkovej výške spotrebiteľského úveru, resp. pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov, ak tieto boli síce uvedené v splátkovom kalendári, avšak tento nebol súčasťou zmluvy. Zmätočný bol o termíne konečnej splatnosti úveru, ak uvádza zmluva rôzne údaje. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že pri počte splátok 37 o výške mesačnej splátky 54,05 € by mal spotrebiteľ dodávateľovi zaplatiť sumu 1 999,85 €, keď celkové náklady spotrebiteľa by teda mali predstavovať rozdiel medzi sumou 1 999,85 € a schválenou výškou pôžičky vo výške 1 449,27 € (suma 550,58 €). Termín konečnej splatnosti je uvedený január 2016, k uzavretiu zmluvy došlo dňa 21. 11. 2013, potom by pri počte splátok 37 malo dôsjť k splateniu úveru (od decembra roku 2013 ) v decembri 2016. V januári 2016 by bolo splatených len 26 splátok. K termínu konečnej splatnosti preto nedôjde v zmysle údajov uvedených v zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, ak by súd vychádzal z toho, že má spotrebiteľ zaplatiť o výške mesačnej splátky 54,05 € a pri počte splátok 37 sumu 1 999,85 € v januári roku 2016, ale až v decembri roku 2016, ktorý údaj síce bol uvedený ako deň 20. 12. 2016 v splátkovom kalendári, ktorý však nepredstavoval súčasť zmluvy o pôžičke. Okresný súd bude preto povinný nedodržanie náležitostí podľa osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. pretaviť aj do rozhodnutia
tak, aby vyriešil otázku výšky skutočného dlhu žalobcu - spotrebiteľa. Žalobca má teda naliehavý právny záujem na určení (ne)platnosti spotrebiteľskej zmluvy či už čiastočne alebo v celom rozsahu len z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1MCdo 1/2009, v ktorom dovolací súd uviedol: „Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskych spoločenstiev, v neposlednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore so zákonom...“. V tejto súvislosti preto nie je vylúčená ani čiastočná neplatnosť zmluvy v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu.
12. Zmluvné dojednania, ktoré okresný súd určil vo výroku svojho rozhodnutia ako neprijateľné zmluvné podmienky, nemajú priamy vplyv na výšku skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, ak okresný súd správne dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Čiastočnú neplatnosť zmluvy týkajúcu sa odplaty (úroky, poplatky) je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, preto právny záver okresného súdu, podľa ktorého vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, teda zamietol návrh žalobcu na vyslovenie čo i len čiastočnej neplatnosti zmluvy, nie je vecne správny. Je nelogické, aby súd na jednej strane konštatoval, že to čo žalobca žiadal nie je dôvodné, v danom prípade neplatnosť zmluvy a žalobu zamietol, a súčasne uviedol vo výroku rozhodnutia neprijateľné podmienky, ktoré sa k samotnému rozhodnutiu, ale ani predmetu konania neviažu. V dôsledku uvedeného okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku zmätočnosti napadnutého rozhodnutia a uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolaciemu súdu neostávalo iné ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle vyššie uvedených prijatých záverov. Naviac, okresný súd sa po zrušení veci vysporiada aj s námietkami žalobcu ako i žalovaného uvedených v ich odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu a v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) vykoná nie len dôkazy navrhnuté stranami sporu, ale i tie, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu zatiaľ nevyplýva, či okresný súd vykonal dokazovanie za tým účelom, aby ustálil, v akej výške boli finančné prostriedky žalobcovi poskytnuté a v akom rozsahu boli prípadne z jeho strany dodávateľovi splatené, a teda, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení čo aj čiastočnej (ne)platnosti zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, teda či potrebuje mať vyriešenú otázku výšku skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011).
17. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle §-u 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).