Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-140-2016.pdf
PDF · 98.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/140/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., M. XXX/ XX, zastúpeného JUDr. B. G., advokátom, so sídlom O., G. sv. R. XX proti žalovanému L. - A., s.r.o., so sídlom L. XX, T.: XX XXX XXX, zastúpenému B.. B. C., advokátom, so sídlom O., M. I. XXX/ XXA, za účasti intervenienta na strane žalovaného: F.., zastúpeného Mgr. O., o zaplatenie 2 555,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní intervenienta /vedľajšieho účastníka/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.novembra 2015, č. k. 8C/104/2014-161 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti, v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a výrokovej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie sčasti o návrhu žalobcu na zaplatenie 288,50 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9,25 % ročne od 20.1.2014 do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.266,62 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne z tejto sumy od 20.01.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného proti žalobcovi zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 100 %, o výške ktorých sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa so žalovaným dohodli na tom, že žalovaný ako podnikateľ pre žalobcu ako fyzickú osobu za odplatu vykoná opravu strechy. Preto medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovaného ako zhotoviteľa bolo vykonať na svoje nebezpečenstvo opravu strechy žalobcu. Žalobca práce nevykonal v jeden deň. V prvý deň opravy bola odstránená stará krytina, zhustené osadenie krokvami, na čo bola osadená paropriepustná fólia, ktorá bola zabezpečená kontralatami. Nedokončená strecha bola prekrytá dočasnou plachtou (pretkávaná stavebná plachta), no nie po ploche celej strechy, ale len približne v rozsahu dvoch tretín plochy strechy, a to napriek tomu, že už o 12.00 hod. tohto dňa bolo predpovedané riziko búrok s prechodným zosilnením vetra a s intenzívnymi zrážkami. Následná nočná búrka mala za následok odfúknutie a pokrčenie dočasnej plachty, neodtekanie dažďovej vody a silné pretekanie do budovy navrhovateľa. Z uvedených zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný pri stavebnej činnosti na streche žalobcu nesplnil svoju povinnosť podľa § 631 Občianskeho zákonníka riadne vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo, keď nedostatočne zabezpečil vykonávané dielo pred predpovedanými rizikami vetra a dažďa. Je súčasťou povinností zhotoviteľa opravy strechy konať tak, aby počas vykonávania diela opravovanú strechu dostatočne zabezpečil pred predpovedanými poveternostnými rizikami. Preto žalovaný žalobcovi zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za porušenie
svojej povinnosti podľa § 631 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaný podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka preukázal, že škodu nezavinil a tým sa zbavil svojej zodpovednosti. K takémuto záveru by bolo možné dospieť len v tom prípade, ak by z vykonaného dokazovania vyplynulo to, že žalovaný nemal možnosť rozpracovanú strechu zabezpečiť iným spôsobom, ako tomu urobil v tomto prípade. Takéto skutočnosti, ktoré by museli byť predmetom odborného posúdenia, žalovaný v konaní netvrdil a na ne ani nenavrhoval dokazovanie, a to nepochybne i z toho dôvodu, že i z neodborného pohľadu si bolo možné predstaviť pri riziku búrky kvalitnejšie zabezpečenie nepokrytej strechy (prekrytie celej plochy strechy dočasnou plachtou, upevnenie dočasnej plachty dočasným a pevnejším kontralatovaním). K tomu treba uviesť, že nebol dôvod na to, aby súd vzťah účastníkov posudzoval podľa § 420a Občianskeho zákonníka, keďže na prípad účastníkov sa vzťahovali ustanovenia o zodpovednosti vyplývajúce z ich zmluvného vzťahu a z tomu zodpovedajúcich vzájomným zmluvných povinností. K vzniku škody žalobcu došlo v dôsledku porušenia jeho zmluvnej povinnosti, a nie v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného. Žalobca musel vynaložiť na odstránenie škody spočívajúcej v poškodení jeho budovy čiastku 4 979,94 eur, čím mu vznikla skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú mu je v peniazoch povinný podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalovaný. Preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu po jeho čiastočnom spätvzatí vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 2 266,62 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne z tejto sumy od 20.01.2014 do zaplatenia. O priznaní úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania potom, ako ho žalobca faktúrou do 05.11.2013 vyzval na náhradu škody. Porušenie povinnosti žalovaného malo za následok to, že žalobcovi vznikla škoda. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že časť tejto škody bola nahradená prácami samotného žalovaného. Ak žalovaný odstraňoval škodu spôsobenú porušením svojej povinnosti, konal tak podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto proti žalobcovi nemá právo na zaplatenie odplaty za takto vykonané práce a súd jeho vzájomný návrh sčasti o zaplatenie 1 646,30 eur zamietol. Rovnako súd zamietol vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie ceny diela vykonanej opravy strechy vo výške 2 705,32 eur, keďže táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zanikla započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ktoré žalobca voči žalovanému vykonal svojím listom zo dňa 22.10.2013. Žalobca musel vynaložiť na odstránenie škody spočívajúcej v poškodení jeho budovy čiastku 4 979,94 eur, čím mu vznikla skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý mu bol v peniazoch povinný podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalovaný. Túto svoju splatnú pohľadávku žalobca započítal na pohľadávku žalovaného, a preto táto pohľadávka zanikla, keďže išlo o plnenie rovnakého druhu v peniazoch, pohľadávka žalobcu prevyšovala pohľadávku žalovaného a žalobca voči žalovanému urobil prejav smerujúci k započítaniu. Nič nebránilo započítaniu pohľadávky žalobcu zo spôsobenej škody proti pohľadávke žalovaného z ceny za dielo. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal procesne v celkom rozsahu úspešnému žalobcovi, a to v spojení s § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej vyhovujúcej časti, výrokovej zamietajúcej časti a výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient /vedľajší účastník/ na strane žalovaného. Dôvodil tým, že súd vec nesprávne právne a skutkovo posúdil a to v tom prípade, keď dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zabezpečil odokrytú strechu, v dôsledku čoho žalobe vyhovel. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa žalobca so žalovaným dohodli, že oprava strechy sa vykoná za silného dažďa. Vyjadrenia žalobcu považoval preukázateľne viackrát za klamlivé a zavádzajúce, napr. aj z pohľadu preukázania vyčíslenia škody, keď žalobca najskôr uvádzal náklady spojené s odstránením škody vo výške 5 260,44 eur a neskôr v konaní tvrdil, že táto škoda predstavuje sumu 4 979,94 eur. Nesúhlasil ďalej s tvrdením súdu, že žalovaný nedostatočne zabezpečil dielo pred predpovedanými rizikami vetra a dažďa a žalovaný tak zodpovedá žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil, bez ohľadu na to, či mal žalovaný vedomosť o predpovedaných dažďoch, strechu zabezpečil až nadštandardným spôsobom a svojím konaním nespôsobil situáciu, kedy by bola strecha odokrytá dlhší čas, čím by vedome vytváral situáciu, ktorá by ohrozovala žalobcov majetok. Poukázal na to, že v praxi je bežné, že pri realizácii striech a opravách striech je strecha otvorená aj niekoľko dní a pred prípadnými nepriaznivými vplyvmi, ktorými sú dažde a búrky postačuje zabezpečenie, ktorý vykonal žalovaný. Považoval za zavádzajúce a klamlivé, keď žalobca vo výzve zo dňa 16.12.2013 uvádza, že zamestnanci žalovaného odkrytú strechu nezakryli a zabezpečenie strechy parapriepustnou fóliou vykonali až nasledujúci deň. Z konštatovania súdu vyplýva, že parapriepustná fólia bola osadená na
strechu v prvý deň opravy, a nie až po zatečení. Mal ďalej za to, že žalovaný vynaložil všetko úsilie, ktoré od neho bolo možné objektívne požadovať v miere rozume zodpovedajúcej konkrétnej okolnosti. Nebolo nijakým spôsobom preukázané tvrdenie súdu, že ak by žalovaný ešte kvalitnejšie zabezpečil nepokrytú strechu, a to prekrytím celej plochy strechy dočasnou plachtou, upevnením dočasnej plachty pevnejším kontralatovaním, nedošli by k čiastočnému odfúknutiu, pokrčeniu dočasnej plachty, k hromadeniu vody na parapriepustnej fólii, k vytvoreniu trhlín, a tak k prípadnému zatečeniu, a tak ku škode na majetku žalobcu. Mal za to, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný si v rámci svojej odbornej starostlivosti splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo a dodržal správny technologický postup, ktorý sa vyžaduje pri rekonštrukcii predmetnej stavby z pohľadu jej zabezpečenia pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Žalovaný preto za spôsobenú škodu nezodpovedá. Ku škode došlo v dôsledku silnej búrkovej činnosti sprevádzanej bleskami a dažďom, neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosť a škodou, ktoré sú predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu. Tiež nesúhlasil s dátumom priznania úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 266,62 eur od 20.01.2014, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie jeho listu zo dňa 16.12.2013, v ktorom požaduje zaplatenie sumy 2 555,13 eur do piatich dní od doručenia listu. Navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že súhlasí s odvolaním intervenienta. Súhlasil s dôvody odvolania, keď súd prvej inštancie nesprávne právne a skutkovo vec posúdil. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s odvolaním zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.
4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania, nakoľko súd prvej inštancie nepochybil a správne právne a skutkovo vec posúdil. Poukázal na dôležitý fakt, právny úkon samotného žalovaného, ktorým potvrdil, že strecha nebola prekrytá správne a riadne. Žalovaný v Oznámení o škodovej udalosti z 30.05.2013 uviedol, že ku škode došlo jeho zavinením, a to nedostatočným prekrytím strechy a zodpovednosť za vniknutú škodu uznáva. Ďalej poukázal na to, že predpoveď počasia, v zmysle ktorého boli predpovedané búrky, bolo vydané už deň predtým a to 01.05.2013, o čom svedčí novinový článok z internetovej domény topky.sk z 01.05.2013. Montážnici žalovaného na pojednávaní dňa 21.09.2015 uviedli, že sami nekontrolovali predpoveď počasia hlásené na deň vykonávania diela. Aj toto potvrdzuje, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, keď zisťovanie a kontrola poveternostných podmienok a meteorologických výstrah patrí k bežným úkonom pre spoločnosti, ktorý vykonávajú stavebné práce. Montážnici tiež uviedli, že nevykonali prekrytie silnejšou fóliou celej strechy, len jej pomernej časti z dôvodu, že viac fólie na mieste nemali. Preto nepovažoval za relevantné tvrdenie intervenienta, že pokrytie parapriepustnou fóliou bolo dostatočné zabezpečenie proti pretekaniu dažďovej vody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP v napadnutom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta /vedľajšieho účastníka/ nie je dôvodné.
6. Po podaní odvolania intervenientom /vedľajším účastníkom/ došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.
V danom prípade bolo odvolanie podané dňa 18.12.2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Union poisťovňa, a. s., ktorá v čase podania odvolania mala postavenie vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, má aj po nadobudnutí účinnosti nového zákonného predpisu obdobné postavenie, avšak už s označením „intervenient“.
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo veci samej na tom právnom názore, že žalovaný pri stavebnej činnosti na streche žalobcu nesplnil svoju povinnosť podľa § 631 Občianskeho zákonníka riadne vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo, keď nedostatočne zabezpečil vykonávané dielo pred predpovedanými rizikami vetra a dažďa. Je súčasťou povinností zhotoviteľa opravy strechy konať tak, aby počas vykonávania diela opravovanú strechu dostatočne zabezpečil pred predpovedanými poveternostnými rizikami. Preto žalovaný žalobcovi zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za porušenie svojej povinnosti podľa § 631 Občianskeho zákonníka. Vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie ceny diela vykonanej opravy strechy vo výške 2.705,32 eur zamietol, keďže táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zanikla započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Žalobca musel vynaložiť na odstránenie škody spočívajúcej v poškodení jeho budovy čiastku 4.979,94 eur, čím mu vznikla skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý mu bol v peniazoch povinný podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalovaný. Túto svoju splatnú pohľadávku žalobca započítal na pohľadávku žalovaného, a preto táto pohľadávka zanikla, keďže išlo o plnenie rovnakého druhu v peniazoch, pohľadávka žalobcu prevyšovala pohľadávku žalovaného a žalobca voči žalovanému urobil prejav smerujúci k započítaniu.
8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam intervenienta uvádza nasledovné:
9. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané /zhotoviteľ diela/, že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci, zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym prvom, ďalej existencia škody /majetková ujma/, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu /opomenutím/ a vznikom škody a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Vo vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
11. V danom prípade žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá má vznikla pri búrkovej činnosti zatečením budovy v súvislosti s nedostatočne zabezpečím strechy budovy, ktorej opravu vykonával žalovaný. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že žalovaný vykonával na základe zmluvy o dielo /zmluvy o oprave veci/ pre žalobcu opravu strechy budovy. Keďže oprava strechy nebola vykonaná počas jedného dňa, zamestnanci žalovaného nedokončenú strechu prekryli dočasnou plachtou /pretkávaná stavebná plachta/, nie však po celej ploche strechy, ale len v rozsahu asi 2/3-in plochy. Následne v noci z 02.05.2013 na 03.05.2013 došlo k predpovedanej búrkovej činnosti sprevádzanej bleskami a dažďom, v dôsledku čoho došlo k čiastočnému odfúknutiu a pokrčeniu dočasnej plachty čo spôsobilo, že voda pretekala do budovy a spôsobila v budove škodu. Škoda bola odstránená čiastočne žalovaným a čiastočne žalobcom, ktorý vynaložil na škodu zatečením jej odstránenie náklady vo výške 4 979,94 eur.
12. Za daného zisteného skutkového stavu potom aj odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvej inštancie, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vykonať opravu strechy riadne, keď dôsledne nezabezpečil nedokončenú opravovanú strechy pred búrkou a dažďom, aby nedošlo k poškodeniu budovy. Námietky odvolateľa, že žalovaný dostatočne až nadštandardným spôsobom zabezpečil strechu, a že v praxi je bežné, že pri opravách striech je strecha otvorená aj niekoľko dní a pred prípadnými nepriaznivými vplyvmi, ktorými sú dažde a búrky postačuje zabezpečenie, ktoré vykonal žalovaný, nepovažoval za opodstatnené. Žalovaný vykonával stavebné práce, pri ktorých sa
predpokladá, že sa môžu vykonávať len za určitých poveternostných podmienok, a že je to žalovaný ako zhotoviteľ diela, na ktorom bolo rozhodnúť sa za akých podmienok môže začať vykonávať opravu strechy budovy žalobcu, najmä keď vedel, že oprava sa nevykoná za jeden deň, a že strechu treba v prípade nepriaznivého počasia zabezpečiť tak, aby nevznikla škoda. Vypočutí svedkovia /zamestnanci žalovaného /potvrdili, že strecha bola síce zabezpečená fóliou, ale plachtou bola prekrytá len asi v 2/3- nách. Ich tvrdenie, že takto zvyčajne vždy zabezpečujú strechy pri ich oprave, však nemožno považovať za zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu /§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka/, nakoľko je zrejmé, že takéto zabezpečenie strechy v danom prípade nebolo postačujúce, keďže búrka, dážď a vietor takéto zabezpečenie prekonali a poškodili vnútro budovy žalobcu. Nesporne aj podľa názoru odvolacieho súdu bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaného - strechu riadne zabezpečiť a spôsobenou škodou. Ak je predmetom záväzkového vzťahu oprava strechy, tak už zo samotnej logiky je zrejmé, že je potrebné zabezpečiť nedokončenú opravu strechy tak, aby sa predišlo možnosti vzniku škody na iných majetkových hodnotách. Odvolací súd je tiež toho názoru, že bolo možné v danom prípade predísť tejto škode, pokiaľ by žalovaný sledoval predpovedané počasia, keď z dokazovania vyplynul aj to, že v čase opravy strechy boli predpovedané veľké dažde. Odvolací súd dodáva, že prinajmenšom došlo k porušeniu tzv. prevenčnej povinnosti /§ 415 Občianskeho zákonníka/ ukladajúcej každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
13. Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj námietku odvolateľa o tvrdení, že žalovaný sa so žalobcom nedohodli na tom, že žalovaný vykoná pre žalobcu opravu strechy pri silnom daždi, tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Toto tvrdenie nevyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, to si zrejme žalovaný zle vysvetlil, keď súd prvej inštancie uviedol v piatom odseku svojho odôvodnenia, že sa strany sporu dohodli na tom, že „žalovaný pre žalobcu vykoná opravu mierne pri silnom daždi na okrajoch, pri hrane steny druhej budovy, zatekajúcej strechy na budove žalobcu v Oslanoch“, čo znamená, že takto bola označená vada strechy zatekajúca mierne pri silnom daždi.
14. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vrátene výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).