Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/86/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Hanou Posluchovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, B., o zaplatenie 622,65 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 373,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 8,75 % ročne zo sumy 232,02 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 51,45 eur od 10.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 47,93 eur od 10.06.2015 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 42,30 eur od 10.07.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 20 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.05.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 622,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 8,75 % ročne zo sumy 232,02 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 51,45 eur od 10.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 47,93 eur od 10.06.2015 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 42,30 eur od 10.07.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 248,95 eur od 11.03.2014 do zaplatenia titulom neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spol. Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami a vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry a to fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 232,02 eur, splatnú dňa 09.04.2013, fa. č. XXXXXXXXXX, na sumu 51,45 eur, splatnú dňa 09.05.2013, fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 47,93 eur, splatnú dňa 09.06.2013, fa. č. XXXXXXXXXX, na sumu 42,30 eur, splatnú dňa 09.07.2013, fa. č. XXXXXXXXXX, na sumu 248,95 eur, splatnú dňa 10.03.2014. Žalovaný z dlžnej sumy doposiaľ nič neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr postúpená žalobcovi.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. na evidovanú adresu trvalého pobytu ako aj zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p., nevyjadril.

4. Na prejednanie veci samej súd s poukazom na ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), nenariadil pojednávanie. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 05.1.2017.

5. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že dňa 16.07.2004 bola s právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu pripojenie telefónneho čísla XXXXXXXXXX k sieti podniku v rozsahu a za podmienok špecifikovaných v zmluve, ako aj Zmluva o pripojení - služba T-mobile mobilný internet k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2009. Dňa 22.12.2009, ako aj dňa 26.01.2012 a dňa 07.01.2008 boli medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spísané dodatky k zmluve o pripojení, predmetom ktorých bola v rozsahu dodatkov a spôsobom špecifikovaným v dodatkoch zmenená zmluva zo dňa 16.07.2004. Dňa 07.08.2009, bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spísaný dodatok k zmluve o pripojení - služba T-mobile mobilný internet, predmetom ktorého bola v rozsahu dodatku a spôsobom špecifikovaným v dodatku zmenená zmluva zo dňa 07.08.2009.

6. Z obsahu listinných dôkazov založených žalobcom ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému v zmysle uzavretých zmlúv o pripojení faktúry a to č. XXXXXXXXXX na sumu 232,02 eur, splatnú dňa 09.04.2013, fa. č. XXXXXXXXXX, na sumu 51,45 eur, splatnú dňa 09.05.2013, fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 47,93 eur, splatnú dňa 09.06.2013, fa. č. XXXXXXXXXX, na sumu 42,30 eur, splatnú dňa 09.07.2013, fa. č. XXXXXXXXXX, na sumu 248,95 eur, splatnú dňa 10.03.2014.

7. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd v konaní preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s, IČO: 35 763 469 a žalobcom dňa 20.11.2014.

8. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur.

9. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného do 31. 10. 2011) sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) citovaného zákona má podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 citovaného zákona je účastník povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušení povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. účinného k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z časti.

11. Súd z priložených listinných dôkazov má za preukázané, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava IČO: 35 763 469 ako postupcom, ktorý postúpil žalobcovi predmetnú pohľadávku, a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah zo Zmluvy o pripojení. Na základe predmetnej zmluvy o pripojení právny predchodca žalobcu vystavil na meno žalovaného vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby spolu v sume 373,70 Eur ako aj faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 10.03.2014, znejúcu na sumu 248,95 Eur- vyúčtovanú titulom zmluvnej pokuty, ktoré faktúry však žalovaný do dnešného dňa neuhradil.

12. Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje zrejme od skutočnosti, že žalovaný na základe uvedenej zmluvy nemal plniť svoje záväzky riadne a včas.

13. Zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi podnikom a žalovaným je však zrejmé, že sa jedná o zmluvu uzavretú so žalovaným v postavení spotrebiteľa. Zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou zmluvou. V takejto zmluve nemôže spotrebiteľ zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu. Nakoľko Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

14. Súd poukazujúc na relevantnú judikatúru slovenských súdov v obdobných sporoch (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 112/2010-35 zo dňa 16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co 136/2010 zo dňa 9.5.2011, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15.3.2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/32/2012, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/16/2014), v ktorých súdy zamietli návrhy telekomunikačných operátorov v časti požadovaných zmluvných pokút z dôvodu ich neprijateľnosti, považuje dojednanú zmluvnú pokutu v zmluvách za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek opakovaným rozhodnutiam súdov v obdobných právnych veciach žalobca si v tomto konaní proti žalovanej ako spotrebiteľovi naďalej uplatňuje právo na plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá už bola iným súdom vyslovená za neplatnú.

15. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný sa okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom nepodieľal na formulovaní obsahu zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy.

16. V prejednávanej sporovej veci je jednoznačné, že postavenie zmluvných strán bolo nerovnovážne od počiatku. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom v tomto prípade podnik ako druhý účastník zmluvy nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením zmluvných povinností na jeho strane. Navyše Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.1.2012 v bode 4. zaväzuje žalovaného k zaplateniu zmluvnej pokuty v nezmenenej výške v prípade porušenia uvedených povinností počas celej doby viazanosti, t. j. 27 mesiacov. To znamená, že v prípade, ak by si žalovaný plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované podnikom, riadne platiť ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, aj tak by v dôsledku nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v celej výške. Tieto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľnosť zmluvnej pokuty sa osobitne prejavuje najmä v spojení s časovým aspektom jej uloženia.

17. Záverom súd uvádza, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej

pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

18. Súd zároveň poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (prov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial S c 240/98- C 244/98). Preto je súd ako orgán členského štátu Európskej únie povinný pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

19. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 € s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

20. Na základe zmluvy o pripojení v znení jej dodatkov vznikol právnemu predchodcovi žalobcu záväzok poskytnúť žalovanému služby špecifikované v predmetnej zmluve, pričom žalovanému vznikol záväzok za poskytnuté služby zaplatiť. Žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Opodstatnená pohľadávka žalobcu predstavovala 373,70 € spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Na základe uvedeného súd vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 373,70 € s príslušenstvom ako dôvodný.

21. Vychádzajúc zo žalobcom preukázaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 373,70 Eur sumy s príslušenstvom. V zostávajúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Keďže žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom.

23. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako znie výroková časť tohto rozsudku.

24. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešnému žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov konania podľa pomeru úspechu v konaní, ktorý predstavuje 20% (zo sumy 622,65 eur súd priznal žalobcovi 373,70 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 60 %; 100% - 60 % = 40 % úspech žalovaného; celkový úspech žalobcu potom predstavuje 20 %).

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.