Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/130/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1) K. A., nar. XX.XX.XXXX a 2) B. A., nar. X.XX.XXXX, bývajúcich v O., na ul. J. č. XXX, právne zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č.163/66, proti žalovaným 1) Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, na Mlynských Nivách č. 1, a 2) Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Gunduličovej č. 3, právne zastúpenému STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Vlčkovej č. 18, o určenie, že žalovaní sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva, o odvolaniach žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 1.4.2016 č. k. 5C/393/2013 - 116 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva, vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť každému zo žalobcov náhradu trov konania v sume po 365, 42 Eur a vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur.

M e n í rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur.

Žalobcom sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

Žalovanému v 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia O. ako pozemok parcela č. XXXX/X - výmera XXX m2 a pozemok parcela č. XXXX/X - výmera XXX m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné č. XXX stojaci na parcele č. XXXX/ X vrátane všetkých súčasti a príslušenstva, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Žalovaných zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, každému z nich v sume po 365,42 Eur. Žalovaní boli zároveň zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v čiastke 99,50 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia O.. Zo Zmluvy o

poskytnutí hypotekárneho úveru zo dňa 20.9.2001 vyplynulo, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom hypotekárny úver vo výške 33 193,92 Eur (1 000 000 Sk) s lehotou splatnosti 15 rokov s úrokmi podľa pohyblivej úrokovej sadzby. Dňa 20.9.2001 bola uzatvorená záložná zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia O.. Z oznámenia o upustení od dražby žalovaného v 2. rade zo dňa 7.11.2013 je zrejmé, že žalovaný v 2. rade po doručení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 29.10.2013 č. k. 5C/393/2013-20 upustil od dražby predmetných nehnuteľností.

3. Žalobcovia riadne splácali poskytnutý úver až do doby, kým sa nedostali do finančnej krízy, z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti žalobkyne v 1. rade. Podľa výpisu z úverového účtu počas obdobia od 8.10.2001 do 31.12.2012 z titulu poskytnutého úveru žalobcovia zaplatili istinu v sume 13.158,86 Eur a úroky v sume 22.432,41 Eur. Nezaplatené položky sú v sume 21.808,88 Eur. Za poskytnutý úver mali žalobcovia celkovo zaplatiť sumu 57.400,15 Eur.

4. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 8.2.2013 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva v zmysle ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka z poverenia záložného veriteľa, ktorý sa bude realizovať formou dobrovoľnej dražby. Súčasťou tohto oznámenia bola aj ponuka na splátkový kalendár. Žalobcovia pristúpili na splátkový kalendár a žalovaný v 2. rade listom zo dňa 24.4.2013 oznámil schválenie splátkového kalendára. Nakoľko boli určené mesačné splátky v sume 490 Eur, túto sumu splátok žalobcovia nedokázali splácať. Listom zo dňa 13.8.2013 žalovaný v 2. rade vyzval žalobcov, aby mu umožnili vykonať ohodnotenie nehnuteľnosti znalcom dňa 28.8.2013, ako aj ohliadku nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade bolo zistené, že po 10 rokoch splácania začala mať zdravotné problémy s bedrovým kĺbom, kvôli ktorému bola dlhodobo práceneschopná, a preto spolu so svojim manželom, teda žalobcom v 2. rade prestala splácať úver. Za takéhoto stavu sa dospelo k záveru, že strata rodinného obydlia žalobcov môže vážne ohroziť nie len ich práva ako spotrebiteľov, ale aj uviesť ich rodinu do veľmi nepriaznivej situácie. Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13.

5. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

6. Výrok o trovách odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p..

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obaja žalovaní.

8. Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok zrušiť, nakoľko tento je zmätočný, neodôvodnený až arbitrárny. Rozsudok nespĺňa nároky na rozsudok kladené, výroky sú svojvoľné, právne posúdenie skutkového stavu absentuje a celkovo rozsudok pôsobí zmätočným dojmom. Argumentácia súdu v odôvodnení rozsudku sa obmedzuje na vetu, podľa ktorej strata rodinného obydlia žalobcov môže vážne ohroziť nie len ich práva ako spotrebiteľov, ale aj uviesť ich rodinu do veľmi nepriaznivej situácie. Ak by všeobecné súdy začali aplikovať tento argument, znamenalo by to znemožnenie všetkých dobrovoľných aj exekučných dražieb vykonávaných na základe zákona o dobrovoľných dražbách ako aj na základe Exekučného poriadku. Takýto postup je hrubým zásahom do pravidiel stanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, právnej istoty a prejavom sudcovskej svojvôle v rozhodovaní a nerešpektovaní zákona.

9. Zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie požadoval i žalovaný v 2. rade. Zdôraznil, že rozhodnutia, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie nepotvrdzujú právny záver o nemožnosti realizovať záložné právo, ak ide o obydlie spotrebiteľa, práve naopak, možno z nich odvodiť opačné právne závery. Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) na rozdiel od súdu prvej inštancie nezaujal právny názor o nemožnosti pristúpiť k realizácii mimosúdneho výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti, ktorá je obydlím spotrebiteľa. Právne naopak Súdny dvor Európskej únie dospel k právnemu záveru, že aj v takom prípade je možné zákonným prostriedkami (napr. dobrovoľnou dražbou) záložné právo realizovať, avšak vzhľadom na závažnosť zásahu do práva na obydlie spotrebiteľa Súdny dvor Európskej únie poukázal na dôležitosť toho, aby vnútroštátny súd v takom prípade disponoval účinným nástrojom, akým je predbežné opatrenie umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie mimosúdneho výkonu záložného práva až do vydania konečného rozhodnutia o nekalej povahe podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zdôvodnenie rozsudku tak zjavne logicky nekorešponduje s jeho výrokovou časťou.Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) a právneho stanoviska generálneho advokáta C. E. vo veci M. B., K. B. proti Getfin s. r. o., Financreal s.r.o. (C-482/12) je slovenská právna úprava mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby súladná s právom Európskej únie a je možné na jej základe vykonať záložné právo k nehnuteľnosti tvoriacej obydlie a zabezpečujúcej pohľadávku voči spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie navyše rozhodol o zákaze vykonať záložné právo z časového hľadiska natrvalo. Súdny dvor Európskej únie trvalý zákaz výkonu záložného práva vo vzťahu k otázke ochrany obydlia dlžníka vôbec neposudzoval. Trvalý zákaz vykonať záložné právo v prospech žalovaného 1/ k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov je v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a platnou a účinnou legislatívou Slovenskej republiky, ktoré súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval, a preto jeho rozsudok trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver, podľa ktorého strata rodinného obydlia žalobcov môže vážne ohroziť nie len ich práva ako spotrebiteľov, ale aj uviesť ich rodinu do veľmi nepriaznivej situácie sa neopiera o akékoľvek ustanovenie pozitívnej právnej normy, pretože takéto ustanovenia ani neexistuje. Prijatý záver, ktorý javí znaky arbitrárnosti predstavuje vážny zásah do právnej istoty vzťahu záložný veriteľ - záložca. Okrem toho žalovaný v 2. rade vo svojich písomných podaniach vzniesol námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nie je zmluvnou stranou ani Úverovej zmluvy a ani Záložnej zmluvy. To znamená, že žalovaný v 2. rade nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z hmotnoprávnych vzťahov existujúcich výlučne medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami, z ktorých vyplýva oprávnenie žalovaného 1. rade realizovať záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Žalovanému v 2. rade preto neprináleží pasívna vecná legitimácia v predmetnej právnej veci. Žalovaný v 2. rade ako dražobník pritom svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu ako jednu z foriem výkonu záložného práva odvodzuje výlučne z oprávnenia záložného veriteľa. Ak oprávnenie žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne dočasne nariadením predbežného opatrenia alebo trvalo má to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia nielen žalovaného v 2. rade, ale akéhokoľvek iného dražobníka vykonať dobrovoľnú dražbu. Z odôvodnenia rozsudku nie sú vôbec známe myšlienkové pochody a postoje, z ktorých súd prvej inštancie odvodil danosť aktívnej vecnej legitimácie u žalovaného v 2. rade. Rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože účastníkom konania neposkytuje na zásadné právne otázky nastolené v prejednávanej právnej veci jasné, zrozumiteľné a dostatočné odpovede.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že len odvolanie žalovaného v 2. rade je opodstatnené.

11. Vo veci vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa dostatočne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej záložné právo Občiansky zákonník upravuje v ustanovení § 151a a nasl.

13. Záložné právo v zmysle ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa

uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len „ záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

14. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, čo vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Tento právny predpis umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho udobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom , že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pri takomto mimosúdnom výkone záložného práva otázku či pohľadávka existuje a v akej výške posudzujú podnikatelia majúci na takomto výkone vlastný finančný záujem. Aplikačná prax pritom potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na strane druhej veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľom na princíp proporcionality. Práve záložné právo má značný podiel na novom fenoméne v súkromnom práve s názvom predátorský výkon práva. Najobvyklejšia argumentácia záložných veriteľov pri obhajobe výkonu záložného práva je o tom, že dlžník si neplní záväzky a tak je daný dôvod záložné právo vykonať a výška pohľadávky po jej splatnosti nie je v tomto smere rozhodujúca. Hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s Únijným právom pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov dôležité sú dôvody tohto rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

15. V prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného v 1. rade požadovať od žalobcov ako dlžníkov splnenie dlhu s právom žalobcov na obydlie. Je preto povinnosťou súdov tento konflikt práv vyriešiť. Pre jeho vyriešenie je nevyhnutné posúdenie primeranosti výkonu záložného práva.

16. Právna úprava komplexne administratívne stropy ani iné konkrétne pravidlá brániace neproporcionálnemu postupu nestanovuje. V tomto smere v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. stanovený limit 2.000 Eur reaguje na najväčšie neprimeranosti no nijako nevytvára prekážku pre test proporcionality v každej jednej veci výkonu záložného práva. Hranica 2.000 Eur bola stanovená v súvislosti s drobnými nedoplatkami za užívanie bytu. Právna úprava explicitne nestanovuje povinnosť záložného veriteľa upustiť od výkonu záložného práva v prípade jeho neprimeranosti.

17. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

19. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie

ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

20. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu žalobcovia si dlhodobo po niekoľko rokov plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru uzatvorenej dňa 20.9.2001. Z poskytnutého úveru vo výške 33.193,92 Eur ( 1.000.000,-Sk) žalobcovia na istine uhradili sumu 13.158,86 Eur a na úrokoch sumu 22.432,41 Eur, teda spolu čiastku 35.591,27 Eur, čo je viac ako istina poskytnutého úveru. Neuhradených zostalo 21.808,88 Eur. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnosti zo dňa 20.9.2001 nepochybne vyplýva, že založené nehnuteľnosti boli žalovaným v 1.rade ako bankou ocenené na 106.220,54 Eur ( 3.200.000,-Sk). Dlh žalobcov je takmer 5 - násobne nižší než žalovaným v 1. rade stanovená hodnota nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom výkonu záložného práva. Takýto zjavný nepomer medzi hodnotou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti slúžiacich na bývanie žalobcom a ich rodine je neprimeraný a teda neumožňujúci žalovanému v 1. rade realizáciu výkonu záložného práva.

21. Ak výkon záložného práva je neprimeraný žalobcom neostával iný prostriedok ochrany ako podanie žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva. Možnosť podania takejto žaloby priamo vyplývala z ustanovenia § 80 písm. b/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Môže ísť o rôzne plnenia napr. peňažné plnenie, plnenie spočívajúce vo výkonoch alebo o povinnosť zdržať sa určitého konania, strpieť výkon práva iného a podobne.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva, vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť každému zo žalobcov náhradu trov konania v sume po 365, 42 Eur a vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur ako vecne správny potvrdil.

23. Zároveň žalobcom ako úspešným účastníkom konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade priznal podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 1. rade, pričom o výške tejto náhrady rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

24. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade tento účastníkom zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru a ani záložnej zmluvy k nehnuteľnosti nebol. Navyše v čase rozhodovania o žalobe žalobcov žalovaný v 2. rade žiadnu dražbu nevykonával, nakoľko od tejto upustil.

25. Odvolací súd preto pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného v 2. rade rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva zmenil a v tejto časti žalobu zamietol ( § 388 .

26. Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur ( § 389 ods. 1 písm. d/ . Táto povinnosť bola totiž žalovanému v 2. rade uložená ako neúspešnému účastníkovi konania v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Po zmene rozhodnutia v prospech žalovaného v 2. rade odvolacím súdom uloženie takejto povinnosti žalovanému v 2. rade nebolo možné.

27. Vo vzťahu k trovám konania medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade sa aplikovalo ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. V tomto ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a že musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude preto vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k

určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov. Dochádza k nej vtedy, ak z priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

29. Ako to vyplýva z vyjadrenia žalobkyne v 1. rade táto sa v priebehu konania podrobila operácii bedrového kĺbu a bola dlhodobo práceneschopná. Poberala nemocenské dávky a polovičný invalidný dôchodok. Žalobca v 2. rade nebol zamestnaný a žiadny príjem nemal. Takáto nepriaznivá životná situácia nedovoľuje žalobcom uhradiť náhradu trov konania vo veci úspešnému žalovanému v 2. rade. Na druhej strane nepriznaním týchto trov žalovanému v 2. rade jeho majetková sféra nebude výrazným spôsobom dotknutá.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .