Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-177-2015.pdf
PDF · 126.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/177/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti žalovanému: Š. M., S.. X.X.XXXX, M. A. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 1.652,04 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/152/2014-75 zo dňa 27.11.2014, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému.
Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že mu ich nepriznáva.
Nepriznáva žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 158,82 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.652,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z uvedenej sumy od 9.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe žiadosti žalovaného právny predchodca žalobcu spoločnosť V. V., L..V.., zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl. 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 1.861,34 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 1.652,04 eur, úrokov v sume 209,30 eur, poplatkov v sume 0,- eur a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcu v poskytnutej lehote nezaplatil, vyzval ho žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.1.2014. Žalovaný napriek písomným výzvam žalobcu svoj dlh do dňa spísania žaloby nezaplatil ani len čiastočne, od 9.10.2013 je v omeškaní so zaplatením sumy 1.652,04 eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou V. V., L..V.., so sídlom N. XX, M., E.: XX XXX XXX, ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, ako postupníkom, dňa 28.3.2013 bola pohľadávka proti žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške dlžnej sumy 1.861,34 eur s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného dlhu od žalovaného, aby mu zaplatil istinu 1.652,04 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % p.a. z dlžnej sumy 1.652,04 eur od 9.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2) Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou súhlasí, avšak nie je ochotný uhradiť uplatnenú pohľadávku tak, ako to žalobca žiada, pretože musí splácať viaceré dlhy.
3) Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.
4) Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého, dňa 22.11.2007 V. V., L..V.., ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka EXTRA, a to vedenie/zmena bežného účtu bankou pre majiteľa účtu, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty, poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, nahradenie zmluvy, predmetom ktorej, bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Podľa bodu 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 pôvodný veriteľ žalovaného oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu, ktoré oznámenie žalovanému bolo doručené 23.4.2013. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013 adresovanom žalovanému žalobca uviedol, že z dôvodu vzniku porušenia povinnosti žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlasuje ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému formou povoleného prečerpania. Pohľadávka veriteľa žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pozostáva z dlžnej sumy 1.861,34 eur, z toho istina úveru predstavuje sumu 1.652,04 eur, úroky sumu 209,30 eur, poplatky sumu 0,- eur. Žalovaného vyzval k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom v lehote do 8.10.2013. Na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobca vyzval žalovaného aj listom zo dňa 23.1.2014. Žalobca v podaní zo dňa 7.11.2014 uviedol, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Právny predchodca umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania do výšky 1.327,76 eur po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok, t.j. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a ich pravidelnosti, ako aj výšky celkových záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Čo sa týka uplatnenej sumy 1.652,04 eur táto predstavuje debetný stav na účte žalovaného, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaný žalobcovi doteraz nezaplatil. Za účelom preukázania pravosti a dôvodnosti uplatneného nároku predložil žalobca súdu položkovité výpisy z účtu žalovaného vedené do postúpenia pohľadávky, z ktorých je preukázaný mínusový zostatok rovnajúci sa čerpanej, nesplatenej sume peňažných prostriedkov na účte. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov, právny predchodca žalobcu dňa 25.8.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 19 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume -1.327,76 eur a debetný zostatok na účte žalovaného v sume technicky preúčtoval na debetný účet. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je preukázané, že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné obraty z jeho strany, žalovaný nepovolené prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ako aj sumu rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradil, čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. 14 bod
14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň vyzval tohto na zaplatenie v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku v poskytnutej lehote nezaplatil, je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 1.652,04 eur s príslušenstvom. Po postúpení a zosplatnení pohľadávky žalovaný na úhradu svojho dlhu nezaplatil žiadnu platbu. Suma 1.652,04 eur pozostávala z úverovej istiny 1.327,76 eur rovnajúcej sa povolenému prečerpaniu a sumy 324,28 eur rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy. Proti žalovanému si žalobca uplatnil len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z debetnej sumy 1.652,04 eur od 9.10.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, ktorú žalovaný neuhradil. Predložený výpis z účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom uplatnená pohľadávka v súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom, ktorého výstup predstavuje žalobcom predložený výpis a špecifikácia pohľadávky. Predložený výpis z účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu ako banka povinný evidovať podľa ust. § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách práve v uvedenom výpise v tzv. bankovej knihe, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu. Uvedený výpis vedený v zmysle Zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky proti žalovanému. Údaje v ňom uvedené sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu NBS.
5) Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, napriek tomu, že táto bola uzavretá 22.11.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Na uvedený právny vzťah je treba aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinný od 1.7.2007, a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu bolo treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd v ďalších dôvodoch rozhodnutia citoval § 53 ods. 1, 4, ust. § 54 ods. 1, 2, ust. § 39, ust. § 100, ust. § 101, ust. § 111 OZ, ďalej ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ust. § 3 ods. 1, 2 uvedeného Nariadenia, ust. § 524 ods. 1, 2 OZ, ust. § 1 ods. 3, ust. § 3 ods. 6 zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 22.11.2007 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007.
6) Dňa 28.3.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky proti žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, čo je zrejmé z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013. Listom z 1.10.2013 oznámil žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uvedenej pohľadávky ku dňu 30.9.2013, čo zdôvodnil neplnením platobných povinností žalovaným vyplývajúcich z povoleného prečerpania a prekročením limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy, čím došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní, a tak nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1. písm. a/ Obchodných podmienok.
7) Žalobca reagoval na výzvu súdu predložením výpisu z účtu žalovaného, pričom tento bez výpovednej hodnoty ohľadne rozhodujúcich skutočností nijako nepreukazuje, kedy konkrétne malo byť poskytnuté povolené prečerpanie a v akej výške bolo postupcom schválené, kedy malo dôjsť k jeho prekročeniu žalovaným (čerpaním nad rámec schváleného limitu) a k jeho zmene v dôsledku prekročenia na nepovolené prečerpanie. Z výpisu bolo zistené, že k založeniu účtu došlo dňa 18.5.2000 a dňa 25.8.2011 došlo k zastaveniu povoleného čerpania. To, že zo strany žalovaného malo dôjsť k naplneniu predpokladov pre možný postup žalobcu, (resp. jeho právneho predchodcu) podľa bodu 8.4. písm. a/ Obchodných podmienok pre porušenie povinností žalovaným v zmysle čl. 14 bod. 1 písm. a/ alebo b/ a čl. 14 bod 2 Obchodných podmienok už podstatne skôr, než to žalobca realizoval podaním z 1.10.2013 svedčí skutočnosť, že v rovnakej výške je uvedená pohľadávka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013. Pokiaľ ide o samotnú istinu žalovanú v konaní vo výške 1.652,04 eur, je rovnakou sumou identifikovaná aj v doručenom výpise z účtu žalovaného, kde s takouto výškou figuruje k dátumu 26.8.2011 pod položkou „Odpísanie pohľadávky z istiny“. Nečinnosť postupcu a následne žalobcu využiť oprávnenia vyplývajúce zo zmluvy a Obchodných podmienok (v rámci nich aj oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť záväzku ihneď, ako sú na to splnené zákonné predpoklady) aj vo vzťahu k otázke premlčania ide na ťarchu veriteľa, ktorý bol oprávnený požadovať dlžnú sumu od žalovanej, či už momentom zastavenia povoleného čerpania, resp. dokonca ešte skorším momentom, ako to súd v ďalších dôvodoch rozhodnutia uviedol.
8) Žalobca v písomnom podaní zo dňa 7.11.2014 uviedol, že právny predchodca žalobcu dňa 25.8.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 19 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume 1.327,76 eur a debetný zostatok na účte žalovaného v sume 1.652,04 eur technicky preúčtoval na debetný účet. Zároveň z čl. 9 bodu 9.3 Obchodných podmienok je zrejmé, že následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť dlžníka vyrovnať sumu povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná suma sa považuje za nepovolené prečerpanie. Nepovolené prečerpanie, ako už bolo vyššie uvedené, je splatné okamihom jeho vzniku. Súd uviedol, že posledný výber peňažnej sumy žalovaným z účtu bol 28.10.2010. Podľa záveru súdu tak splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 28.10.2010, pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy. Ostatné položky označené vo výpise z účtu ako „výber“ po dátume 28.10.2010 predstavujú iba poplatky pričítané na ťarchu účtu žalovaného. Iné kritéria pre učenie splatnosti jednotlivých nárokov žalobcu zo samotného znenia zmluvy nevyplývajú. Splatnosť povoleného ako nepovoleného prečerpania nastala dňa 20.8.2010, pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy. Ak by súd vychádzal zo skutočností uvedených žalobcom, najneskoršie by splatnosť celého dlhu nastala dňa 25.8.2011, kedy právny predchodca žalobcu zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 19 predloženého výpisu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 16.6.2014, nároky žalobcu z predmetného právneho vzťahu splatné pred 16.6.2011 sú premlčané. Keďže v danom prípade splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala najneskôr dňa 20.8.2010, ako to uvádza sám žalobca, pričom premlčacia doba začala plynúť 21.8.2010, potom táto uplynula dňa 21.8.2013 a celý nárok žalobcu je premlčaný (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), preto ho súd ako nedôvodný zamietol. Ďalej v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie zdôvodňuje aplikáciu všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, s tým, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola premlčaná najneskôr dňa 21.8.2013, keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 16.6.2014, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola dôvodná a súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
9) O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, ale tento si ich nežiadal priznať, preto mu tieto neboli prisúdené. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu a vedľajšieho účastníka, súd tomuto priznal náhradu trov konania, keďže vystupoval na strane žalovaného, ktorý mal vo veci úspech.
10) Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Poukázal na to, že žalovaný počas súdneho konania pred súdom riadne uznal nárok uplatnený žalobou čo do právneho dôvodu i výšky, a preto mal súd rozhodnúť rozsudkom na základe uznania. S ohľadom na prejavenú vôľu žalovaného súd prvej inštancie vôbec nemal prihliadať na podanie
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nakoľko konanie vedľajšieho účastníka nemôže byť v rozpore s vôľou a úkonmi hlavného účastníka. V otázke premlčania žalobcom uplatneného nároku súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď na základe predložených listinných dôkazov vyvodil záver, že splatnosť povoleného i nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX nastala už 28.10.2010. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému povolené prečerpanie finančných prostriedkov až do sumy 1.327,76 eur. Konečná splatnosť povoleného prečerpania bola stanovená k 2.6.2038, čo vyplýva z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania. Nakoľko žalovaný prekročil tento rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, právny predchodca žalobcu dňa 25.8.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 19 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume -1.327,76 eur a debetný zostatok na účte žalovaného v celkovej sume -1.652,04 eur technicky preúčtoval na debetný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo vyplýva z položky č. 2 predloženého výpisu č. XXXXXXXXXX. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX je preukázané, že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné obraty z jeho strany, žalovaný nepovolené prečerpania peňažných prostriedkov na účte ako aj sumu rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradil, čím nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň vyzval žalovaného na jej zaplatenie v lehote do 8.10.2013. Argumentácia súdu prvej inštancie, že žalobca si mohol pohľadávku z titulu povoleného a nepovoleného prečerpania uplatniť už skôr, konkrétne už 28.10.2010 neobstojí, nakoľko právny predchodca žalobcu, resp. žalobca si mohol do dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky uplatniť nanajvýš pohľadávku vo výške prekračujúcej rámec povoleného prečerpania, keďže žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie až do 2.6.2038. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobný návrh pred uplynutím premlčacej lehoty. V prípade, že by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žiadal, aby výrok pod III. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že vedľajší účastník vstupuje do súdnych konaní hromadne využívajúc jednoduché formulárové podania bez vedomosti o náročnosti, resp. jednoduchosti právneho sporu, do ktorého vstupuje. Obrana vedľajších účastníkov na strane žalovaného spotrebiteľa pritom spočíva väčšinou, tak ako to bolo i v uvedenom prípade, v podaní námietky premlčania, na ktoré je navyše v predmetnom konaní povinný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Táto forma obrany spotrebiteľa spočívajúca v námietke premlčania podanej jednoduchými formulárovými podaniami, podľa názoru žalobcu, nevyžaduje zastúpenie advokátom, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že obrana spotrebiteľa je predmetnom činnosti tohto vedľajšieho účastníka, podanie námietky premlčania tak predstavuje pre vedľajšieho účastníka bežnú, rutinnú záležitosť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/1/2014, na Nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 3259/11, III.ÚS 3303/11, I.ÚS 988/12, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2SŽÍ/6/2014, sp. zn. 2SŽÍ/10/2014, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 615/2014.
11) Vedľajší účastník vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa priznaných trov, poukázal na to, že vzniesol námietku premlčania a poukázal na nedostatky postúpenia pohľadávky, ktoré majú za následok, že žalobca nie je aktívne legitimovaný. Súd síce prihliada na neprijateľné podmienky alebo premlčanie ex offo, avšak zhodnotenie určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných podmienok alebo kvalifikované vznesenie námietky premlčania, hlavne posúdenie, kedy sa v prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná o nerovnováhu značnú podľa § 53 OZ alebo posúdenie podmienok zmluvy odporujúcim dobrým mravom je vecou úvahy a právneho názoru vedľajšieho účastníka, ale aj súdu. Preto aj upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať sa účelný úkon. Z tohto dôvodu nemožno neprihliadať na vyjadrenie vedľajšieho účastníka ohľadom obsahových nedostatkov zmluvy. Opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka naopak potvrdzuje judikatúra, podľa ktorej, Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájil svoje záujmy v konaní pred súdom, nemohol byť zastúpený zástupcom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky.
12) Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.
13) Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 27.2.2015. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo odvolanie podané. Naviac, v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 Ústavy. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak už stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví. Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd pri prejednávaní odvolania postupoval podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, len pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi.
14) Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním vyzval žalobcu, aby tento doložil v zmysle čl. 11 bod 11.1 Všeobecných obchodných podmienok, doložených v spise, oznámenie banky o zastavení povoleného prečerpania tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 7.11.2014, podľa ktorého, žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, a preto právny predchodca žalobcu dňa 25.8.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Na základe tejto výzvy žalobca oznámil, že nedisponuje písomným oznámením právneho predchodcu o zastavení povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Podľa neho, táto skutočnosť vyplýva z predloženého výpisu z účtu.
15) Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, ak návrh žalobcu zamietol. Odvolací súd vychádzal pritom z Obchodných podmienok V. V., L..V.., pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, účinných od 1.7.2007, v znení dodatkov tam označených. Ďalej vychádzal zo Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzavretej medzi V. V., L..V.., a žalovaným dňa 22.11.2007, z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, podľa ktorého, povolené prečerpanie bolo poskytnuté do 2.6.2038, z Oznámenia o postúpení pohľadávky žalobcovi zo dňa 5.4.2013, z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013. Na základe týchto listín dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
16) Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku, na základe ktorej súd prvej inštancie mal rozhodnúť na základe uznania záväzku, treba povedať, že vyjadrenie v rámci súdneho pojednávania ohľadne návrhu žalobcu na začatie konania, aj keď je v ňom vyjadrený súhlas so žalobou, neznamená uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ. Odvolací súd z predložených listinných dôkazov má za to, že síce vo výpise z účtu žalovaného pod položkou č. 19 sa uvádza zastavenie povoleného prečerpania, avšak zo žiadnych ďalších listinných dôkazov v zmysle Obchodných podmienok V. V.J. nevyplýva, že k nemu došlo. Tu je treba vychádzať z čl. 9 bod 9.3 Obchodných podmienok, podľa ktorého, banka je oprávnená kedykoľvek počas trvania povoleného čerpania jednostranne zmeniť alebo zastaviť povolené prečerpanie, a to napr. na základe finančného správania dlžníka; zmeny alebo zastavenie povoleného prečerpania sú účinné rozhodnutím banky a budú dlžníkovi oznámené oznámením. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žiadne rozhodnutie banky v zmysle uvedeného článku a bodu doložené nebolo a nebolo doložené ani
oznámenie dlžníkovi o tejto skutočnosti. Ďalej sa v čl. 9 bod 9.3 Obchodných podmienok uvádza, že ak banka zníži povolené prečerpanie, dlžník je povinný na základe oznámenia a v lehote určenej bankou v oznámení vyrovnať dlžnú čiastku presahujúcu novourčené povolené prečerpanie; ak tak dlžník neurobí, nevyrovnaná čiastka sa považuje za nepovolené prečerpanie. Podľa predchádzajúcej vety sa primerane postupuje aj v prípade, ak banka zastaví povolené prečerpanie; po zastavení povoleného prečerpania je banka oprávnená dlžníkovi povolené prečerpanie opätovne poskytnúť. Podľa čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok, povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania. Tu v tejto súvislosti odvolací súd znovu zdôrazňuje, že nebol preukázaný v konaní zánik úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, pričom podľa čl. 11 bod 11.1 Obchodných podmienok, dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania. Ani v zmysle tohto článku nebolo preukázané, že by nastala splatnosť pohľadávky banky v čase, kedy žaloba bola podaná. Konečná splatnosť povoleného prečerpania je podľa oznámenia o poskytnutí povoleného čerpania stanovená do 2.6.2038 a žalobcom tvrdené zastavenie povoleného prečerpania preukázané nebolo. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 1.10.2013 oznamuje žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Ak by totiž došlo k zastaveniu povoleného prečerpania a k zániku úverovej zmluvy v zmysle čl. 9 bod 9.5 a k povinnosti splatiť pohľadávku banky v zmysle čl. 11 bod 11.1 potom nebolo treba vyhlasovať mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky v zmysle čl. 8 bod 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok. Naviac, je treba povedať to, že Obchodné podmienky V. V., L..V.., sa vzťahovali na vzťah medzi V. V.J., L..V.., a žalovaným. Postúpením pohľadávky na žalobcu nedošlo k situácii, že by žalobca mohol aplikovať tieto Obchodné podmienky a že by on mohol vyhlasovať mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Na základe postúpenia pohľadávky žalobca získal túto pohľadávku, ale nie oprávnenia vyplývajúce z Obchodných podmienok V. V.. Jeho vzťah so žalovaným sa neriadil vzťahom, ktorý tieto Obchodné podmienky upravovali. Žalobca len získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávku, ktorej ale splatnosť ešte nenastala, resp. žalobca splatnosť pohľadávky nepreukázal v tomto súdnom konaní. Žalobca nebol oprávnený aplikovať ustanovenia Obchodných podmienok V. V., L..V.., po tom, čo mu pohľadávka bola postúpená, keďže v takomto prípade by došlo k tomu, že by sa menil obsah tejto pohľadávky a v zmysle § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
17) Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. vo veci samej a pokiaľ ide o náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným potvrdil.
18) Odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o náhradu trov konania priznanú vedľajšiemu účastníkovi, vychádzajúc z toho, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní znamená trovy konania, ktoré neboli účelne vynaložené. Odvolací súd vychádzal pritom z toho, že pri vstupe do konania vedľajší účastník nemal žiadnu vedomosť o predmetnom spore, čomu nasvedčuje to, že žiadal o doručenie návrhu na začatie konania. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátov v tzv. hromadných veciach v skutkovo a právne takmer totožných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí javí sa ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. Je teda povinnosťou súdu konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznať účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci spotrebiteľovi mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu použil v súdnom konaní. So zreteľom na tieto dôvody potom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že tieto mu nepriznal a z rovnakých dôvodov mu tieto nepriznal ani v odvolacom konaní.
19) Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).