Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zastúpený R.. L. Y., zamestnankyňou žalobcu, proti žalovaným 1. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX G., 2./ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 7.725,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C 119/2015-40 zo dňa 1. decembra 2015, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania v časti povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 40 Eur

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie o povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 40 eur zastavil. Žalobu zamietol. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 48 odsek 1 a 2, § 52 odsek 1 a 2, § 53 odsek 1, 2, 3 a 5, § 100 odsek 1, § 107 odsek 1 a 2, § 457, § 517 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“); § 3, § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.; § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; § 96 odsek 1 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX žalovaný v 1./ rade ako dlžník a žalovaná v 2./ rade ako spoludlžník uzavreli so žalobcom ako veriteľom dňa 23.03.2010 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „úverová zmluva“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 6.400 Eur. Predmetný právny vzťah posudzoval súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatvára žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy ako aj Všeobecných obchodných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom ObZ, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a preto je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ, úprava ktorých je v pre

spotrebiteľa výhodnejšia. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 16.05.2012 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie na predmetnú situáciu aplikoval ustanovenie § 48 odsek 2 OZ, podľa ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Žalobcovi podľa názoru súdu prvej inštancie vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 11.06.2012 a teda nasledujúcim dňom, t.j. 12.06.2012 začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 12.06.2014. Žaloba bola doručená súdu až dňa 16.03.2015. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania, súd prvej inštancie má zato, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom uplatneným po uplynutí premlčacej doby. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.11.2015 žalobca zobral späť žalobu v časti nároku na zaplatenie 40 Eur, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p..

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 odsek 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.. Podľa žalobcu je právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.03.2010 podľa ustanovenia § 497 a nasl. tak, ako to ustanovil § 261 platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca neobchádzal svojim konaním zákon a ani si dobrovoľne nezvolil ako sa uvádza v odôvodnení. Žalobca postupoval podľa zákonných ustanovení prikazujúcich uplatňovať tieto ustanovenia v prípade tzv. absolútneho obchodu, nakoľko vzťah medzi a je vzťahom lex generalis a lex specialis aj po tom, čo úprava bola rozšírená o ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej žalobca napáda zamietnutie žaloby z dôvodu, že má vlastnú úpravu inštitútu odstúpenia a jeho právnych následkov, v zmysle ktorých žalobca postupoval pri odstúpení od zmluvy. Takisto je osobitne upravená aj premlčacia lehota a jej plynutie. Výklad použitý súdom prvej inštancie je v rozpore s ustanovením § 1 odsek 2 ObZ, ktoré zakotvuje, že je lex specialis vo vzťahu k ako lex generalis. Výklad použitý súdom je ďalej v rozpore s ustanovením § 261 odsek 3 písm. d/ ObZ, z ktorého vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa má spravovať ObZ, pričom toto ustanovenie je kogentné. Podľa žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania, keď použil ustanovenia OZ, napriek úprave tohto inštitútu v ObZ. Podľa žalobcu 4-ročná premlčacia doba začala plynúť od 13.06.2012 a uplynula dňa 12.06.2015. Žalobný návrh bol podaný dňa 16.03.2015, t.j. pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty stanovenej ObZ. Žalobca ďalej uvádza, že právne následky odstúpenia od zmluvy boli dohodnuté v čl. VII. zmluvy o úvere, čo pripúšťa ako aj OZ. Preto nemožno použiť ustanovenia o bezdôvodnom obohatení vrátane premlčacej lehoty pre bezdôvodné obohatenie. Po odstúpení záväzok dlžníka naďalej trvá a pre uplatnenie práva veriteľa plynie 3-ročná premlčacia lehota, v ktorej bol návrh aj podaný.

5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 380 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Nakoľko sa ani v priebehu odvolacieho konania na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 prvej vety OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. V podanom odvolaní odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

13. Na doplnenie vecne správnych právnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a priestor pre dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny nie je vytvorený. Zmluva uzatvorená so žalovanými túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež všeobecné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

15. Odvolací súd nepopiera tvrdenia žalobcu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a že sa na úver vzťahuje tretia časť ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Predmetná vec sa však týka spotrebiteľského úveru, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou.

16. Ustanovenie § 54 odsek 1 je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na zmluvu o úvere. Pokiaľ by z pôsobnosti ustanovenia § 54 odsek 1 mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy upravené v ObZ.

17. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (odstúpenie od zmluvy, premlčanie) je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

18. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v a ObZ. Podľa ustanovenia § 349 odsek 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Ustanovenie § 351 odsek 1 ďalej umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 odsek 2 v zásade spája jej zrušenie s účinkami od začiatku (ex tunc). Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia. Napriek tomu, že ustanovenie § 48 odsek 2 umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu je táto možnosť obmedzená ustanovením § 54 OZ. Dohoda presúvajúca moment zrušenia zmluvy by zhoršila postavenie žalovaných.

19. Na základe uvedeného, ak by teda zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie by bolo neplatné pre jeho

rozpor s ustanovením § 54 OZ. Ustanovenie § 54 nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a OZ, išlo by teda o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 OZ.

20. Ustanovenie o odstúpení od zmluvy teda nemožno aplikovať na zmluvu o úvere, ktorá síce bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. ObZ, ale má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 OZ.

21. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 odsek 2 bolo zrušenie zmluvy od začiatku, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol správne, že zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v ustanovení § 451 OZ.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie rovnako správne aplikoval aj ustanovenia o premlčacej dobe upravené v OZ.

23. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

24. Súd prvej inštancie teda uviedol správne, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol uplatniť dňa 12.06.2012, premlčacia doba uplynula dňa 12.06.2014. Súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. správne prihliadol na oslabenie nároku žalobcu (uplynutie premlčacej doby).

25. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí by mali s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).