Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/745/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: P. t. č. bytom Sociálne služby mesta Trenčín, Piaristická 46, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX I., a 2. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX I., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/340/2015-33 zo dňa 09.03.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného 1. rade vypratať nehnuteľnosti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1., 2. povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor, na liste vlastníctva (LV) č. XX pre kat. územie I., N. I., ako parcela č. 1024/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, parcela č. 1024/12 - záhrady o výmere 320 m2, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. 1024/12. Zároveň oboch žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 99,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vypratania nehnuteľností, ktoré zdedila a má ich vo svojom výlučnom vlastníctve. Žalovaných viackrát ústne vyzvala, aby sa vysťahovali a tým jej umožnili výkon vlastníckeho práva, no oni na jej výzvy nereagovali a dokonca sa jej začali vyhrážať. Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie č. k. 5C/340/2015-14 zo dňa 20.10.2015, avšak proti nemu podal žalovaný 1/ odpor s tým, že v predmetnom dome býva od narodenia a v súčasnosti tam býva s družkou I. P. a maloletými deťmi D. a K., pričom užívajú dve obytné miestnosti a príslušenstvo a uhrádza aj služby spojené s nájmom - elektrina 45 eur mesačne a štvrťročne voda 70 až 80 eur. V odpore uviedol, že ide o príbuzenský vzťah matky a syna, a tak nájomná zmluva nebola uzavretá písomne; mali len ústnu dohodu o tom, že v dome bude bývať na dobu neurčitú. Namietal, že neužíva dom ako celok, ale iba jeho druhú časť. Žalobkyňa mu nedoručila výpoveď z nájmu, a preto žiadal žalobu zamietnuť. V priebehu konania sa ani jeden zo žalovaných na pojednávanie na súd nedostavili; v tomto smere súd poukázal na ustanovenie § 119 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. V danom prípade žalovaný 1/ k oznámeniu o práceneschopnosti súčasne

nedoložil aj vyjadrenie lekára v uvedenom znení. Súd preto podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v neprítomnosti žalovaných a prihliadol na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na tvrdenie žalobkyne, že má na nehnuteľnosť kupcov, pričom má celkom 8 detí, a nielen jedného syna, ktorý sa nechce vysťahovať; ona s nimi bývala 40 rokov, pomáhala im, avšak v súčasnosti má záujem na tom, že vo veku 81 rokov si chce niečo užiť, potrebuje kúpele, mala mať operované kolená a chce, aby ju mali aj za čo pochovať. Čo sa týka syna J., vyzvala ho doporučeným listom na vysťahovanie, ale zásielku si ani neprevzal. Povedal jej, že sa nevysťahuje a nech ho deložujú. On si neplatil nejaké odvody, takže nemá nárok ani dostať nejaký úver, aby si mohol nehnuteľnosť kúpiť. Syn J., ktorý býva sám, jej povedal, že sa odsťahuje a že má kam ísť. Súd po vykonaní dokazovania urobil záver o tom, že žalobkyňa je skutočne vlastníčkou nehnuteľností, ktoré žiada vypratať. Vyhovenie žalobe súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 132 ods. 1, § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Žalovaní nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu, pretože so žalobkyňou nemajú uzavretú žiadnu dohodu o nájme, resp. nemajú uzavretú inú dohodu. Vzhľadom na to sa žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností oprávnene domáhala ochrany, a preto súd žalobe o vypratanie nehnuteľností vyhovel. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého priznal žalobkyni náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eura.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie len žalovaný 1/, J. X., ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v dome býva od narodenia, v súčasnosti je tam s družkou a 2 deťmi, pričom užívajú 2 miestnosti a príslušenstvo a platia náklady na elektrinu a vodu. Namietal, že nájomná zmluva so žalobkyňou uzavretá nebola a žalobkyňa v žalobe neuviedla, čo má presne vypratať. Podľa neho je rozsudok nevykonateľný a nezrozumiteľný. On sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil a písomná výpoveď z nájmu časti domu mu doručená nebola. Tvrdil, že na pojednávanie pred súdom prvej inštancie sa riadne ospravedlnil vzhľadom na jeho zdravotný stav, no bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nedoložil kvalifikované ospravedlnenie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ a žiadala o jeho deložovanie. Uviedla, že v dome dala vypnúť všetky energie a všetky nedoplatky musí doplatiť. Nemôže si dovoliť ísť ani do kúpeľov, hoci má zlý zdravotný stav. Priateľka syna J. s vnučkou sa už odsťahovala a ani syn J. tam už nebýva.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, pričom žalovaný 2/ odvolanie proti rozsudku nepodal, a tak výrok o povinnosti vypratania nehnuteľností vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako aj Občianskeho zákonníka, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Pre rozhodnutie v tejto veci bolo v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné zistenie dvoch podstatných okolností, a to: 1. či žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré užívajú žalovaní, a 2. či žalovaní sú so žalobkyňou v platnom právnom vzťahu oprávňujúcom ich túto nehnuteľnosť užívať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa je v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci I.. V súčasnosti ide v podstate už len o žalovaného X/, J. X., pretože žalovaný X/, J. X., sa podľa oznámenia žalobkyne už odsťahoval. Je zrejmé, že žalovaný 1/ užíva tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

t. j. bez platnej nájomnej zmluvy, resp. bez súhlasu vlastníčky. Žalovaný 1/ k daným nehnuteľnostiam v súčasnosti nemá ani vlastnícke právo a ani právo užívania. Súd prvej inštancie správne založil svoje rozhodnutie na citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Žalovaný 1/, ktorý podal proti rozsudku odvolanie, mal v predmetnej nehnuteľnosti len právo bývania a užívania odvodené od súhlasu žalobkyne ako výlučnej vlastníčky, ktorej vlastníctvo nijako nespochybňoval. Okolnosti, ktoré v odvolaní namietal, t. j. že mu súd prvej inštancie odňal právo konať pred súdom, odvolací súd považoval len za účelové, pretože podľa obsahu spisu žalovaný 1/ skutočne svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil v súlade s procesným predpisom a súd v tomto smere zvolil správny procesný postup. Ani ním uvádzané ostatné okolnosti odvolací súd nepovažoval za relevantné. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak v súlade so žalobou uložil povinnosť nehnuteľnosti vypratať.

7. Žalovaný svoje odvolanie neodôvodnil dostatočne a ako odvolací dôvod mal zrejme na mysli dôvod uvedený v ustanovení § 221 ods. 1 písm. d) OSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. dôvod uvedený v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t. j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo však bližšie nerozviedol. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania žalovaného 1/ urobil záver, že vyhodnoteniu vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie nesprávnosť nemožno vytýkať, pretože celkový záver týkajúci sa skutkového stavu vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania zrejmého zo súdneho spisu, a jeho právne vyhodnotenie zodpovedá zákonným ustanoveniam citovaným v odôvodnení predmetného rozsudku. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 1 potvrdil, a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa obsahu spisu však žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .