Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Uznesenie_6To-26-2016.pdf
PDF · 78.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/26/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému K. V. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 1T/143/2011 zo dňa 11.4.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.01.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného K. V., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 1T/143/2011 zo dňa 11.4.2016 tento (okresný súd) rozhodol tak, že
Podľa § 166 Trestného poriadku obžalovaný K. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom mesto O., t. č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, u ktorého bola rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/143/2011 zo dňa 14.09.2011, právoplatným 14.09.2011, schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi okresným prokurátorom a obžalovaným, podľa ktorej bol obžalovaný K. V. uznaný za vinného v bode 1/ pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, v bode 2/ pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, v bode 3/ pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a v bode 4/ pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, v ktorom výrok o vine ostáva nedotknutý
s a o d s u d z u j e :
Za skutok v bode 1/ súd podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, nakoľko tresty uložené trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/137/2007 zo dňa 23.11.2007, právoplatný 04.12.2007, vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/116/2008 zo dňa 21.05.2008, právoplatný 21.05.2008, vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/13/2010 zo dňa 12.08.2010, právoplatný 24.08.2010, v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/13/2010 zo dňa 17.07.2013, právoplatný 17.07.2013, vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné.
Za skutky v bode 2/ súd podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/13/2010 zo dňa 12.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.08.2010, v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/13/2010 zo dňa 17.07.2013, právoplatný 17.07.2013, vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné.
Za skutky v bodoch 3/ a 4/ podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obvinený zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá i trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks čierna taška s nápisom Kaufmann,
- 1 ks zelený látkový vak,
- 1 ks tmavomodré bavlnené tepláky,
- 1 ks plochý skrutkovač so šedou rúčkou,
- 1 ks plochý skrutkovač s červenou rúčkou,
- 1 ks nožnice na plech červenej farby,
- 1 ks kliešte.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/25/2012 zo dňa 15.05.2012, právoplatný 15.05.2012, vo výroku o treste, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému K. V..
Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu tento opätovne rozhodoval o treste ukladaného obžalovanému K. V. po tom, ako bola na základe uznesenia Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 2Nt/5/2014 z 12.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava pod sp. zn. 5Tos/120/2014 zo dňa 27.01.2015 povolená obnova konania vo veci rozsudku Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 1T/143/2011 zo dňa 14.09.2011, vo výroku o treste v prospech tohto (obžalovaného K. V.).
Okresný súd po povolení obnovy konania vo veci rozhodoval na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.4.2015, a to oboznámením sa s obsahom spisového materiálu 1T/143/2011, odpisom registra trestov na obžalovaného, hodnotením Ústavu na výkon väzby Leopoldov na obžalovaného, oboznámením spisu okresného súdu sp. zn. 2Nt/5/2014, ako aj na základe vypočutia obžalovaného s tým, že vo veci vyhlásil rozsudok. Predmetný rozsudok bol v dôsledku odvolania obžalovaného uznesením Krajského súdu v Trnave z 22.12.2015 pod sp. zn. 6To/48/2015, postupom podľa § 321 ods. 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného poriadku zrušený a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci okresnému súdu tento riadiac sa právnymi úvahami obsiahnutými v uznesení krajského súdu sa vecou opätovne zaoberal. Pri samotnom rozhodovaní o treste ukladaného obžalovanému vychádzal zo zásad upravených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní trestu a jeho výmery prihliadal aj na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Okresný súd zrušeným rozsudkom z 20. apríla 2015 pôvodne priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viacero skutkov - § 37 písmeno h/ Trestného zákona vypustil. Akceptoval argument obhajoby, že okolnosť, ktorá je dôvodom na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona - spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaným dvoma alebo viacerým skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona. V tomto smere poukázal okresný súd aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj/104/2009 zo 14. júna 2010 publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod č. 1/2011. Zároveň okresný súd nemohol prihliadať na priťažujúcu okolnosť, obžalovaný už bol v minulosti odsúdený - § 37 písmeno m/ Trestného zákona, lebo pôvodný rozsudok zo 14. septembra 2011 túto priťažujúcu okolnosť neobsahoval. Jej pričítanie by teda bolo v neprospech obžalovaného, hoci obnova konania bola povolená výhradne v jeho prospech.
Základná sadzba za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 po poslednej novele Trestného zákona č. 204/2013 s účinnosťou od 01.08.2013 je 3 až 10 rokov a po použití § 38 odsek 3 a § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona sa upravila na 36 mesiacov až 122 mesiacov a 20 dní. V tomto rozsahu zákonného rozpätia okresný súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Oproti pôvodne uloženému trestu odňatia slobody v rozsudku zo 14. septembra 2011 tak dochádza k jeho zníženiu o 14 mesiacov, čo s poukazom na osobu obžalovaného, ale aj závažnosť a rozsah (početnosť skutkov) trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil, považoval súd za primerané, spravodlivé a zodpovedajúce ustálenej súdnej praxi. Takto uložený trest podľa názoru súdu splní svoj účel tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Napokon okresný súd uložil obžalovanému i trest prepadnutia veci v zmysle § 60 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona, a to 1 ks čierna taška s nápisom Kaufmann, 1 ks zelený látkový vak, 1 ks tmavomodré bavlnené tepláky, 1 ks plochý skrutkovač so šedou rúčkou, 1 ks plochý skrutkovač s červenou rúčkou, 1 ks nožnice na plech červenej farby, 1 ks kliešte. Podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10-ich rokoch už bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný K. V., čo do výroku o treste uloženého mu týmto (napadnutým rozsudkom), ktoré odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajkyne.
Trest uložený mu aktuálne vyhláseným rozsudkom okresného súdu v trvaní 4 roky 8 mesiacov považuje za neprimerane prísny. Poukazuje na tú skutočnosť, že po vydaní Nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 106/2011 súd už nie je povinný ukladať trest v zmysle asperačnej zásady v hornej polovici trestnej sadzby. Po vydaní predmetného nálezu ústavného súdu po zmene zákona je trestná sadzba v danej veci 3 roky až 10 rokov. Z naznačeného vyplýva, že došlo k výraznému zníženiu tak dolnej hranice trestnej sadzby, ako aj hornej hranice trestnej sadzby, čo by malo mať vplyv pri rozhodovaní o výške trestu. Trest uložený mu aktuálne okresným súdom považuje za neprimerane prísny aj z toho dôvodu, že svoje činy priznal a oľutoval a prejavil účinnú snahu po náprave. Z uloženého trestu v súčasnosti vykonal 3 roky a 10 mesiacov, čo je dve tretiny z celkového trestu. Počas celého výkonu trestu bol zaradený do práce a zo mzdy sa snažil uhradiť škodu, ktorú činom spôsobil. Má za to, že si dostatočne osvojil potrebné návyky, už vykonaný trest postačil na jeho nápravu a po prepustení na slobodu sa zaviazal, že povedie riadny život. V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci podľa § 321 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 Trestného poriadku sám rozhodol rozsudkom tak, že mu uloží trest v najnižšej možnej trestnej sadzbe.
Na podklade podaného a súčasne odôvodeného odvolania, odvolací súd postupoval podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného K. V. je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd primárne preskúmavajúc napadnutý rozsudok, odvolanie obžalovaného a príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál dospel k záveru, že okresný súd rozhodujúc vo veci po povolení obnovy konania vo výroku o treste v prospech obžalovaného K. V. postupoval zákonne súladným spôsobom, keď mu opätovne ukladal trest odňatia slobody, a to vo výmere 4 roky a 8 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne trest prepadnutia veci. Výšku samotného (trestu) okresný súd v napadnutom rozsudku náležitým spôsobom okomentoval, pričom s takýmto (odôvodnením) sa plne stotožnil aj odvolací súd preskúmavajúc tento (výrok o treste) ukladaného obžalovanému K. V.. Vzhľadom na samotnú osobu obžalovaného prihliadajúc na jeho predchádzajúce protiprávne konanie naplňujúce znaky trestnej činnosti, za ktorú bol už právoplatne uznaný vinným, ako aj s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, považuje súd odvolací súd trest uložený mu aktuálne preskúmavaným rozsudkom v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov za trest adekvátny zodpovedajúci všetkým zákonným kritériám upravujúcim druh a výmeru trestu ukladaných páchateľom trestných činov. Ide o trest ukladaný na spodnej zákonnej trestnej sadzbe aj po úprave príslušnej skutkovej podstaty trestného činu v rozmedzí 3 až 10 rokov. Samotný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov teda vzhľadom na argumentáciu nachádzajúcu sa v napadnutom rozsudku nemožno považovať za trest neprimerane prísny. Odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu napadnutého rozsudku v preskúmavanom výroku (o treste) preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.