Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-14-2016.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov matky T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, toho času pod M. horou XX, A., zastúpenej advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, Na hradbách 5, Bardejov a otca P. K., nar. XX.XX.XXXXX, bytom B. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Švantnerovou, Hviezdoslavova 9, Bardejov, o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6P/157/2015-70 zo dňa 02.05.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh zamieta a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom, súdu doručeným 05.10.2015, sa otec maloletej domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1P/88/2014-24 zo dňa 04.02.2015 vo výroku o úprave jeho styku s maloletou tak, že žiadal zveriť maloletú K. do striedavej starostlivosti rodičov s tým, že v starostlivosti otca bude maloletá každý párny týždeň bežného kalendárneho roka a v starostlivosti matky každý nepárny týždeň bežného kalendárneho roka argumentujúc tým, že napriek rozsudku súdu dochádza k problémom v komunikácii medzi ním a matkou maloletej, ktorá mu dobrovoľne neoznamuje skutočnosti týkajúce sa maloletej. Podľa jeho názoru prichádza do úvahy striedavá starostlivosť, pretože má všetky predpoklady na to, aby maloletá mohla byť v jeho starostlivosti tak ako v starostlivosti matky. Súd konštatoval, že matka maloletej s návrhom otca nesúhlasila. Otca vždy informuje o zdravotnom stave, pri odovzdávaní maloletej mu dáva aj lekárske správy, informuje ho o tom, či je dieťa nakŕmené alebo nie. Keď sa maloletá vráti od otca je nervózna, v noci sa budí, pretože je zvyknutá na domáce prostredie. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom v konaní sp. zn. 1P/88/2014 bola súdom schválená dohoda rodičov o úprave styku s maloletou a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú stredu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod., každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 11.00 hod. do 16.30 hod. a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v čase od 11.00 hod. do 16.30 hod., bez prítomnosti matky. Maloletá býva spolu s matkou a jej dvomi deťmi z prvého manželstva v rodinnom dome v Bardejove, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Otec na osobný kontakt s maloletou chodí pravidelne. Vyzdvihne si ju pred vchodom rodinného domu, riadne pripravenú, raz sa stalo, že z dôvodu choroby matka nechcela maloletú odovzdať otcovi, na čo privolal políciu a dieťa mu odovzdala napriek tomu, že malo teploty. Otec na výživu maloletej prispieva sumou 27,13 eura mesačne. Momentálne je nezamestnaný, pracuje len 3 hodiny na pracovnú dohodu, matka je na rodičovskej dovolenke.
Súdom ustanovená znalkyňa konštatovala, že vzhľadom k veku maloletej nie je vhodné zveriť ju do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na matku je citovo naviazaná. Obaja rodičia majú dostatočné predpoklady na výchovu maloletej. Ich vzájomná komunikácia zlyháva, sú naladení negatívne, ako rodičia sa nerešpektujú. Pre maloletú matka predstavuje najdôležitejší sociálny objekt, predstavuje pre ňu istotu a bezpečie, je zdrojom uspokojovania potrieb a je základom pre jej ďalší pozitívny rozvoj osobnosti. Zmenou starostlivosti by bola ohrozená emocionálna väzba maloletej na osobu matky a podmienky pre jej zdravý duševný vývin do budúcna. Podľa znalkyne pre maloletú by bol vhodnejší častejší a krátky styk s otcom, neodporúčala, aby dieťa u otca prespávalo bez prítomnosti matky. Vzhľadom na vek maloletej odporúčala, keď sa bude približovať k veku troch rokov, aby trávila u otca aj noc, avšak je potrebné rešpektovať vývinové štádia dieťaťa. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nariadenie striedavej starostlivosti vo veku, ktorý má maloletá, v období jej vývinu, vhodné nie je. Väzba na matku a domáce prostredie sú príliš silné na to, aby takáto zmena bola pre dieťa prospešná a nemala žiaden negatívny vplyv na ďalší vývin. Obaja rodičia majú predpoklady na to, aby sa mohli o maloletú postarať, dieťa je ale ešte príliš malé na to, aby chápalo takúto zmenu prostredia bez rušivých vplyvov a stresujúcich faktorov. Preto návrh otca maloletej zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) - § 36 ods. 1, § 26, § 24 ods. 2, 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že návrh, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti, podal, pretože je presvedčený, že ako otec má všetky predpoklady zabezpečiť maloletej riadnu starostlivosť a výchovu. Chce sa podieľať na jej výchove a byť jej súčasťou od ranného detstva. Túto jeho túžbu znemožnil znalecký posudok, zo záverov ktorého je zrejmé, že znalkyňa nie je zástancom striedavej starostlivosti. Podľa jeho názoru však, ak zákonodarca schválil zákon o striedavej starostlivosti a priamo v zákone nie je vekové obmedzenie, tak platí, že do striedavej starostlivosti môžu byť deti zverené v podstate od narodenia. Pokiaľ znalkyňa jednoznačne povedala, že obaja rodičia majú rovnaké predpoklady na starostlivosť, nevidí dôvod na vekové obmedzenie. Je presvedčený, že ako otec má rovnaké práva ako matka, navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a maloletú zverí do striedavej starostlivosti oboch rodičov. K odvolaniu priložil poznatky, ktoré si vytlačil ako dokumenty ohľadne striedavej starostlivosti. 3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec formuluje odvolacie dôvody na domnelom negatívnom postoji znalkyne, napádajúc jej odborný názor ohľadne ňou vysloveného vekového limitu u maloletých detí v súvislosti s jej zverením do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá nemá ani 2 roky, otec opomína, že vek bol len jedným z rozhodujúcich atribútov, pre ktorý neodporučila zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka poukázala na publikované stanovisko klinickej psychologičky PhDr. S. M. v článku k tomu kedy je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa; podľa nej až potom, keď je maloleté dieťa staršie ako 3 roky je schopné separácie od materskej osoby, s ktorou má vytvorenú bezpečnú primárnu väzbu a ak súčasne má vytvorenú aj bezpečnú sekundárnu väzbu s otcom. Podľa matky možno preto konštatovať, že názor vyslovený súdom ustanovenou znalkyňou je uznávaný aj inými odborníkmi z oblasti detskej psychológie. Nejde teda o svojvôľu a zaujatosť znalkyne, ako naznačil otec. Podľa matky otec nemá vytvorené ani vhodné podmienky a prostredie pre plnohodnotnú osobnú starostlivosť o maloletú, zamlčal podstatný fakt, a to ten, že je nútený starať sa o svojho otca, ktorého zdravotný stav je kritický, čo uviedol sám v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 3C/256/2015. Uviedol tam, že otec je skoro bezvládny, matka sa musí o domácnosť a o otca postarať aj za jeho pomoci. Ak otec uviedol, že počas jeho neprítomnosti sa o maloletú môžu postarať jeho rodičia, vyznieva to v súvislosti s tvrdeným kritickým zdravotným stavom jeho otca ako zavádzanie súdu o vhodných podmienkach otca pre výchovu maloletej Karin. Je zrejmé, že otec nemá pre maloletú vytvorené vhodné prostredie ani časový priestor aby jej dokázal zabezpečiť komplexnú starostlivosť. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. Otec maloletej v stanovisku k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu uviedol, že matka úmyselne vytvára bariéry v jeho styku s dcérou, úmyselne súdu zamlčala, že ona sama sa stará ešte o dve deti z prvého manželstva, z ktorého jedno dieťaťa má detskú mozgovú obrnu. Ako chce neustále zabezpečovať starostlivosť o maloletú K., keď sa musí plne venovať ešte dvom deťom, o ktoré ich biologický otec nejaví záujem. On sám má vyhovujúce podmienky pre vhodnú a plnohodnotnú starostlivosť. Poukázal na to, že pri jeho stretávaní sa s maloletou dochádzalo k neustálym atakom na neho zo strany matky a k vulgárnym nadávkam, keďže matka je agresívnej povahy a maloletú K. si privlastňuje ako nejaký
majetok. Nepripravuje ju na stretnutia s otcom, úmyselne maloletú navádza a ovplyvňuje ju, aby k otcovi nešla, „že otec je zlý“. Maloletá má skvelý vzťah s ním, s jeho priateľkou, so starými rodičmi, aj s blízkou rodinou otca. V prípade ponechania styku v doterajšej podobe, bol by znevýhodňovaný a obmedzovaný v realizácií rodičovských práv a maloletá by bola obmedzovaná v rozpore s jej záujmom pri rozvíjaní a prehlbovaní svojich väzieb k otcovi. Poukázal na bližšie neidentifikované rozhodnutie odvolacieho súdu z Košíc, ktorého názory na striedavú starostlivosť vyzneli inak. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.01.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej vyhovieť možné nebolo. 6. Podľa § 395 ods. 1, 2 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podstata odvolacích argumentov otca maloletej je totožná s jeho argumentmi, ktoré prezentoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Má za to, že ak zákonodarca schválil zákon o striedavej starostlivosti a v zákone nie je vekové obmedzenie, tak deti môžu byť v striedavej starostlivosti od narodenia. Obaja rodičia majú rovnaké práva a je presvedčený, že ako otec má všetky predpoklady k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloletú. 8. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané odvolacie dôvody, a to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 9. Po oboznámením sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva: Starostlivosť o deti a ich výchova, ako vyplýva z čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je právom rodičov. Z tohto článku vyplýva taktiež to, že práva rodičov môžu byť obmedzené len rozhodnutím súdu na základe zákona. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96). Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)]. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku z 13.07.2000, sť.č. 25735/94 vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe,
zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch. Je vecou súdu, aby pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa rozhodol o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom. Je to súd, ktorý musí zhodnotiť, či rozhodnutím o striedavej starostlivosti nemôže dôjsť k zásahu do rodinného života dieťaťa, pričom kľúčom k posúdeniu toho, či striedavá výchova ako model usporiadania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom je v konkrétnom prípade vhodná, je zistenie toho, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Zásah do práva na rodinný život predstavuje závažný zásah do základných ľudských práv a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (Európsky súd pre ľudské práva vo veci Scozzari a Giunta v/ Taliansko z 13.07.2000 sť.č. 39221/98, č. 41963/98). 10. Vychádzajúc z názorov vyplývajúcich z citovaných rozhodnutí súdnych autorít, majúc súčasne na zreteli individuálny rozmer každej jednotlivo posudzovanej veci v kontexte so skutkovými okolnosťami, ktoré sú zrejmé z dôkazov a boli vykonané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, je zrejmá neexistencia zákonných predpokladov pre to, aby maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. 11. Pre rozhodnutie súdu rozsudkom je podľa § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Predmetné zákonné ustanovenie je totožné s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p. platným v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. 12. Maloletá v čase, keď o návrhu otca súd prvej inštancie rozhodoval, nemala ešte ani dva roky. Je pravdou, ako otec uviedol, že zákonná úprava neobmedzuje rozhodovací proces zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov vekom dieťaťa, uvedené však neznamená iné ako to, že rozhodovanie musí byť výsledkom posúdenia individuálnych skutkových zistení súdom, je teda vecou súdu zvážiť existenciu vhodnosti a podmienok striedavej starostlivosti. Pri rozhodovaní má súd prihliadať na stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, na citové väzby dieťaťa k jeho súrodencom, aj ostatným členom rodiny. 13. Súd prvej inštancie, ako z dokazovania vyplýva, dôsledne posúdil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o tom, či je vhodné alebo nie, zmeniť rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 1P/88/2014-24 zo 04.05.2015, obsahom ktorého je schválená rodičovská dohoda vo veci úpravy styku otca s maloletou, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/111/2014-37 z 15.10.2014 v jeho výroku o úprave styku otca s maloletou. Vychádzajúc z predpokladu zodpovedného prístupu rodiča k dieťaťu je možné sa domnievať, že otec maloletej pri uzatváraní dohody zvážil najlepší záujem dieťaťa v útlom veku, a preto sa javí prekvapivou korekcia jeho vlastného rozhodnutia spočívajúca v tom, že po uplynutí niekoľkých mesiacov od uzavretia dohody dospel k presvedčeniu, že existujú dôvody pre zmenu dohody, ktorú s matkou maloletej uzavrel. 14. Z priebehu konania pred súdom prvej inštancie a vyjadrovania sa rodičov je možné vysledovať nie náležitú komunikáciu rodičov, osobitne pri odovzdávaní dieťaťa matkou otcovi. Za výchovu a zdravý vývin dieťaťa sú zodpovední obaja rodičia, nekomunikácia rodičov psychickému vývinu dieťaťa prospieť nemôže, rovnako ako mu nemôže prospieť ani to, ak rodičia sú vo vzťahu k výchovnému pôsobeniu druhého rodiča zameraní negatívne. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku, maloletá je na matku aj ostatných členov rodiny citovo naviazaná, predstavuje pre ňu najdôležitejší objekt, je zdrojom istoty, bezpečia, čím ostáva základom pre ďalší pozitívny vývoj jej osobnosti. Tieto závery znalkyne nie je možné bagatelizovať, taktiež nie je možné ponechať bez povšimnutia jej názor o tom, že otec si neuvedomuje dôležitosť stability pre dieťa vzhľadom na jeho vek a je aktuálne silne zameraný na dosiahnutie „rovnocennosti“ v starostlivosti o dcéru. S takto prezentovaným názorom znalkyne sa stotožnil aj odvolací súd majúc za to, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh otca v aktuálnom čase zamietol, rozhodol správne. Uvedené však neznamená, že v súčasnosti právoplatné rozhodnutie súdu o tom, komu je dieťa zverené a ako je upravený jeho styk s otcom, je časovo neobmedzené a nemenné. Ak sa zmenia pomery a predpoklady, je možné podať nový návrh vo veci úpravy starostlivosti o maloletú, napokon aj znalkyňa sa vyjadrila v tom zmysle, že rozšírenie styku otca s maloletou považuje za vhodné. Je však potrebné pri akomkoľvek konaní vo vzťahu k maloletej mať na zreteli to, že počínanie rodiča, a to sa týka nielen otca, ale aj matky, by malo vychádzať z takého konania, ktoré je v záujme dieťaťa. Záujmom dieťaťa je bez akýchkoľvek pochybností to, aby vzťah rodičov k nemu bol taký, z ktorého bude zrejmé, že im ide predovšetkým o jeho blaho. Záujmom dieťaťa je aj to, aby aj vzájomný vzťah rodičov bol taký, aby sa ako rodičia uznávali, rešpektovali sa, aby k dieťaťu zaujímali taký postoj, z ktorého nadobudne presvedčenie, že obaja sú dobrými rodičmi, pre jeho život rovnako dôležitými.
15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, čo sa týka aj rozhodnutia o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania zo spisu nevyplýva (§ 57 v spojení s § 52 CMP). 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.