Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/110/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa E. X., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, Ľ. X., Š. H. Q. J., D. L., B. K.Í., Q. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 21 a otca, K. X., Š. H. Q. J., X., B. K., H., zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Trenčín, Potočná 650/135B, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Otcovi dieťaťa s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť k maloletému E. X. z doterajších 220,- Eur mesačne na 270,- Eur mesačne, ktoré bude prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2016.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017 vo výške 250,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám matky, v mesačných splátkach po 30,- Eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a v časti výživného z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/353/2012-193 zo dňa 26.04.2013.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka dieťaťa svojím návrhom zo dňa 07.07.2016 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi na sumu 350,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2016. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.04.2013 č. k. 34P/353/2012-193 bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca k maloletému, a to na sumu 220,- Eur. Ďalej uviedla, že maloletý syn nastúpi od septembra 2016 na súkromné športové gymnázium, pričom sa podstatne zvýšia jeho náklady, na štúdium, cestovné náklady. Maloletý má tiež zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že sa venuje športom. Poplatok za zápis na strednú školu je 135,- Eur a mesačné školné je vo výške 35,- Eur. Z dôvodu jeho fyzického rastu sa zvýšili náklady na ošatenie a hygienické potreby. Tiež má zvýšené náklady na lieky vo výške cca 45,- Eur a s cestovaním na lekárske kontroly. Náklady na jeho doučovanie sú vo výške cca 100,- Eur. Podľa vyjadrenia matky sa od posledného rozhodovania o výživnom zmenil aj príjem otca dieťaťa, ktorý sa zvýšil. Zároveň sa zmenili aj pomery na jej strane, už nepoberá rodičovský príspevok, ale je na invalidnom dôchodku.

2. Otec dieťaťa súhlasil so zvýšením výživného, ale nie na sumu akú požaduje matka.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil dohodu o pracovnej činnosti matky, fotokópie dokladov pre maloletého, potvrdenie o zdravotnom stave a dokladov na lieky maloletého, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, osvedčenie o živnostenskom oprávnení priateľa matky, potvrdenie Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku matky, žiadosti súdu na zistenie príjmových pomerov rodičov dieťaťa, poučenie účastníka, potvrdenie o príjme matky, fotokópiu daňového priznania spoločnosti F. L. Q..J..H.. T. F. E. Q..J..H.., rodný list maloletej M., výplatné lístky otca z obidvoch spoločností a daňové priznania oboch spoločností za rok 2015, ako aj obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31P/110/2016.

4. Takto bolo súdom zistené, že maloletý pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12C/172/2009-09 rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 200,- Eur mesačne. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 34P/353/2012-193 zo dňa 26.04.2013, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená na sumu 220,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2013. V tom čase bol maloletý vo veku XX J. T. B. Ž. X. ročníka základnej školy. Stravné v školskej jedálni hradil cca 20,- Eur mesačne. Náklady na očkovania mal vo výške 17,- Eur ročne. Navštevoval doučovania z viacerých predmetov za poplatky v celkovej výške cca 196,- Eur mesačne. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke a poberala materské dávky 196,- Eur mesačne a prídavky na deti 46,20 Eur. Mala ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej P. L.. Otec v tom čase bol jediným spoločníkom a konateľom jeho dvoch obchodných spoločností, pričom jedna spoločnosť za rok 2012 mala základ dane 1.357,96 Eur a základ dane druhej spoločnosti predstavoval 1.589,39 Eur. Otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej M. X..

5. Matka dieťaťa je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 101,90 Eur, stupeň invalidity má 45 %. Pracuje brigádne na základe dohody ako kaderníčka, takto zarobí 113,- až 114,- Eur. Daňový bonus matka nepoberá, poberá prídavok na dieťa 23,52 Eur mesačne. Spolu so synom žije v prenajatom trojizbovom byte, kde hradí náklady bývania 290,- Eur za všetko. Na lieky mesačne dopláca cca 20,- Eur mesačne. Otec riadne platí výživné, so synom má dobré vzťahy a prispieva mu aj nad rámec vyživovacej povinnosti. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére P., A. F. X roky a bola jej zverená do výchovy, jej otec na ňu platí výživné 50,- Eur mesačne. V spoločnej domácnosti s matkou žije aj jej priateľ a jej babka, ktorá jej prispieva na domácnosť 100,- Eur mesačne. Priateľ do domácnosti dáva 150,- Eur. Poukázala na to, že životná úroveň otca nebude taká zlá, keď vlastní byt, ktorý nevyužíva, čiže tam platí len náklady. Tento byt by otec mohol využívať na prenájom, čím by zaplatil splátky hypotéky. Tiež matka poukázala na to, že otcovi sa v podnikaní darí, keďže zvyšuje aj počet zamestnancov a okrem toho najmenej dva bilboardy v centre Trenčína a okolí propagujú jeho podnikateľskú činnosť. Matka by súhlasila so zvýšením výživného na 320,- Eur s účinnosťou od 01.09.2016, odkedy syn začal navštevovať strednú školu. Právom záverečnej reči matka uviedla, že má za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že jej návrh je dôvodný, keďže v zmysle zákona došlo viac menej k zmene pomerov maloletého k zvýšeniu jeho potrieb tak aj k zmene pomerov na strane oboch rodičov. Preto žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel a zaviazal otca na platenie výživného od 01.09.2016 sumou 320,- Eur.

6. Otec dieťaťa je rozvedený, žije s družkou v jej rodinnom dome. Na domácnosť otec prispieva 150,- Eur, stravuje sa sám a s priateľkou spolu nehospodária. S priateľkou majú dieťa, maloletú M. X., ktorá má 4 roky. Otec je jediným konateľom a spoločníkom v spoločnosti F. E. Q..J..H.., z tejto spoločnosti má účtovný zisk 3.233,05 Eur, v tejto spoločnosti nemá príjem, pretože si vypláca odmenu konateľa. Táto spoločnosť má asi 12 zamestnancov, má prenajaté priestory, za ktoré platí 355,- Eur mesačne, 2.340,- Eur ročne a 200,- Eur mesačne. V priemere dosahuje podnikateľský zisk 702,50 Eur. Z druhej spoločnosti F. L. Q..J..H.. má zisky vo výške 700,- Eur priemerne mesačne. Táto spoločnosť zamestnáva asi 8 zamestnancov. Otec vlastní jedenapolizbový byt, ktorý do roku 2015 prenajímal. Tento byt však musí predať, aby vyplatil dlh svojim rodičom. Náklady na tento byt má vo výške 80,- Eur. Poukázal na to, že matka vykresľuje cestovné, na ktorom sa podieľa aj on, lebo syn je nedôsledný, lebo cestovné hradí v plnej výške, nie v zľavách a často ho vozí aj otec. Ďalej uviedol, že všetky výdavky, ktoré udáva matka so záujmovou činnosťou a školou sú neprimerané výdavky a jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery nezodpovedajú tomu, aby to bol schopný zabezpečiť a platí zásada, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov a nie vyššej ako je ich vlastná. Otec poukázal na to, že polovicu ciest k lekárovi vozí syna on sám. Syna bráva na dovolenky, na výlety, prispieva mu na nákup vecí, dostáva

od neho vreckové, a keď niečo potrebuje, dostane syn hotovosť. Právom záverečnej reči otec uviedol, že matka požaduje neprimerané zvýšenie výživného, a to nielen s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ale aj na vek dieťaťa, ale aj jeho aktuálne potreby. Otec si uvedomuje, že platenie výživného je jeho zákonná povinnosť, ale má za to, že výška výživného nemôže presahovať jeho schopnosti a možnosti. Preto navrhol, aby súd návrh matky v celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby vykonal zmenu vyživovacej povinnosti od poslednej zmeny o zvýšenie maximálne 50,- Eur.

7. Maloletý E. F. XX rokov, navštevuje súkromné športové gymnázium, ktoré si vybral sám. V súvislosti so štúdiom má zvýšené výdavky, v škole zaplatil zápisné 135,- Eur na 4 roky a školné hradí 35,- Eur mesačne. Do školy cestuje za 50,- Eur. Na tréningy potrebuje kartičku za 23,- Eur mesačne, zápisné do klubu stálo 100,- Eur. Venuje sa kulturistike. Stravuje sa sám. Matka mu dáva 20,- Eur vreckové na jeho kartu. Užíva lieky na alergiu, uhradil 17,- Eur za vakcínu a za lieky dopláca 30,- Eur štvrťročne. Za ďalšie lieky platil 14,- Eur a za výživové doplnky 120,- Eur.

8. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné o 50,- Eur.

9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.

13. Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

14. Podľa § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

15. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd v prípade tejto veci za preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového poriadku, došlo na strane v podstate všetkých účastníkov konania, ale najvýraznejšie na strane maloletého, ktorý už začal navštevovať stredný typ školy, má zvýšené náklady jednak zo zdravotným stavom a jednak so záujmovou činnosťou a jednak s tým, že navštevuje súkromnú školu. Okrem toho sa blíži veku dospelosti. Takže s týmto nesporne sú zvýšené finančné výdavky. Taktiež bolo preukázané, že otec sa naturálnou formou ako aj peňažnými plneniami podieľa na starostlivosti o maloletého na báze dobrovoľnosti, čo matka v podstate nepoprela. Súd preto s poukazom na § 62 a 75 Zákona o rodine prihliadnuc na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby ako aj možnosti a schopnosti na strane otca zvýšil výživné o 50,- Eur s tým, že otec pred súdom uviedol, že na báze dobrovoľnosti bude naďalej synovi poskytovať isté plnenia, či už v naturálnej forme zakupovaním vecí alebo finančnými prostriedkami. Takto určené výživné súd považuje za súčasného stavu za primerané, matkou navrhované výživné vo výške 350,- Eur súd nepovažoval za adekvátne aj s poukazom na ponechanie priestoru na prípadné zvyšovanie výšky vyživovacej povinnosti do budúcnosti. Výživné bolo zvýšené odo dňa zmeny pomerov, teda odo dňa, kedy maloletý nastúpil na stredný typ školy. Zročné výživné vo výške 250,- Eur (50,- Eur x 5 mesiacov) súd povolil za použitia § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku k rukám matky.

17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (v troch vyhotoveniach). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona číslo 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona číslo 233/1995 Z. z.).