Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/277/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zastúpeného AENEA Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jozefská 3, proti žalovanému D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., P. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 17 822,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/96/2015-145 zo dňa 24. mája 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/96/2015-179 zo dňa 23. júna 2016, takto

rozhodol:

Výrok rozsudku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 14 849,54 eur, zmluvný úrok vo výške 269,43 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur, odvolaním nenapadnutý, ponecháva nedotknutý.

Výrok rozsudku, ktorým rozhodol o úrokoch z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14 849,54 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur od 31. 12. 2015 do zaplatenia s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a opravným uznesením opravil zápisnicu z vyhlásenia rozsudku a výrok rozsudku tak, že tento má správne znieť: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 14 849,54 eur, zmluvný úrok vo výške 269,43 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur odo dňa 31. 12. 2015 do zaplatenia s tým, že vo zvyšnej časti návrh zamieta. Súčasne v rozsudku po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu rozhodol aj o čiastočnom zastavení konania. Mal za preukázané, že žalobca uzatvoril 19. 03. 2003 so žalovaným podľa zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania zmluvu o poskytnutí podpory na výstavbu bytu, na základe ktorej mu poskytol úver 23 235,74 eur (700 000,- Sk) s dohodnutou úrokovou sadzbou 2,6 % ročne pri dobe splatnosti 30 rokov a výške mesačnej splátky 93,04 eur (2 803,- Sk). Žalovaný sa so splnením splátok dostal do omeškania, a preto žalobca dôvodne od zmluvy podľa čl. VIII bod 8.4. odstúpil 22. 12. 2014 po márnom uplynutí lehoty na splnenie, čím zmluva zanikla a vzniklo mu právo požadovať späť zostatok úveru, zmluvný úrok, úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu. Nestotožnil sa však s postupom žalobcu po odstúpení od zmluvy, keď úhrady zo strany žalovaného započítaval podľa Obchodného zákonníka a započítané mali byť podľa § 566 Občianskeho zákonníka, keďže právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje zákonom č. 124/1996 Z. z. a mimo obligatórnych ustanovení zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku režimom Občianskeho zákonníka, aj keď sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže úver nebol poskytnutý za účelom zisku, či v rámci podnikania alebo inej ziskovej činnosti, ale za účelom financovania štátnej podpory, ktorú štát poskytuje prostredníctvom zriadeného fondu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, pri ktorom vzťahu absentuje úplne charakter obchodno-záväzkového vzťahu a má skôr verejnoprávny charakter, a preto

ako pri posudzovaní vzťahov so spotrebiteľom aj pri verejnoprávnom charaktere je potrebné posudzovať vzťahy medzi verejnoprávnym subjektom a nepodnikateľom v zmysle predpisov občianskeho práva. Podľa § 566 Občianskeho zákonníka je potrebné úhrady, ak dlžník neurčí inak, započítať najskôr na úhrady istiny a až následne na príslušenstvo pohľadávky. Po odstúpení od zmluvy o úvere 22. 12. 2014 žalovaný uhradil 1 344,- eur (splátkami zo dňa 21. 01., 20. 02., 17. 03., 22. 04., 26. 05., 01. 07., 27. 07., 26. 08., 29. 10., 24. 11., 30. 12. 2015 a 29. 02. 2016, ktorú sumu odpočítal od uplatnenej istiny 16 193,54 eur a priznal mu 14 849,54 eur, ako aj vyčíslený zmluvný úrok do odstúpenia od zmluvy vo výške 2,6 % ročne ako podiel úroku vo vyššie vyčíslených splátkach, s ktorých úhradou bol žalovaný v omeškaní spolu 269,43 eur. Súčasne priznal žalobcovi aj úhradu na úroku z omeškania z uplatnených nárokov podľa podaní žalovaného. Po vykonaných späťvzatiach si uplatňoval úrok z omeškania od 25. 11. 2015, preto mu nemohol priznať úrok z omeškania za obdobie aj pred týmto dňom, hoci aj keď späťvzatie vykonával titulom započítania, ktoré však nebolo účinné, nakoľko bolo v rozpore so zákonom. Nestotožnil sa s požadovanou výškou úroku z omeškania po odstúpení od zmluvy, keďže odstúpením od zmluvy s následným zánikom zmluvy nedochádza k zmluvnému plneniu, ale k vydaniu splatných nárokov titulom účinkov ex tunc, preto výšku úrokov z omeškania nie je možné opierať o vznik záväzkového vzťahu, ale ku dňu vzniku nároku na vydanie plnenia, a to uplynutím lehoty na vydanie splatných nárokov do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi, teda výška úrokov z omeškania sa riadi predpisom účinným k 29. 04. 2015, keď žalovaný sa do omeškania dostal márnym uplynutím lehoty na plnenie dňa 28. 04. 2015, teda v omeškaní je od 29.04.2015. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto uložil žalovanému úhradu úroku z omeškania k 29. 04. 2015 vo výške 0,05 % + 5 %, t. j. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur od 31. 12. 2015 do zaplatenia, pričom úroky odo dňa 25. 11. 2015 do 30. 12. 2016 vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 849,54 eur nemohol priznať, nakoľko nárok číselne predstavuje 77,99 eur, avšak žalobca vzal žalobu späť v časti vyčíslených úrokov vo výške 82,79 eur, teda vo väčšom rozsahu ako by mal nárok. Keďže strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednali zmluvnú pokutu, zaviazal podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaného aj na jej zaplatenie vo výške 10 % z celkovej dlžnej sumy vo výške 1 646,97 eur. Návrh preto vo zvyšku (úhradu istiny nad sumu 14 849,54 eur, úrok z omeškania nad sadzbu 5,05 %) zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti uvedenému rozsudku v spojení s opravným uznesením, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho žiadal zmeniť tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15 657,61 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 269,43 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 657,61 eur od 25. 11. 2015 do 30. 12. 2015 vo výške 30,07 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 657,61 eur od 31. 12. 2015 do 29. 02. 2016 vo výške 210,65 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 657,61 eur od 01. 03. 2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1 646,97 eur a nahradiť trovy konania, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, nie je spotrebiteľská, rovnako ako úver, keďže podľa § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom nie je úver poskytnutý na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, pričom osobitným predpisom je aj zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, čo vyplýva aj z § 24a zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva nie je ani spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, keďže žalobca nie je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže nevykonáva samostatne sústavnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca nekoná samostatne, nakoľko je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, je účelovým fondom zriadeným na financovanie priorít štátnej bytovej politiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, čiže nedochádza k rozdeleniu zisku ako pri obchodných spoločnostiach, ale prostriedky môžu byť použité len na uvádzané účely. Nekoná za účelom dosiahnutia zisku, keďže úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 2,6 % s lehotou splatnosti 30 rokov, pričom banky v rozhodnom čase poskytovali porovnateľné úvery v úrokovej sadzbe v rozpätí nad 10 až 13 %. V zmysle zákonného kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného

zákonníka, ktorý má prednosť pred zmluvnou úpravou, sa jedná o absolútny obchodno-záväzkový vzťah bez ohľadu na povahu účastníkov, a preto sa na uzatvorenú zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka, ktorých aplikáciu nemôžu zmluvné strany vylúčiť (§ 261, 263 Obchodného zákonníka), keďže inak by dochádzalo k obchádzaniu zákona. Ako bolo konštatované, od zmluvy odstúpil dôvodne, zmluva odstúpením zanikla a počítanie jednotlivých úhrad malo byť vykonané podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta plnenie najprv na úroky a potom na istinu, a to u záväzku najskôr splatného, tak ako to učinil v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20. 11. 2015 a 25. 04. 2016, keď úrok z omeškania si uplatnil z istiny za jednotlivé obdobia podľa čiastočných úhrad žalovaného vo výške prislúchajúcej ku konkrétnemu dňu omeškania. Poukázal na ust. § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorých výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, keď podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 bola výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. úrok z omeškania bol uplatnený správne, t. j. vo výške 8,05 %. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj proti opravnému uzneseniu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšnej časti zamietol podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho žiadal zrušiť. Mal za to, že uvedený výrok neuviedol v pôvodnom rozsudku a z toho dôvodu nemal možnosť podať voči nemu odvolanie s náležitým odôvodnením. K doplňujúcemu výroku neuviedol skutkové ani právne zdôvodnenie podľa § 157 ods. 2 O. s. p., a preto rozsudok v spojení s opravným uznesením sú nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podaných odvolaniach (§ 379 a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 v časti napadnutej odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátil na ďalšie konanie a v časti odvolaniami nenapadnutej ho ponechal nedotknutý.

4. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom hájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

5. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v čase rozhodovania súdu vymedzovalo ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti § 220 ods. 2 , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom citovaných ustanovení O. s. p. potom treba dospieť k záveru, že s v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia v napadnutom výroku, ale aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú, a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôvodov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a dokonca aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa spravuje zákonom č. 124/1996 Z. z. a mimo obligatórnych ustanovení zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku režimom Občianskeho zákonníka, aj keď sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom k tomu, že žalobca neposkytol úver žalovanému ako nepodnikateľovi v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ani o spotrebiteľský vzťah, ale vzhľadom na účel poskytovania úveru štátom prostredníctvom žalobcu na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu má tento záväzkový vzťah z poskytnutej podpory skôr verejno-právny charakter, pri ktorom je potrebné posudzovať vzťahy medzi verejno-právnym subjektom a nepodnikateľom v zmysle predpisov občianskeho práva, ktorý právny záver však nijako nezdôvodňuje podradením pod príslušné ustanovenie zákona, resp. iného právneho predpisu tak isto ako aj konštatovanie absolútnej absencie charakteru obchodno-záväzkového vzťahu napriek ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého sa ním bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú vzťahy zo zmluvy o úvere, teda jedná sa o absolútny obchodno-právny vzťah.

7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku teda neriadil dôsledne ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. platným v čase vyhotovenia rozsudku (v súčasnosti § 220 ods. 2 a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čo ho činí nepreskúmateľným. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania (ale ani odvolaciemu súdu) posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné hmotno-právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka v takej miere, že došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a teda k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže nedostatok riadneho odôvodnenia nemožno odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, čo sa vzťahuje aj na opravné uznesenie, ktoré nebolo vo vzťahu k výroku ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol odôvodnené vôbec, navyše (vychádzajúc z odôvodnenia opravného uznesenia), keď výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti opomenul vyhlásiť, a preto o tejto nerozhodnutej časti konania mal rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku a nie opravným uznesením podľa § 164 O. s. p. (v súčasnosti § 224, 225 .

8. Pri právnom posúdení záväzkového vzťahu založeného zmluvou medzi účastníkmi, ktorej predmetom bolo poskytnutie podpory na rozvoj bývania (výstavba bytu žalovaného) z prostriedkov žalobcu ako Štátneho fondu rozvoja bývania, bol rozhodujúci druh podpory vo forme úveru, keďže podpora mala v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 124/1993 Z. z. tri základné druhy a jedným z nich bol úver, čo bolo zásadné pre aplikovanie osobitnej výlučnej úpravy úveru v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a vychádzajúc tiež z ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy aj zo zmlúv o úvere (§ 497). Postavenie, teda právny charakter účastníkov zmluvy, v rámci úpravy tzv. absolútnych obchodov cez § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka potom nebol relevantný. Mohlo ísť i o fyzické osoby a štátny fond bez toho, aby muselo ísť o podnikateľské subjekty, keď i za uvedeného (nepodnikateľského) charakteru účastníkov zmluvy cez uvedené zákonné ustanovenie mala byť primárne aplikovaná úprava Obchodného zákonníka.

9. Vzhľadom na uvedené započítanie jednotlivých úhrad malo byť vykonané podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka najskôr na úroky a potom na istinu, a to u záväzku najskôr splatného. Žalovaný ako dlžník je povinný zaplatiť úroky z omeškania z nezaplatených splátok do doby zániku záväzku odstúpením od zmluvy (§ 349 ods. 1, § 351 Obchodného zákonníka) vo výške 8,05 % ročne (§ 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3, § 10c nariadenia Vlády SR 87/1993 Z. z.) a po odstúpení od zmluvy vo výške 5,05%, keďže došlo k zániku záväzku a vznikol záväzok nový od uplynutia 30 dní po doručení výzvy na zaplatenie (§ 340 ods.1, § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, čl. VIII ods. 4 zmluvy).

10. V ďalšom bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzajúc z uvedeného právneho posúdenia veci po tom, čo prípadne požiada žalobcu doložiť ďalšie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa výšky nároku vzhľadom na rozdielnosť úroku z omeškania do a po odstúpení od zmluvy, o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť vrátane trov konania (§ 396 ods. 3 a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .