Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-347-2015.pdf
PDF · 100.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/347/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej H. P., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 248,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.10.2015, podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 16.10.2015, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom služby a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej pripojenie k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivoval jej SIM kartu na dohodnutý mesačný program služieb Fix 9. Žalovaná bola povinná dobíjať si mesačne dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom v zmysle uzavretého dodatku k zmluve zo dňa 05.11.2011, jej povinnosť trvala počas doby viazanosti 25 mesiacov. Žalovaná porušila svoju povinnosť a kredit si na SIM karte nedobíjala počas dohodnutej doby viazanosti, preto jej poskytovateľ faktúrou č.7210614697, splatnou dňa 25.10.2012, vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch a považuje jej dojednanie za určité a zrozumiteľné a za absolútne oprávnené. Čo sa týka preukázania dobíjania kreditu SIM karte, má zato, že v tomto prípade je dôkazné bremeno na žalovanej. Poukázal na to, že po nezaplatení faktúry za prvé obdobie nasleduje osobitný postup a tu nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty ale iba k takzvanej „suspendácii klienta“. Počas tohto štvormesačného obdobia má klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty.
1. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 CSP).
2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Súd dňa 04.11.2016 doručil žalovanej žalobu s prílohami a uznesením podľa § 167 ods. 2 zákona CSP, ktorým jej uložil, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadrila. Súd žalovanú zároveň poučil o jej procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k doručenej žalobe nevyjadrila.
4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 177 ods. 2 v spojení s § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 21.12.2016, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 21.12.2016, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
7. V konaní nebolo sporným, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaná ako účastník uzavreli zmluvu o pripojení Fix, ku ktorej následne uzavreli dňa 05.11.2011 dodatok. Predmetom dodatku bolo poskytovanie programu telekomunikačných služieb Fix 9 po dohodnutú dobu viazanosti 25 mesiacov. Podľa bodu 3 dodatku bolo dohodnuté, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty z prevádzky, je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. V tom istom bode žalovaná zobrala na vedomie, že porušenie povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie môže viesť k dočasnému prerušeniu alebo k obmedzeniu v poskytovaní služieb, resp. poskytovateľa služieb oprávňuje odstúpiť od zmluvy o pripojení. V konaní nebolo sporné ani to, že daňovým dokladom
- faktúrou č.7210614697 zo dňa 08.10.2012, splatnou dňa 25.10.2012, vyfakturoval právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur a oznámením zo dňa 03.07.2014 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení zo dňa 09.06.2014 na žalobcu.
8. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), a ktorým bol zrušený zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 OZ, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
9. Nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo za účinnosti ešte pôvodného zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, súd posudzoval platnosť uzavretej zmluvy podľa zákona č. 610/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd považuje uzatvorenú zmluvu za spotrebiteľskú, aplikujúc príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom zmluvnom vzťahu vystupovala žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ - teda spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
10. Na základe predloženej zmluvy a dodatku mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky (preukázané predloženým oznámením o postúpení) aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Právny základ zmluvy o pripojení vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách).
11. Žalobca však v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti pravidelného dobíjania kreditu bola so žalovanou dojednaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej právna úprava je obsiahnutá v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ktorá hovorí, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
12. V sporovom konaní je vecou sporových strán tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu sporu, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou sporu tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal, že zo strany žalovanej došlo k takému porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, ktoré by malo za následok skutočnosť, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Žalobca nepredložil súdu dôkazy alebo návrhy dôkazov ohľadne skutočnosti, že skutočne došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu pred dobou viazanosti so žalovanou a následnému vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu žalobcu, prípadne nastal iný z dôvodov, ktoré boli dohodnuté v zmluve, resp. dodatku. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, súd sa už nezaoberal primeranosťou zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení § 545a Občianskeho zákonníka a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Povinnosťou žalobcu predovšetkým bolo v súdnom konaní jednoznačne preukázať, za ktoré konkrétne porušenie konkrétnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou bola uplatňovaná zmluvná pokuta žalovanej vyúčtovaná, a tiež kedy došlo k porušeniu povinnosti, a akým spôsobom, keď neobstojí všeobecné tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Ak má byť požadovaný nárok preskúmateľný súdom, musí byť riadne špecifikovaný a preukázaný predloženými alebo navrhnutými dôkazmi. Žalobca však vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súdnom konaní nepreukázal, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno o platnom predčasnom ukončení zmluvy o pripojení následkom porušenia záväzku viazanosti, resp. porušenie tohto záväzku v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Súd nevyhnutne musí disponovať takýmito údajmi od žalobcu, aby nárok na zmluvnú pokutu mohol preskúmať z hľadiska jeho vecnej opodstatnenosti, a to už aj z toho dôvodu, aby mohol posúdiť či je výška zmluvnej pokuty primeraná. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Jeho tvrdenie uvedené v žalobe, ktoré žiadnym dôkazom súdu nepreukázal, na priznanie nároku nepostačuje. Takýto záver vyplýva aj z doterajšej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43Cob/106/2013). Nevyhnutným predpokladom priznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, je totiž predovšetkým jednoznačné preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú sa dohodnutá zmluvná pokuta vzťahuje.
13. Súd nemal predloženými listinnými dôkazmi preukázané ani to, že by žalovaná v dôsledku toho, že si nedobíjala kredit porušila zmluvnú povinnosť, na ktorej porušenie by bolo viazané zaplatenie zmluvnej pokuty ako to vyplýva z bodu 3 dodatku. Porušenie povinnosti bolo sankcionované zmluvnou pokutou len v iných prípadoch, nie v prípade nedobíjania, keďže v bode 1 písm. c) dodatku je uvedená len povinnosť účastníka, teda žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu, čo nebol tento prípad, keďže táto si mala dobíjať svoj kredit. Neplnenie zmluvnej povinnosti týkajúcej sa pravidelného mesačného zmluvného dobíjania bolo sankcionované dočasným prerušením alebo obmedzením v poskytovaní dojednaných služieb, resp. pre takýto prípad porušenia bola dojednaná možnosť odstúpenia od zmluvy o pripojení. Inými slovami, podľa bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení sa povinnosťou zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur nesankcionovalo to, že žalovaná pravidelne nerealizovala zmluvné dobíjanie, ale porušenie iných povinností. Teda bod 3 dodatku neviaže povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty na porušenie povinnosti podľa bodu 1 písm. d) dodatku, od čoho svoj nárok odvodzoval žalobca. Aj z tohto dôvodu tak súd musel žalobu zamietnuť.
14. Ďalej súd uvádza, že podľa prvej vety bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. c), v bode 2 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Súd má za to, že uvedené zmluvné dojednanie je neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť. Podľa citovaného ustanovenia dodatku zmluvy je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v prípade porušenia veľkého množstva rôznorodých zmluvných povinností, pričom ide o neurčitým spôsobom vymedzené zmluvné povinnosti žalovanej. Zmluvné ustanovenie síce presne špecifikuje ustanovenia dodatku a všeobecných podmienok, ktorých sa porušenie môže týkať, tieto články sú však natoľko rozsiahle pokiaľ ide o povinnosti žalovanej, že
nie je možné jednoznačne určiť, porušením akej povinnosti vzniká žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. Napríklad podľa bodu 1 písm. c) dodatku, na ktorý vyššie uvedené zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute odkazuje, je žalovaná povinná okrem iného dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom. Z uvedeného by vyplývalo, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti podľa zmluvy, dodatku, či všeobecných podmienok by bola žalovaná povinná uhradiť zmluvnú pokutu. Takáto formulácia dohody o zmluvnej pokute nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu.
15. Dohodu o zmluvnej pokute považuje súd za absolútne neplatnú i z toho dôvodu, že je v rozpore so zákonom (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa dohody o zmluvnej pokute vzniká nárok na zmluvnú pokutu v prípade dvoch kumulatívne splnených podmienok a to v prípade porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou a následného vypojenia SIM karty žalobcom. Kogentné ustanovenie § 544 ods. 1OZ umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu nemožno kumulatívne viazať na vypojenie SIM karty, pretože vypojenie nie je porušením zmluvnej povinnosti a nejde o úkon žalovanej, ale o úkon druhej zmluvnej strany, v prospech ktorej je zmluvná pokuta dojednaná. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je z tohto dôvodu v rozpore s § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je teda absolútne neplatné (obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/379/2013 zo dňa 16. 10. 2013, sp zn. 14Co/219/2015 zo dňa 20.09.2016 alebo 17Co/141/2015 zo dňa 18.05.2016). Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Na základe neplatného ustanovenia zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na zmluvnú pokutu. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania z nej nie je dôvodná, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, vzniklo by jej tak právo na náhradu trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, keďže jej žiadne trovy počas konania nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie