Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-277-2016.pdf
PDF · 91.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/277/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zastúpeného AENEA Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jozefská 3, proti žalovanému D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., P. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 17 822,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/96/2015-145 zo dňa 24. mája 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/96/2015-179 zo dňa 23. júna 2016, takto
rozhodol:
Výrok rozsudku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 14 849,54 eur, zmluvný úrok vo výške 269,43 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur, odvolaním nenapadnutý, ponecháva nedotknutý.
Výrok rozsudku, ktorým rozhodol o úrokoch z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14 849,54 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur od 31. 12. 2015 do zaplatenia s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a opravným uznesením opravil zápisnicu z vyhlásenia rozsudku a výrok rozsudku tak, že tento má správne znieť: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 14 849,54 eur, zmluvný úrok vo výške 269,43 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur odo dňa 31. 12. 2015 do zaplatenia s tým, že vo zvyšnej časti návrh zamieta. Súčasne v rozsudku po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu rozhodol aj o čiastočnom zastavení konania. Mal za preukázané, že žalobca uzatvoril 19. 03. 2003 so žalovaným podľa zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania zmluvu o poskytnutí podpory na výstavbu bytu, na základe ktorej mu poskytol úver 23 235,74 eur (700 000,- Sk) s dohodnutou úrokovou sadzbou 2,6 % ročne pri dobe splatnosti 30 rokov a výške mesačnej splátky 93,04 eur (2 803,- Sk). Žalovaný sa so splnením splátok dostal do omeškania, a preto žalobca dôvodne od zmluvy podľa čl. VIII bod 8.4. odstúpil 22. 12. 2014 po márnom uplynutí lehoty na splnenie, čím zmluva zanikla a vzniklo mu právo požadovať späť zostatok úveru, zmluvný úrok, úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu. Nestotožnil sa však s postupom žalobcu po odstúpení od zmluvy, keď úhrady zo strany žalovaného započítaval podľa Obchodného zákonníka a započítané mali byť podľa § 566 Občianskeho zákonníka, keďže právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje zákonom č. 124/1996 Z. z. a mimo obligatórnych ustanovení zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku režimom Občianskeho zákonníka, aj keď sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže úver nebol poskytnutý za účelom zisku, či v rámci podnikania alebo inej ziskovej činnosti, ale za účelom financovania štátnej podpory, ktorú štát poskytuje prostredníctvom zriadeného fondu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, pri ktorom vzťahu absentuje úplne charakter obchodno-záväzkového vzťahu a má skôr verejnoprávny charakter, a preto
ako pri posudzovaní vzťahov so spotrebiteľom aj pri verejnoprávnom charaktere je potrebné posudzovať vzťahy medzi verejnoprávnym subjektom a nepodnikateľom v zmysle predpisov občianskeho práva. Podľa § 566 Občianskeho zákonníka je potrebné úhrady, ak dlžník neurčí inak, započítať najskôr na úhrady istiny a až následne na príslušenstvo pohľadávky. Po odstúpení od zmluvy o úvere 22. 12. 2014 žalovaný uhradil 1 344,- eur (splátkami zo dňa 21. 01., 20. 02., 17. 03., 22. 04., 26. 05., 01. 07., 27. 07., 26. 08., 29. 10., 24. 11., 30. 12. 2015 a 29. 02. 2016, ktorú sumu odpočítal od uplatnenej istiny 16 193,54 eur a priznal mu 14 849,54 eur, ako aj vyčíslený zmluvný úrok do odstúpenia od zmluvy vo výške 2,6 % ročne ako podiel úroku vo vyššie vyčíslených splátkach, s ktorých úhradou bol žalovaný v omeškaní spolu 269,43 eur. Súčasne priznal žalobcovi aj úhradu na úroku z omeškania z uplatnených nárokov podľa podaní žalovaného. Po vykonaných späťvzatiach si uplatňoval úrok z omeškania od 25. 11. 2015, preto mu nemohol priznať úrok z omeškania za obdobie aj pred týmto dňom, hoci aj keď späťvzatie vykonával titulom započítania, ktoré však nebolo účinné, nakoľko bolo v rozpore so zákonom. Nestotožnil sa s požadovanou výškou úroku z omeškania po odstúpení od zmluvy, keďže odstúpením od zmluvy s následným zánikom zmluvy nedochádza k zmluvnému plneniu, ale k vydaniu splatných nárokov titulom účinkov ex tunc, preto výšku úrokov z omeškania nie je možné opierať o vznik záväzkového vzťahu, ale ku dňu vzniku nároku na vydanie plnenia, a to uplynutím lehoty na vydanie splatných nárokov do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi, teda výška úrokov z omeškania sa riadi predpisom účinným k 29. 04. 2015, keď žalovaný sa do omeškania dostal márnym uplynutím lehoty na plnenie dňa 28. 04. 2015, teda v omeškaní je od 29.04.2015. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto uložil žalovanému úhradu úroku z omeškania k 29. 04. 2015 vo výške 0,05 % + 5 %, t. j. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur od 31. 12. 2015 do zaplatenia, pričom úroky odo dňa 25. 11. 2015 do 30. 12. 2016 vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur nemohol priznať, nakoľko nárok číselne predstavuje 77,99 eur, avšak žalobca vzal žalobu späť v časti vyčíslených úrokov vo výške 82,79 eur, teda vo väčšom rozsahu ako by mal nárok. Keďže strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednali zmluvnú pokutu, zaviazal podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaného aj na jej zaplatenie vo výške 10 % z celkovej dlžnej sumy vo výške 1 646,97 eur. Návrh preto vo zvyšku (úhradu istiny nad sumu 14 849,54 eur, úrok z omeškania nad sadzbu 5,05 %) zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti uvedenému rozsudku v spojení s opravným uznesením, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho žiadal zmeniť tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15 657,61 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 269,43 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 657,61 eur od 25. 11. 2015 do 30. 12. 2015 vo výške 30,07 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 657,61 eur od 31. 12. 2015 do 29. 02. 2016 vo výške 210,65 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 657,61 eur od 01. 03. 2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur a nahradiť trovy konania, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, nie je spotrebiteľská, rovnako ako úver, keďže podľa § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom nie je úver poskytnutý na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, pričom osobitným predpisom je aj zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, čo vyplýva aj z § 24a zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva nie je ani spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, keďže žalobca nie je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže nevykonáva samostatne sústavnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca nekoná samostatne, nakoľko je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, je účelovým fondom zriadeným na financovanie priorít štátnej bytovej politiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, čiže nedochádza k rozdeleniu zisku ako pri obchodných spoločnostiach, ale prostriedky môžu byť použité len na uvádzané účely. Nekoná za účelom dosiahnutia zisku, keďže úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 2,6 % s lehotou splatnosti 30 rokov, pričom banky v rozhodnom čase poskytovali porovnateľné úvery v úrokovej sadzbe v rozpätí nad 10 až 13 %. V zmysle zákonného kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka, ktorý má prednosť pred zmluvnou úpravou, sa jedná o absolútny obchodno-záväzkový vzťah bez ohľadu na povahu účastníkov, a preto sa na uzatvorenú zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka, ktorých aplikáciu nemôžu zmluvné strany vylúčiť (§ 261, 263 Obchodného zákonníka), keďže inak by dochádzalo k obchádzaniu zákona. Ako bolo konštatované, od zmluvy odstúpil dôvodne, zmluva odstúpením zanikla a počítanie jednotlivých úhrad malo byť vykonané podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta plnenie najprv na úroky a potom na istinu, a to u záväzku najskôr splatného, tak ako to učinil v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20. 11. 2015 a 25. 04. 2016, keď úrok z omeškania si uplatnil z istiny za jednotlivé obdobia podľa čiastočných úhrad žalovaného vo výške prislúchajúcej ku konkrétnemu dňu omeškania. Poukázal na ust. § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorých výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, keď podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 bola výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. úrok z omeškania bol uplatnený správne, t. j. vo výške 8,05 %. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj proti opravnému uzneseniu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšnej časti zamietol podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho žiadal zrušiť. Mal za to, že uvedený výrok neuviedol v pôvodnom rozsudku a z toho dôvodu nemal možnosť podať voči nemu odvolanie s náležitým odôvodnením. K doplňujúcemu výroku neuviedol skutkové ani právne zdôvodnenie podľa § 157 ods. 2 O. s. p., a preto rozsudok v spojení s opravným uznesením sú nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podaných odvolaniach (§ 379 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v časti napadnutej odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil na ďalšie konanie a v časti odvolaniami nenapadnutej ho ponechal nedotknutý.
4. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom hájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
5. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v čase rozhodovania súdu vymedzovalo ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom citovaných ustanovení O. s. p. potom treba dospieť k záveru, že s v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia v napadnutom výroku, ale aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú, a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôvodov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a dokonca aj mimoriadnych opravných prostriedkov.
6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa spravuje zákonom č. 124/1996 Z. z. a mimo obligatórnych ustanovení zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku režimom Občianskeho zákonníka, aj keď sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom k tomu, že žalobca neposkytol úver žalovanému ako nepodnikateľovi v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ani o spotrebiteľský vzťah, ale vzhľadom na účel poskytovania úveru štátom prostredníctvom žalobcu na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu má tento záväzkový vzťah z poskytnutej podpory skôr verejno-právny charakter, pri ktorom je potrebné posudzovať vzťahy medzi verejno-právnym subjektom a nepodnikateľom v zmysle predpisov občianskeho práva, ktorý právny záver však nijako nezdôvodňuje podradením pod príslušné ustanovenie zákona, resp. iného právneho predpisu tak isto ako aj konštatovanie absolútnej absencie charakteru obchodno-záväzkového vzťahu napriek ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého sa ním bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú vzťahy zo zmluvy o úvere, teda jedná sa o absolútny obchodno-právny vzťah.
7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku teda neriadil dôsledne ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. platným v čase vyhotovenia rozsudku (v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP) a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čo ho činí nepreskúmateľným. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania (ale ani odvolaciemu súdu) posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné hmotno-právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka v takej miere, že došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a teda k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže nedostatok riadneho odôvodnenia nemožno odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, čo sa vzťahuje aj na opravné uznesenie, ktoré nebolo vo vzťahu k výroku ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol odôvodnené vôbec, navyše (vychádzajúc z odôvodnenia opravného uznesenia), keď výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti opomenul vyhlásiť, a preto o tejto nerozhodnutej časti konania mal rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku a nie opravným uznesením podľa § 164 O. s. p. (v súčasnosti § 224, 225 CSP).
8. Pri právnom posúdení záväzkového vzťahu založeného zmluvou medzi účastníkmi, ktorej predmetom bolo poskytnutie podpory na rozvoj bývania (výstavba bytu žalovaného) z prostriedkov žalobcu ako Štátneho fondu rozvoja bývania, bol rozhodujúci druh podpory vo forme úveru, keďže podpora mala v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 124/1993 Z. z. tri základné druhy a jedným z nich bol úver, čo bolo zásadné pre aplikovanie osobitnej výlučnej úpravy úveru v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a vychádzajúc tiež z ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy aj zo zmlúv o úvere (§ 497). Postavenie, teda právny charakter účastníkov zmluvy, v rámci úpravy tzv. absolútnych obchodov cez § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka potom nebol relevantný. Mohlo ísť i o fyzické osoby a štátny fond bez toho, aby muselo ísť o podnikateľské subjekty, keď i za uvedeného (nepodnikateľského) charakteru účastníkov zmluvy cez uvedené zákonné ustanovenie mala byť primárne aplikovaná úprava Obchodného zákonníka.
9. Vzhľadom na uvedené započítanie jednotlivých úhrad malo byť vykonané podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka najskôr na úroky a potom na istinu, a to u záväzku najskôr splatného. Žalovaný ako dlžník je povinný zaplatiť úroky z omeškania z nezaplatených splátok do doby zániku záväzku odstúpením od zmluvy (§ 349 ods. 1, § 351 Obchodného zákonníka) vo výške 8,05 % ročne (§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3, § 10c nariadenia Vlády SR 87/1993 Z. z.) a po odstúpení od zmluvy vo výške 5,05%, keďže došlo k zániku záväzku a vznikol záväzok nový od uplynutia 30 dní po doručení výzvy na zaplatenie (§ 340 ods.1, § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, čl. VIII ods. 4 zmluvy).
10. V ďalšom bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzajúc z uvedeného právneho posúdenia veci po tom, čo prípadne požiada žalobcu doložiť ďalšie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa výšky nároku vzhľadom na rozdielnosť úroku z omeškania do a po odstúpení od zmluvy, o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť vrátane trov konania (§ 396 ods. 3 CSP) a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).