Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-223-2016.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/223/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa E. H. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. na V. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Jánom Šofrankom advokátom so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 50 proti manželke C. H. rod. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na H. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ľubošom Petrovským advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Z. H. nar. XX.X.XXXX a Š. H. nar. X.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.6.2016 č.k. 27P 75/2015-125 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. 65 € mesačne a mal. Š. 65 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky, na čas po rozvode zveril maloleté deti Z. a Š. H. do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. Z. 150 € a mal. Š. 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva do budúcna. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 18, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené následkom nevery zo strán obidvoch účastníkov, manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 15.2.2015, odvtedy spolužitie neobnovili, manželka býva s priateľom a očakáva narodenie dieťaťa. Vzhľadom na uvedené mal za to, že manželstvo neplní svoj účel, a preto ho rozviedol. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode rozhodol tak, že zveril deti do osobnej starostlivosti matky v súlade s návrhom všetkých účastníkov konania, aj s poukazom na to, že jej starostlivosť o deti je vykonávaná v ich záujme. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca pre maloleté deti prihliadol na ich potreby, ktoré navštevujú základnú školu, sú zdravé, avšak výdavky na mal. Z. vzhľadom na vek a návštevu druhého stupňa základnej školy sú vyššie ako u mal. Š., ktorý navštevuje prvý stupeň základnej školy, preto určil výživné pre Z. 150 € a Š. 100 € mesačne. Pri určení výšky výživného prihliadol na možnosti otca, ktorý síce od 16.6.2015 pracuje v spoločnosti Interbus s.r.o., Dénešova 77, Košice ako vodič autobusu s priemerným čistým príjmom za obdobie od 9/2015 do 2/2016 spolu 1.685 € a k tomu diéty 1.742,56 €, teda spolu príjem 3.428,36 €, t.j. v priemere 571,39 €, avšak u predošlého zamestnávateľa Lux Trans s.r.o. ukončil pracovný pomer dohodou, pričom mal príjem doručený na svoj účet za obdobie od 11/2013 do 6/2015 spolu 11.607,66 €, t.j. priemer 1.450,96 €, preto vychádzal z tohto príjmu otca. Uvedené posúdil tak,
že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, preto neprihliadol na jeho príjem u terajšieho zamestnávateľa, ale vychádzal z príjmu, ktorý by dosiahol u predošlého zamestnávateľa, ktorý ukončil dohodou. Z uvedenej čiastky mal za to, že otec je schopný prispievať súdom určenú čiastku pre Z., ktorý je v 6. ročníku ZŠ 150 € a Š., ktorý je v 2. ročníku ZŠ 100 € mesačne. Vzhľadom na to, že rodičia nežiadali styk otca s deťmi upraviť, tento styk súdom upravený nebol. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..
2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. Z. 65 € mesačne a na výživu mal. Š. 65 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva do budúcna. Namietal, že súd prvej inštancie v konaní nebral do úvahy jeho vyjadrenia a nevykonal správne ním predložené dôkazy s poukazom na to, že Okresný súd Košice I v rozsudku 21P 68/2015-104 z 23.3.2016 v konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom rozhodol o výživnom tak, že ho zaviazal prispievať na výživu mal. Z. 65 € mesačne a mal. Š. 65 € mesačne. V uvedenom konaní súd správne a podrobne z vykonaných dôkazov, ktoré mu boli predložené, určil výživné v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Poukázal na to, že jeho čistý príjem je cca 500 € mesačne a jeho mesačné povinné a potrebné výdaje, ktoré súvisia len s bývaním sú cca 200 € na splácanie hypotéky a cca 180 € na SIPO bytu. Okrem toho si častokrát zabezpečuje finančné prostriedky od rodičov, pretože nie je schopný mesačne uhradiť výdaje, ktoré musí povinne a neodkladne platiť. Ďalej namietal, že mu bolo porušené právo zúčastniť sa osobne na pojednávaní, a teda nemal možnosť vyjadriť sa k výške výživného, nakoľko požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu. K odvolaniu pripojil rozsudok Okresného súdu Košice I z 23.3.2016 č.k. 21P 68/2015-104, potvrdenie zamestnávateľa o vyplatených diétach za obdobie od novembra 2015 do februára 2016, potvrdenie o príjme od zamestnávateľa za rovnaké obdobie a potvrdenie o celodennom ošetrení jeho právneho zástupcu dňa 1.6.2016.
3. Manželka (matka maloletých detí) vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne argumenty, pre ktoré by bol rozsudok v časti výživného nesprávny. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Košice I 21P 68/2015, tento napadla odvolaním. Zdôraznila, že najpodstatnejšou skutočnosťou pri určení výšky výživného je skutočnosť, že navrhovateľ sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Tvrdenia navrhovateľa, že sa v júni 2015 vzdal zamestnania v spoločnosti Lux Trans Slovakia s.r.o., kde dosahoval zárobok spolu s diétami vo výške 1.364,10 €, v záujme zachovania rodiny sú v rozpore so skutočnosťou, že už vo februári 2015 podal návrh na rozvod manželstva, kde uvádzal, že nie je žiadna nádej na obnovenie manželského spolužitia. Od podania návrhu na rozvod manželstva sa nikdy nepokúsil obnoviť manželské spolužitie alebo zachovať rodinu. Pracovný pomer skončil dohodou v júni 2015, teda 4 mesiace po podaní návrhu na rozvod. Tieto tvrdenia navrhovateľa sú účelovým klamstvom v snahe platiť čo najnižšie výživné. Následne sa zamestnal práve v spoločnosti Interbus s.r.o., kde pracoval už skôr počas manželstva a kde časť peňazí za prácu dostával a zrejme dostáva aj teraz neoficiálne v hotovosti na ruku bez toho, aby figurovali v jeho výplate. Ako vyplýva z jeho výpovede a potvrdenia spoločnosti Interbus s.r.o. počet dní, ktoré trávi na cestách je 16 až 20, teda rovnaký počet trávil na cestách aj v čase, keď pracoval v spoločnosti Lux Trans Slovakia s.r.o.. Aj z toho dôvodu je jeho argumentácia o zmene zamestnania v snahe zachovať rodinu, tráviť s ňou viac času, absurdná a účelová. Do uvedeného rámca jeho snahy platiť čo najnižšie výživné zapadajú aj jeho tvrdenia o tom, že celé diéty (v priemere 500 €) spotrebuje na svoju stravu a zostane mu čistá mzda okolo 400 €. Je všeobecne známou skutočnosťou, že vodiči diaľkovej dopravy a prepravy vykonávajú toto povolanie predovšetkým z dôvodu, že zarobia na diétach. Sumu určite vyššiu ako 400 € mesačne by mohol otec zarábať aj ako vodič autobusu či vodič prepravy s miestom výkonu práce v Košiciach, pretože pre 400 € by nikto netrávil 20 dní mimo domova odlúčený od rodiny a priateľov. Vzhľadom na výšku minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo je 27,13 € považuje výživné určené na čas do rozvodu vo výške 65 € na každé dieťa za absurdne nízke, nezodpovedajúce zákonným ustanoveniam o možnostiach a schopnostiach rodiča a právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podotkla, že otec je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu a že výživné má prednosť pred inými výdavkami otca ako je splátka hypotekárneho úveru a platieb za byt. Ďalej uviedla, že námietku navrhovateľa, že mu súd neumožnil vyjadriť sa k výške výživného, aj keď požiadal o odročenie termínu pojednávania, nepovažuje za dôvodnú, pretože súd v deň vyhlásenia rozsudku skúmal podmienky pre uskutočnenie pojednávania, nakoľko neboli prítomní ani navrhovateľ ani jeho právny zástupca, takúto žiadosť však nemal.
4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
5. Navrhovateľ podaním doručeným odvolaciemu súdu 24.11.2016 oznámil, že vo veci výživného na čas do rozvodu manželstva bolo rozhodnuté odvolacím súdom rozsudkom z 27.10.2016 č.k. 7CoP 135/2016-126, ktorý zároveň predložil.
6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval. Konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode prebiehalo súčasne s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov (konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 21P 68/2015), v ktorom súd rozhodol 23.3.2016 (21P 68/2015-104), pokiaľ ide o výživné tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí od 24.4.2015 do 15.6.2015 po 75 € mesačne pre každé dieťa a od 16.6.2015 do budúcna po 65 € mesačne pre každé dieťa. Skutkový základ pre rozhodnutie o výživnom na čas do rozvodu manželstva rodičov detí a po jeho rozvode bol nepochybne totožný, na čo poukázal paradoxne aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď z uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Košice I citoval časť jeho odôvodnenia. Zároveň je potrebné poukázať aj na rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov, konkrétne na jeho rozhodnutie z 27.10.2016 č.k. 7CoP 135/2016-126, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie o určení výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu potvrdený a v rámci ktorého sa odvolací súd vysporiadal s argumentáciou účastníkov konania vo vzťahu k posudzovaniu dôvodov ukončenia pracovného pomeru otca (navrhovateľa) v spoločnosti Lux Trans Slovakia s.r.o. a dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné aplikovať princíp potencionality príjmu v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V tomto smere odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať uvedenú argumentáciu a v celom rozsahu poukazuje na dôvody svojho rozhodnutia uvedené v citovanom rozhodnutí odvolacieho súdu. Odvolací súd ani po podrobnom preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o výživnom na čas po rozvode oproti úprave výživného na čas do rozvodu manželstva rodičov. Vzhľadom na to, že na rovnakom skutkovom základe nie je možné rozhodnúť o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozdielne, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a určil výživné v totožnom rozsahu ako v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd prvej inštancie nesprávne vypočítal priemerný čistý príjem navrhovateľa v spoločnosti Interbus s.r.o. priemerne 571,39 € s poukazom na to, že od septembra 2015 do februára 2016 mal príjem spolu 1.685,80 € a k tomu diéty 1.742,56 €, nakoľko z opisu mzdového listu (č.l. 111 spisu) nepochybne vyplýva, že celkovú čistú mzdu vo výške 1.685,80 € otec obdržal za obdobie od novembra 2015 (nie septembra 2015) do februára 2016
vrátane, čo je priemerne mesačne 421,45 € a za rovnaké obdobie, teda od novembra 2015 do februára 2016 mu boli vyplatené diéty 1.742,56 €, teda priemerne mesačne 435,64 €.
12. Vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľa, že mu bolo znemožnené zúčastniť sa pojednávania, nakoľko ospravedlnil vopred svoju neúčasť, resp. právny zástupca žiadal odročiť pojednávanie zo zdravotných dôvodov a vykonania celodenného vyšetrenia, odvolací súd poukazuje na ust. § 119 ods. 3 O.s.p. účinného v čase konania pojednávania, z ktorého vyplývalo, že pokiaľ je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Vzhľadom na to, že žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa neobsahovala uvedené náležitosti, nebol dôvod, aby súd prvej inštancie ospravedlnenie právneho zástupcu akceptoval a pojednávanie odročil. Týmto postupom súdu teda účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom nebola.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).