Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-67-2022.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/67/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného F. M., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 30.11.2021 sp. zn. 4T/56/2021, na verejnom zasadnutí konanom 30. júna 2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 30.11.2021 sp. zn. 4T/56/2021, bol obžalovaný F. M. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II z 21.05.2021 sp. zn. 1 Pv 483/19/1102, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe tak, že
v čase okolo 11.40 hod. dňa 22.10.2019 prišiel na adresu B. X/A v V. do kancelárie autoservisu STOPCAR kvôli servisu motorového vozidla zn. Mercedes E350 za zamestnancom - poškodeným U. X., s ktorým sa nezhodol na vrátení zálohy a potom vytiahol slzotvorný plyn z tašky, strekol ho poškodenému do tváre, následne poškodil notebook zn. HP, kupovaný v roku 2018 v hodnote 300,- EUR a to tak, že ho hodil na zem, čím sa tento notebook rozbil, pričom odcudzil zo stola voľne položený mobilný telefón zn. Iphone XS, kupovaný v roku 2018, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou XXXX XXX XXX v hodnote 500,- EUR, taktiež ho niekoľkokrát udrel päsťou do tváre, následne odišiel z kancelárie autoservisu STOPCAR, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej spoločnosti STOPCAR Slovakia s.r.0., sídlo: B. 2/A, 821 07 Bratislava - mestská časť Vrakuňa, ICO: XX XXX XXX škodu poškodením vo výške 300,- EUR a škodu krádežou vo výške 500,- EUR, v čase okolo 11.40 hod. dňa 22.10.2019 prišiel na adresu B. 2/A v Bratislave do kancelárie autoservisu STOPCAR kvôli servisu motorového vozidla zn. Mercedes E350 za zamestnancom - poškodeným U. X., s ktorým sa nezhodol na vrátení zálohy a potom vytiahol slzotvorný plyn z tašky, strekol ho poškodenému do tváre, následne poškodil notebook zn. HP, kupovaný v roku 2018 v hodnote 300,- EUR a to tak, že ho hodil na zem, čím sa tento notebook rozbil, pričom odcudzil zo stola voľne položený mobilný telefón zn. Iphone XS, kupovaný v roku 2018, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou 0918 XXX XXX v hodnote 500,- EUR, taktiež ho niekoľkokrát udrel päsťou do tváre, následne odišiel z kancelárie autoservisu STOPCAR, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenej spoločnosti STOPCAR Slovakia s.r.0., sídlo: B. 2/A, 821 07 Bratislava - mestská časť Vrakuňa, ICO: XX XXX XXX škodu poškodením vo výške 300,- EUR a škodu krádežou vo výške 500,- EUR,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená spoločnosť STOPCAR Slovakia s.r.o., so sídlom B. 2/A, Bratislava, so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaného F.a M.a.
V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor uviedol, že s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II sa nemohol stotožniť, keďže prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil predovšetkým svedecké výpovede, ktoré boli uskutočnené na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2021. Svedok - poškodený U. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal priebeh skutku, vrátane použitia slzotvorného plynu obžalovaným (čo sám obžalovaný ani nepoprel), pričom poškodený U. X. uviedol, že mu obžalovaný zobral telefón a notebook skončil na zemi v poškodenom stave. Výpoveď poškodeného potvrdzuje v prvom rade svedkyňa I., ktorá taktiež vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď sa začala hádka medzi poškodeným a obžalovaným, išla na toaletu, ale keď počula hluk a krik z toalety vybehla, videla, ako obžalovaný bije poškodeného a videla, ako obžalovaný hodil na zem notebook a zobral mu mobil. Tvrdenie súdu o nedôveryhodnosti svedkyne I.j z dôvodu, že je priateľkou poškodeného, prokurátor považuje za neopodstatnené, nakoľko svedkyňa bola pred vykonaním svojho výsluchu riadne poučená o následkoch krivej výpovede a samotný pomer s poškodeným v žiadnom prípade nezakladá jej nedôveryhodnosť. Taktiež svedok P. X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď prišiel do kancelárie, videl poškodeného ležať na zemi a videl ako obžalovaný zobral mobil, ktorý bol na pulte a z miestnosti utiekol. V neposlednom rade aj samotný obžalovaný potvrdil, že v miestnosti sa v čase konfliktu nenachádzala iná osoba, čo v spojení s výpoveďami poškodeného a svedkov preukazuje jednoznačný záver, že skutku sa mohol dopustiť iba obžalovaný. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V tomto vyjadrení konštatoval, že odvolacie dôvody prokurátora sú nedostatočné, keďže prokurátor žiadnym spôsobom neuviedol dôkazy preukazujúce jeho vinu a dokonca ani neuviedol dôvody, pre ktoré spochybňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odôvodnenie odvolania prokurátora obsahuje len jeho názor, ktorý nie je ničím podložený a vychádza len z jeho subjektívneho názoru. Podľa obžalovaného okresný súd v danej veci postupoval dôsledne a vykonal také dokazovanie, ktoré nie je potrebné ničím doplniť, o čom svedčí aj skutočnosť, že prokurátor v podanom odvolaní nenavrhol vykonanie žiadnych nových dôkazov. Podľa obžalovaného je nesporné, že počas prípravného konania, ako aj konania pred súdom boli výpovede poškodeného a ďalších svedkov plné rozporov a nezrovnalostí. Vypočutí svedkovia sú rodinní príslušníci poškodeného a teda ich záujem je zrejmý, aby potvrdili výpoveď samotného poškodeného. Výpovede svedkov trpeli nedostatkami, rozpormi a tieto neboli odstránené ani po opätovnom vypočutí všetkých svedkov a poškodeného. Priamym svedkom bol iba poškodený, ktorý vo svojich výpovediach uvádzal niekoľko rozporov. Jeho konanie je účelové, o čom svedčí aj vymyslená práceneschopnosť, čo potvrdzuje i znalecký posudok, ktorý bol zabezpečený v prípravnom konaní. Podľa obžalovaného nikto zo svedkov nemohol vidieť, že by on zobral mobilný telefón, prípadne, že by zhodil notebook tak, ako to tvrdí poškodený. Z výpovedí svedkov je vidieť, že sa dohodli, avšak ich výpovede sa nezakladajú na pravde a rozpory to potvrdzujú. Obžalovaný dal do pozornosti krajskému súdu aj to, že poškodený má voči nemu dlh a zavádzal ho dlhé mesiace, klamal ho, čo robí aj v tomto trestnom konaní. Tvrdenia prokurátora uvedené v dôvodoch podaného odvolania, že sa skutku mohol dopustiť výlučne obžalovaný, sú ničím nepodložené a ide len o subjektívny názor prokurátora. Vzhľadom na vyššie uvedené preto považuje dôvody odvolania prokurátora, ako i samotné odvolanie za nedostatočné a nedôvodné. Obžalovaný záverom uviedol, že prvostupňový súd sa v oslobodzujúcom rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými dôležitými skutkovými a právnymi otázkami a teda výrok v rozsudku je dostatočne a riadne odôvodnený, tento považuje za právne a vecne správny a netrpí teda žiadnymi chybami. Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajkyňa a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti STOPCAR Slovakia s.r.o., so sídlom B. 2/ A, Bratislava, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky.
Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátorka krajskej prokuratúry vyslovila názor, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Navrhla, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí prehlásil, že nevyužíva právo záverečného návrhu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní nariadil výsluch obžalovaného F.a M.a, poškodeného - svedka U. X., svedkov U. I. a P. X., oboznámil znalecký posudok znalca MUDr. P. Malinovského, PhD., MHA, MPH i listinné dôkazy a napokon rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom.
Obžalovaný F. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase sa rozhodol ísť do autoservisu za poškodeným U. X., aby mu určitú časť zálohy vrátil a tak poškodený dodržal slovo. Po príchode do autoservisu si sadol na gauč a nie celkom milým tónom mu povedal pravdu do očí, že je klamár a veľa ľudí podviedol. Oznámil mu, že on si priniesol knihu na čítanie a bude sedieť u neho v kancelárii dovtedy, pokiaľ mu nevráti sľúbené peniaze. Keď mu oznámil, aký je klamár a podvodník, začal ho poškodený zo servisu vyhadzovať a fyzicky na neho zaútočil. Najprv ho udrel, on (obžalovaný) mu to vrátil, na čo ho poškodený udrel do hlavy. Začali medzi sebou zápasiť a keď poškodený padol na zem, použil voči nemu slzný plyn spôsobom, že mu ho nastriekal do oblasti tváre. Obžalovaný uviedol, že nemá vedomosť, že by poškodenému U. X. poškodil jeho notebook. V čase konfliktu v kancelárii boli len oni dvaja. Po použití slzného plynu, poškodený začal kričať o pomoc. Obžalovaný zdôraznil, že poškodenému nezobral mobilný telefón, ani mu nepoškodil mobil. V čase, keď odchádzal z kancelárie práve sa otvárali dvere z toalety, odkiaľ vyšla svedkyňa I., ktorá bola pre neho celkom cudzia osoba.
Poškodený - svedok U. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný si prišiel do autoservisu pýtať peniaze ohľadom opravy auta. Nezhodli sa na spôsobe vrátenia peňazí, na čo mu obžalovaný povedal, že si tam sadne, bude si čítať knižku a bude čakať dovtedy, kým mu peniaze nevráti. Vymenili si zopár názorov, obžalovaný si sadol a on si tiež robil svoje veci. Následne pocítil v očiach tekutinu. Obžalovaný na neho niečo nastriekal, nevedel, čo to je. Začalo ho páliť v očiach a začal horšie vidieť. V momente, keď obžalovaný voči nemu použil spray, dal sa trochu do kúta a keď sa otočil, obžalovaný sa začal naťahovať po stole a začal mu brať nejaké veci. Na to on (poškodený) obehol stôl a išiel si brániť veci. Opakovane mu nastriekal slzný plyn a začal ho biť. Po týchto úderoch sa dal trošku k zemi, obžalovaný išiel smerom von, zobral mu telefón, notebook mu buď vypadol, alebo skončil na zemi, to poškodený uviesť nevedel. Na začiatku konfliktu bola v kancelárii prítomná aj jeho priateľka U. I., avšak keď sa začali doťahovať, išla na toaletu, potom z nej vyšla. Jeho otec bol prítomný v ďalšej kancelárii. Keď otec počul hluk, prišiel sa pozrieť, čo sa deje. Poškodený upresnil, že svedkyňa U. I. bola prítomná v kancelárii v čase, keď sa začal incident. Keď videla, že došlo k hádke, odišla na toaletu, pričom poškodený sa nevedel vyjadriť, kedy sa z toalety vrátila. Poškodený dodal, že obžalovaný do jeho priateľky sotil, keď odchádzal a ona vychádzala z toalety, pričom poškodený sa nevedel presne vyjadriť, či ona videla celý incident.
Svedkyňa U. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že do kancelárie prišiel elegantný pán, ktorý si sadol na gauč, pričom došlo k rozhovoru medzi poškodeným U. X. a týmto pánom, ktorý sa domáhal vrátenia peňazí. Poškodený mu povedal, že peniaze mu vráti, ale nech mu dá lehotu 30 dní. Poškodený vystupoval kľudne. Naproti tomu z tónu reči uvedeného pána dostala strach. Následne odišla na toaletu. Priamo na toalete počula značný buchot a krik a keď vybehla z toalety, vošla do miestnosti, kde bolo cítiť silný zápach. Štípali ju oči, nedalo sa tam dýchať. V miestnosti sa stále nachádzal uvedený pán a udieral poškodeného po hlave. Ona kričala, čo to robia. Bil ho v oblasti hlavy. Oni boli oproti sebe a tento pán
udieral poškodeného do hlavy. Následne chytil notebook a hodil ho, zobral mobil a ona kričala, čo robia. On vybehol preč. Svedkyňa dodala, že keď videla, čo sa v kancelárii robí, ten pán rýchlo odišiel. Ona mu pri odchode nebránila, lebo bola tehotná. On do nej drgol rukou, aby mu nestála v ceste. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť v tom zmysle, čo mohol vidieť poškodený, keď mal nastriekané oči. Keď vyšla z toalety videla, že obžalovaný bije poškodeného po hlave. Vtedy mal nastriekané v očiach slzný plyn. Museli ísť rýchlo von, pretože aj ju napínalo a obaja kašlali z toho.
Svedok P. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že začul krik a hádku a keď to trvalo dlhšie a dokonca sa ozýval buchot z kancelárie, tak vošiel dnu. Videl poškodeného schúleného na zemi. Držal si zakrvavenú tvár, na zemi bol notebook a súčasne videl obžalovaného, ako uteká z miestnosti a cestou zobral mobil, ktorý bol na pulte. Svedok dodal, že on incident nevidel. V kancelárii bola ešte U. I., ona šla z druhých dverí kancelárie oproti, k obžalovanému. On sa venoval poškodenému, pretože ho potreboval dostať von z miestnosti, bol zakrvavený a nemohol dýchať.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v podstate odôvodnil tým, že obžalovaný svoju vinu od začiatku popieral a tvrdil, že notebook nepoškodil a telefón nezobral. Keď vychádzal von z kancelárie, uvidel, ako z toalety vychádzala svedkyňa I.. F. I. uviedla, že obžalovaný chytil notebook a hodil ho, navyše zobral mobil. Neskôr upresnila, že po vyjdení z toalety videla, že poškodený má nastriekaný slzný plyn v očiach a obžalovaný ho bil po hlave. Rovnako uviedla, že obžalovaný do nej drgol, keď utekal preč. Konajúci súd z uvedených tvrdení svedkyne vyvodil nezrovnalosti ohľadom momentu, kedy vyšla z toalety a čo v skutočnosti videla. Navyše svedkyňa je priateľkou poškodeného, preto bol zrejmý jej záujem svojou výpoveďou potvrdiť tvrdenia poškodeného. Naproti tomu poškodený uviedol, že obžalovaný mu nastriekal do očí slzný plyn, následkom čoho začal horšie vidieť. Notebook skončil na zemi a obžalovaný mu zobral telefón. Poškodený uviedol, že tam bola prítomná aj jeho priateľka, ktorá odišla na toaletu v čase, keď sa začali doťahovať a obžalovaný do nej sotil, keď odchádzal. Poškodený však uviedol, že nevie, kedy sa jeho priateľka vrátila. Svedok P. X. uviedol, že začul krik i hádku, a keďže to trvalo dlhšie, tak vyšiel z kancelárie, notebook bol na zemi a videl obžalovaného ako utekal a cestou zobral mobil, ktorý bol na pulte. Menovaný svedok dodal, že incident nevidel, venoval sa poškodenému, ktorého potreboval dostať z miestnosti von. Okresný súd v tomto smere zdôraznil, že svedkyňa uviedla, že poškodeného ťahala von ona. Prítomnosť svedka P. X. vôbec nevidela. Z týchto skutočností vyvstala otázka, či sa svedok P. X. pri incidente nachádzal a teda či vôbec mohol vidieť odcudzenie telefónu zo strany obžalovaného. Prvostupňový súd zopakoval, že obžalovaný tvrdil, že v čase incidentu boli v kancelárii len dvaja, t. j. on a poškodený. Okresný súd napokon vyslovil, že z vykonania dokazovania síce vyplynulo poškodenie notebooku, ktorý skončil na zemi, ako aj odcudzenie mobilného telefónu, ktorý od skutku nie je vôbec aktívny, avšak z vykonaných výsluchov svedkov vyplynuli nezrovnalosti ohľadom zásadných skutočností, najmä toho, kto čo videl a tieto nezrovnalosti sa nepodarilo na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností odstrániť.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípade jednotlivo i v ich súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.
Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Krajský súd si osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný F. M.. Odvolací súd vyslovuje, že výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok spáchala iba tá osoba, ktorá bola z tohto skutku obžalovaná prokurátorom a postavená pred súd. Senát krajského súdu v názorovej zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že v súdnom konaní neboli produkované či už priame dôkazy alebo súhrn takých nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaného nepripustili. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje,
že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. vinu obžalovaného vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
K odvolacím argumentom prokurátora odvolací súd tiež vyslovuje, že v trestnom konaní nie je potrebné potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovaného, ale relevantnými dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom jeho obranu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní poukazuje na usvedčujúce svedecké výpovede U. X., U. I. a P. X., potom nemôže prehliadať ani to, že tieto výpovede sú nejasné, vzájomne protirečivé, plné nezrovnalostí, pričom sa nedá z nich jednoznačne ustáliť, či všetci traja svedkovia skutočne mohli vidieť, že obžalovaný zámerne poškodil notebook (ten mal zhodiť zo stola) a zároveň odcudzil mobilný telefón. Odvolací súd v naznačených súvislostiach rovnako vyslovuje a zdôrazňuje, že evidentné rozpory o podstatných skutočnostiach sa vyskytli predovšetkým medzi výpoveďou poškodeného - svedka U. X. a svedkyňou U. I., pričom vykonaným dokazovaním ostalo stále otázne a nezodpovedané, čo (akú fázu konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným) menovaná svedkyňa vlastne mohla vidieť, keďže v čase tohto konfliktu, resp. potýčky medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý je rozhodným a určujúcim aj pre posúdenie možného protiprávneho konania obžalovaného, bola na toalete a z toalety sa vracala až v momente, keď obžalovaný z miesta činu (z kancelárie poškodeného) odchádzal a dokonca sa míňal so svedkyňou, ktorá práve prichádzala k poškodenému. Nie je bez významu ani to, že medzi obžalovaným a poškodeným bol v čase skutku a dokonca aj po ňom, nepriateľský až nevraživý vzťah, pričom z vykonaného dokazovania (nielen zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, ale aj z predloženej faktúry s dopísanou výškou spôsobenej škody), vyplynula zjavná snaha poškodeného U. X. priťažiť obžalovanému a účelovo zhoršiť jeho postavenie v prebiehajúcom trestnom stíhaní. Odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu hodnotenia dôkazov (bez akceptovania zásady „in dubio pro reo“), čo je pre obžalobu pochopiteľné. Takéto hodnotenie dôkazov však nadriadený súd nemôže akceptovať, najmä ak v odvolaní sa poukazuje len na určitú časť dôkazov, ale bez ich hodnotenia v celkovom kontexte.
Záverom nadriadený súd znovu konštatuje a opakuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine obžalovaného musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného. Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a vyhodnotením produkovaných dôkazov, bol aj odvolací súd rovnakého názoru ako súd I. stupňa, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný F. M., na základe čoho bolo nevyhnutné tohto obžalovaného podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo 27.05.2021 sp. zn. 1Pv 483/19/1102 oslobodiť. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená spoločnosť STOPCAR Slovakia s.r.o., so sídlom B. 2/A, Bratislava, so svojim nárokom na náhradu škody, odkázaná na civilný proces.
Vzhľadom na uvedené, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.