Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/393/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanému: František X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. nad M., Štadiónová XXXX/X o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 449,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 449,68 eur od 06.07.2012 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 376,92/522,44.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 522,44 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru. Podaním zo dňa 25.11.2016 žalobca vzal svoju žalobu späť sčasti a to v časti o zaplatenie 72,76 eur, ktoré predstavujú poplatky a zmluvné pokuty a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

2. Na pojednávanie konané dňa 26.01.2017 sa strany sporu nedostavili. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnili podaním zo dňa 24.01.2017 z dôvodu hospodárnosti konania, žalovaný mal doručenie predvolania vykázané podľa § 111 ods. 3 C.s.p. a preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy o pôžičke, podmienok, upomienky, doručenky, prehľadu splátok a úhrad, zmluvy o postúpení pohľadávok a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Dňa 09.01.2012 bola spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok doručená žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky, v ktorej žiadosti boli vymedzené osobné, majetkové a príjmové pomery žiadateľa (žiadosť o poskytnutie pôžičky). Dňa 09.01.2012 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky, predmetom ktorej bola pôžička 499,- eur pri celkovej sume pôžičky 472,44 eur a pri dohodnutých 12 mesačných splátkach po 38,26 eur a s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 30,15 %, RPMN 30,15 %, priemernej hodnoty RPMN 42,84 % a celkových nákladov spotrebiteľa 59,92 eur a termínu konečnej splatnosti 1/2013. Splátky mali byť splácané poštovou poukážkou. Súčasťou zmluvy o pôžičke sú podmienky k zmluve o pôžičke, ktoré obsahujú 8 bodov: 1. definícia výkladové pravidlá, 2. úvodné ustanovenia, 3. podmienky poskytnutia

pôžičky, 4. podmienky splácania, 5. poistenie schopnosti splácať splátky, 6. základná informácia o poistení schopnosti splácať úverové splátky, 7. zmeny poistenia, 8. zánik poistenia. Ďalšou súčasťou zmluvy o pôžičke sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú 14 bodov: 1. definície a výkladové pravidlá, 2. úvodné ustanovenia, 3. konanie a preukazovanie totožnosti, 4. zmluva, 5. základné práva a povinnosti, 6. podmienky splácania, 7. RPMN, 8. priradenie platieb a započítanie, 9. uzatvorenie zmluvy na diaľku, 10. zodpovednosť, 11. poplatky, pokuty, sankčné úroky, 12. skončenie zmluvy, 13. doručovanie, 14. všeobecné ustanovenia. K žalobe bol pripojený aj prehľad splátok a úhrad žalovaným za obdobie od 09.01.2012 do 08.07.2015, z ktorého vyplýva, že na účel úveru žalovaný nerealizoval žiadne a teda ani len čiastočné plnenie. Listom zo dňa 23.06.2012 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to vo výške 488,20 eur, najneskôr do troch dní. Predžalobná upomienka bola adresovaná a doručená žalovanému na adresu trvalého pobytu (predžalobná upomienka a doručenka). Dňa 01.08.2015 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej je aj pohľadávka uplatnená v tomto sporovom konaní (zmluva o postúpení pohľadávok a jej príloha).

5. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „OZ“ ) v znení od 01.01.2008 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 v znení od 01.01.2008 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 v znení od 01.01.2008 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 v znení od 01.01.2008 do 31.05.2010 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 53 ods. 6 v znení od 1.6.2010 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „OZ“ ) v znení od 01.01.2008 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 v znení od 01.01.2008 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 v znení od 1.6.2010 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

6. V danom prípade sa súd v prvom rade zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 72,76 eur s tým, že konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p.. V zostávajúcej časti súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Vo veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 09.01.2012, z ktorej žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Spotrebiteľský charakter veci vyplýva z povahy účastníkov právneho vzťahu, pretože právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pričom charakteristika ich postavenia je bližšie rozvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Bolo preto nutné na túto zmluvu aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 v znení účinných v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.01.2012. Na jej základe veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, resp. pôžičku 472,44 eur, žalovaný mal povinnosť poskytnutý spotrebiteľský úver splatiť v 12 splátkach po 38,26 eur mesačne. V skutočnosti však neuhradil, ako je zrejmé z prehľadu splátok a úhrad vôbec nič. Zároveň je ale potrebné dodať, že úverová zmluva bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive, formulári, po vyplnení identifikačných údajov právneho predchodcu žalobcu a osobných údajov žalovaného. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky alebo pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostane do omeškania s peňažným plnením (§ 517 ods. 2 . Občiansky zákonník, , ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú (teda) predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri zohľadnení čiastočného späťvzatia návrhu v časti istiny 72,76 eur. Výške pôžičky 472,44 eur a aktuálne uplatnenom nároku vo výške 449,68 eur a to všetko za situácie, keď žalovaný podľa prehľadu splátok a úhrad nezaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi ani len jednu splátku, treba mať za to, že uvedená pôžička neobsahuje neprimerane vysoké úroky. Určité výhrady by bolo možné vzhliadnuť v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo vzťahu k jednotlivým splátkam, no tieto úvahy zostali v konečnom dôsledku bezpredmetné, pretože súčet poplatkov a zmluvnej pokuty predstavoval na istine uplatneného nároku 72,76 eur a v tejto časti bola žaloba žalobcom vzatá späť. Výsledkom týchto úvah je záver, že žaloba je v časti o zaplatenie 449,68 eur istiny dôvodná.

7. Podľa § 517 ods. 2 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Po zaslaní predžalobnej upomienky zo dňa 23.06.2012 ho žalovaný mal zaplatiť ešte právnemu predchodcovi žalobcu okamžite, najneskôr do troch dní. Predžalobná upomienka bola doručená žalovanému 02.07.2012 (doručenka) a preto, ak žalobca požaduje úroky z omeškania od 06.07.2012, tak voči takto určenému dňu omeškania súd výhrady nemá. Výška uplatnených úrokov z omeškania nie je v rozpore s § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude oproti doterajšej právnej úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

9. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 12.06.2015, Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p. je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom vychádza z ustanovení § 255 až 256 C.s.p. a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p.. Žalobca vo veci mal čiastočný úspech. Úspech žalobcu predstavuje 449,68/522,44, úspech žalovaného je 72,76/522,44, pretože v časti o zaplatenie istiny vo výške 72,76 eur bola žaloba vzatá späť bez uvedenia dôvodu, čím v

tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania. Celkový úspech žalobcu je 376,92/522,44 (449,68/522,44

- 72,76/522,44). Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).