Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/72/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov - matky N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., G. XX, toho času bytom G. G., L. U.. X, právne zast. Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, Komenského č. 3 a otca F.. D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. H., N. XX, toho času bytom I. H., J. č. XX, právne zast. JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, M. Gorkého 21, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/139/2016-83 zo dňa 19. 07. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej N. N., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200 € mesačne (výrok II.), p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletej N. N., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I.). Otcovi maloletej určil vyživovaciu povinnosť vo výške 200 € mesačne, ktorú je povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, a to počnúc dňom 01. 08. 2016 (výrok II.). Vo výrokoch III. až V. rozhodol o úprave styku otca s dieťaťom.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že rodičia maloletej spolu nežijú, v dôsledku čoho aplikujúc § 36 ods. 1 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko prihliadol nielen na vek maloletej, ale i prirodzenú citovú naviazanosť dieťaťa na matku a skutočnosť, že matka dáva súdu záruku, že aj do budúcna je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú tak ako tomu bolo doposiaľ.

3. Pri určovaní výšky výživného, ktorá medzi rodičmi bola sporná, vychádzal okresný súd z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb dieťaťa, schopností, možností, majetkových pomerov povinného, t. j. otca. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádzajú bežné poplatky. Mimo materskej škôlky maloletá navštevuje tanečnú školu K-Dance, do ktorej sa uhrádza polročný poplatok 63 €. Maloletá je zdravá, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii, nebýva často chorá. Otec maloletej u zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem aktuálne vo výške 1319,65 €, okrem toho je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 428,44

€ a je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti FIROTECH s.r.o., ktorá za rok 2016 podľa vyjadrenia otca mala príjem okolo 1000 € netto, čo je mesačne v priemere 166,67 €. Príjem otca tak okresný súd vyhodnotil vo výške 1914,76 € netto. Konštatoval, že otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a vzhľadom na takto zistený skutkový stav ustálil výšku výživného v sume 200 €, nakoľko takto určené výživné je otec schopný uhrádzať bez ujmy vlastnej výživy a zodpovedá právu maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov v zmysle ust. § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine. Okresný súd zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že pokiaľ otec dieťaťa navrhoval určiť výšku vyživovacej povinnosti v sume 150 € mesačne, túto výšku vyživovacej povinnosti nepovažoval za primeranú, nakoľko nezodpovedá právu maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a príjem otca umožňuje, aby sa podieľal na výžive dieťaťa vo väčšom rozsahu než navrhoval s tým, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Okresný súd zdôraznil, že otec si musí byť vedomý, že výživné je pravidelné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky potreby maloletej spojené s jej bývaním, ošatením, obutím, krytím poplatkov do predškolského zariadenia, zdravotnou starostlivosťou, osobnostným rozvojom. Prihliadol na osobnú starostlivosť matky o dieťa primerane jeho veku, s tým, že je nevyhnutné prihliadať i na výrazný nepomer v príjmoch otca a matky, ktorá aktuálne dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 421,96 € . Ak otec maloletej poukazoval na výdavky spojené s denným cestovaním do práce, ani tieto výdavky mu nebránia v plnení si vyživovacej povinnosti v rozsahu 200 € mesačne. Naviac, prioritná je vyživovacia povinnosť otca voči maloletej, a až následne jeho povinnosť prispievať do stavebného sporenia, ktoré je uzavreté zo strany otca na meno maloletej.

4. Pri úprave styku otca s maloletou bral okresný súd do úvahy tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa, ako je jeho vek, denný režim, zdravotný stav, návštevu predškolského resp. školského zariadenia a aktivity mimo neho a zároveň okolnosti na strane oprávneného rodiča a to vytvorenie bytových, ekonomických, materiálnych podmienok na realizáciu styku, pracovnú dobu a v neposlednom rade vzájomný vzťah medzi maloletým dieťaťom a oprávneným rodičom. Na základe týchto skutočností upravil styk otca s maloletou, ktorý im umožní udržiavať, upevňovať vzájomnú citovú väzbu, pocit spolupatričnosti, aktívne tráviť čas a mať spoločné zážitky. Zároveň uložil matke maloletej povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( výrok VI.).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, a to v časti výroku o výživnom. Má za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne namietal, že súd pri rozhodovaní nedostatočne zistil a vyhodnotil majetkové a zárobkové pomery rodičov a taktiež výdavky matky spojené s výchovou a výživou dieťaťa. Poplatok za materskú škôlku vo výške 14 € mesačne v zmysle Všeobecného záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 14/2013 však matka za maloletú hradiť nemusí. Naviac, príjmom matky nie je len jej mzda, nakoľko matka dieťaťa je prijímateľom prídavkov na dieťa, ako aj daňového bonusu. Uvedené skutočnosti neboli vyhodnotené napriek tomu, že z jeho výplatných pások vyplýva, že bol poberateľom daňového bonusu iba do roku 2015. Namietal aj tvrdenie matky, podľa ktorého bude maloletá navštevovať pri základnej škole aj krúžok šikovaných rúk, pričom maloletá nastúpi na prvý stupeň základnej školy až v septembri, a teda, až po vyhlásení rozhodnutia vo veci, preto nemali byť tieto výdavky súdom zohľadnené pri rozhodovaní. Nepravdivým bolo i konštatovanie okresného súdu, podľa ktorého spoločnosť FIROTECH, s. r. o., nepodala za rok 2015 daňové priznanie, pretože spoločnosť daňové priznanie za rok 2015 v čase vyhlásenia rozhodnutia podala a súd sa o túto skutočnosť na pojednávaní vôbec nezaujímal napriek tomu, že uvedené doklady mienil súdu predložiť.

7. Ďalším odvolacím dôvodom je okolnosť, že matka maloletej sa bez náležitého dôvodu presťahovala z I. H. do G. G., čím u nej došlo jednak k poklesu mzdy, a naopak, k nárastu nákladov. Vo I. H., kde maloletá bývala od narodenia, nemala matka žiadne náklady na bývanie, keď užívala byt, ktorý má v nájme, a za ktorý uhrádzal všetky platby a plnenia. Matka mohla tento byt ďalej užívať a naďalej vykonávať prácu vo I. H. na vyššej pozícii s vyššou mzdou. Napriek tomu sa rozhodla presťahovať do G. G., čím vzrástli jej náklady. Z tohto dôvodu mal súd zisťovať dôvody na strane matky, ktoré ju viedli k zmene bydliska a zamestnania, či sa jedná o dôvody ospravedlniteľné. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu, ktorý nevyhovel jeho návrhu, aby prispieval na maloletú nielen pravidelným bežným výživným, ale

i výživným na tvorbu úspor, ktorá forma výživného je pre maloletú vhodnejšia, keďže z uvedeného bude mať maloletá v budúcnosti prospech a nedôjde k priebežnému spotrebovávaniu týchto prostriedkov.

8. Za nesprávny považoval záver súdu o jeho dochádzaní do zamestnania. Samotná povaha a umiestnenie zamestnania mu nedovoľujú používať iné prostriedky dopravy. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, resp., aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu vyživovaciu povinnosť voči maloletej určí vo výške 100 € mesačne od 01. 08. 2016.

9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že maloletá navštevuje materskú školu, má platenú záujmovú činnosť, jej zdravotný stav si vyžaduje zakupovanie ortopedických topánok, v dôsledku čoho má za to, že výška výživného, ktorá bola stanovená súdom je primeraná veku a potrebám dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

10. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka maloletej uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne. Poukázala na to, že celkový príjem otca je cca 1.750 € mesačne, čo umožňuje otcovi prispievať na maloletú výživným vo výške 200 €. Daňový bonus na maloletú do januára 2016 poberal otec, preto ona daňový bonus obdrží až v roku 2017 po ročnom zúčtovaní za rok 2016. Krúžok šikovných rúk navštevovala maloletá v šk. r. 2015/2016 ako mimoškolskú aktivitu v rámci Centra voľného času pri základnej škole a túto skutočnosť nijak neovplyvňuje to, že maloletá základnú školu v čase rozhodovania nenavštevovala. Poplatok za škôlku vo výške 14 € ešte v čase podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti uhrádzala, preto bol uvedený ako výdavky na dieťa. Naopak, keďže maloletá je „predškoláčka“, vzniknú jej náklady v podobe úhrady, na ktoré sa rodičia maloletých detí skladajú v súvislosti s rozlúčkou predškolákov, ako aj s darčekmi pri ukončení návštevy materskej školy, približne vo výške 50 €. Naopak je nepochybné, že majetkové pomery otca mu umožňujú prispievať na maloletú výživným vo výške 200 €, ak sám potvrdil, že je nájomcom družstevného bytu vo Veľkom Krtíši, ktorý je v súčasnej dobe nevyužívaný. Aj po odpočítaní všetkých jeho mesačných nákladov a výdavkov mu zostane dostatok financií na platbu výživného vo výške 200 €. V súvislosti s presťahovaním do XX. OtecG. uviedla, že do I. H. sa presťahovala z dôvodu nadviazania známosti s otcom, no po tom, ako ich spoločný vzťah skončil, nemala dôvod zotrvať vo I. H. bez rodiny, v podstate pre ňu cudzom meste, v byte otca maloletej, preto sa vrátila do svojho rodiska. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

11. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že naďalej považuje za účelnejšie tvorenie úspor pre maloletú, ako ich bežné spotrebovanie. Uviedol, že jeho pracovný pomer bol ku dňu 31. 12. 2016 ukončený, a to formou dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, s čím je spojené iba odstupné v zákonnej výške. Navrhol, aby súd na túto skutočnosť prihliadol, keďže po ukončení pracovného pomeru bude jeho príjmom iba výsluhový dôchodok vo výške 430 €. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu určí vyživovaciu povinnosť vo výške 75 € mesačne od 01. 08. 2016.

12. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 19. 07. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte aj „CMP“), ktorý v zmysle § 395 ods. 1 upravuje, že platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. V dôsledku odvolania otca maloletej krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“) prejednal odvolanie v zmysle § 62 až § 67 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario), rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej vo výške 200 € mesačne (výrok II.) podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), ktorým bol upravený styk otca s maloletou (výrok v poradí III. až V.) a výrok o náhrade trov konania (výrok VI.), ktoré výroky neboli odvolaním otca napadnuté, preto zostáva rozsudok okresného súdu v zmysle § 367 ods. 2 nedotknutý.

14. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd nepovažuje odvolanie otca maloletej voči rozsudku okresného súdu, ktorým bola určená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej vo výške 200 € mesačne, počnúc dňom 01. 08. 2016, za opodstatnené, a to z nasledovných dôvodov :

17. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal v tomto rozsahu (o určení výšky výživného) dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa § 191 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej (výrok II.) a na tieto v podrobnostiach odkazuje (v bode 19. dôvodov napadnutého rozhodnutia). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu a k argumentom otca maloletej uvedeným v jeho odvolaní a vyjadrení uvádza nasledovné :

18. Okresný súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Jednoznačne prihliadal na vek maloletej, jej odôvodnené potreby a súčasne prihliadal na možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery oboch rodičov. Okresný súd pri rozhodovaní, okrem ďalších dôkazov vychádzal ohľadom zisťovania príjmu otca maloletej aj z jeho vyjadrenia. Keďže otec maloletej je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti FIROTECH, s. r. o. a vyjadril sa, že za rok 2016 dosiahla spoločnosť príjem okolo 1.000 € netto, okresný súd dôvodne z jeho vyjadrenia vychádzal. K podaniu daňového priznania za rok 2015 spoločnosťou FIROTECH, s. r. o., došlo až v čase vyhlásenia rozhodnutia, keď okresný súd vychádzal z prímov tejto spoločnosti za rok 2016 v zmysle vyjadrenia otca maloletej, teda, vychádzal z aktuálnych príjmov tejto spoločnosti v roku 2016, teda v roku, kedy o výške vyživovacej povinnosti rozhodoval. Námietka otca maloletej týkajúca sa toho, že okresný súd preto nevychádzal zo správnych údajov ohľadne daňového priznania za rok 2015, týkajúceho sa spoločnosti FIROTECH, s. r. o., preto neobstojí.

19. Okresný súd rozhodol vecne správne, keď do príjmu matky poňal iba jej mzdu, nakoľko daňový bonus, resp. prídavky na dieťa, sú dávkami poskytované v prospech maloletej. Naviac, matka maloletej obdrží daňový bonus na dieťa až v roku 2017, po ročnom zúčtovaní dane za rok 2016. Aj poplatok za škôlku vo výške 14 € mesačne matka v čase, kedy bol návrh podaný hradila. Ak jej táto povinnosť následne zanikla, odvolací súd poznamenáva, že výdavok - hradenie poplatku za škôlku vo výške 14 € mesačne sám o sebe nie je okolnosťou, ktorá by spochybnila vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a nie je v takej výške, že by podstatným spôsobom zmenil výšku nákladov, ktoré matka vynakladá na uspokojenie potrieb maloletej. Naviac, pri ukončení návštevy materskej školy bude mať matka aj iné, ďalšie výdavky s tým spojené. Náklady na krúžok šikovných rúk, ktoré v šk. r. 2015/2016 maloletá navštevovala, boli v súvislosti s mimoškolskou aktivitou maloletej v rámci Centra voľného času pri základnej škole, ktorú maloleté dieťa nemusí navštevovať, ak má záujem o uvedenú mimoškolskú aktivitu.

20. Ak teda otec maloletej namietal nedostatočne zistený skutkový stav okresným súdom, jeho odvolacie námietky sú nedôvodné a len pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že i v prípade, ak by matka maloletej poplatok za materskú škôlku vo výške 14 € mesačne neuhrádzala, a ak by bolo pri preukázané, že maloletá krúžok šikovných rúk nenavštevovala, nešlo by o také okolnosti, v dôsledku ktorých by došlo k spochybneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca maloletej. Nemožno totiž opomenúť zásadnú skutočnosť, z ktorej okresný súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal, a to značný a výrazný nepomer v príjmoch otca a matky, ak otec dieťaťa dosahuje príjem vo výške 1.914,76 € netto mesačne (ktorú výšku otec maloletej v odvolaní nespochybnil) a matka dieťaťa vo výške 421,96 € mesačne. Pri ustálení takýchto príjmov rodičov preto poplatok vo výške 14 € mesačne, či poplatok za vedenie krúžku šikovných rúk, nemôže v žiadnom prípade ovplyvniť výšku samotného výživného, a to 200 € mesačne. Okresný súd totiž dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy vykonané v konaní, a to každý dôkaz jednotlivo, ako i vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej vo výške 200 € mesačne je primeraná a zodpovedá kritériám ust. § 75 ods. 1, veta prvá, Zákona o rodine.

21. Ani námietka otca maloletej týkajúca sa dôvodov presťahovania matky z I. H. do G. G. a s tým súvisiaceho poklesu jej príjmu nie je dôvodná, keďže matka maloletej vo I. H. bývala v byte, ktorý bol v nájme otca, ktorý ako tvrdí hradil náklady na bývanie tak matke ako i maloletej. Uvedená skutočnosť ale po tom, ako došlo k ukončeniu vzájomného spolužitia rodičov dieťaťa, nemôže i do budúcna poskytovať záruku takéhoto bezplatného bývania. Naviac, nemožno vytýkať matke maloletej presťahovanie do G. G., ak sa do Veľkého H. presťahovala práve z dôvodu spolužitia s otcom maloletej, k ukončeniu ktorého následne došlo a ako sama tvrdí, nemala dôvod zotrvať bez rodiny v podstate pre ňu v cudzom meste v byte otca maloletej. Práve z tohto dôvodu sa vrátila do svojho rodiska, ktorá skutočnosť nemôže byť na ťarchu matky, ani jej dieťaťa ohľadne určenia výšky vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu.

22. K otázke plnenia vyživovacej povinnosti formou tvorby úspor odvolací súd poznamenáva, že z úpravy obsiahnutej v zákone vyplýva, že výživné predstavuje zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, pričom ide o uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času. Súčasná právna úprava považuje za odôvodnené potreby dieťaťa aj tvorbu úspor iba ak to umožňujú majetkové pomery rodiča. Ak teda otec maloletej tvrdí, že nemá dostatočný príjem na plnenie bežného spotrebovateľného výživného, aplikácia o výživnom formou tvorby úspor nie je dôvodná. 23. Výživné je spotrebovateľná dávka, a celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka, a pod. na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov dieťa má nárok aj na ďalšie plnenie zo strany rodičov, napr. výlety, športové aktivity, a pod. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napr. kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. Takéto určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné. Pokiaľ ide o tvorbu úspor, ide o prelomenie zásady spotrebného charakteru výživného, a to len v prípade, ak to dovoľujú majetkové pomery povinného. Výživné je totiž pre dieťa nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa ako je vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nie v spoločnej domácnosti, pretože neprestávajú ani jeden z nich niesť naďalej osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť, a ktoré je v plnej miere výživou odkázané na rodičov. Výživné ustálené vo výške 200 € mesačne preto zodpovedá vyššie uvedenému spotrebovateľnému charakteru výživného, a pokiaľ otec dieťaťa má záujem prispievať na maloleté dieťa i formou tvorby úspor, k jeho určeniu by mohlo dôjsť vo výške presahujúcej sumu 200 € mesačne. Okresný súd však dospel k správnemu právnemu záveru, že výživné vo výške 200 € mesačne zodpovedá požiadavke, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká, v dôsledku čoho nevidel dôvod na to, aby nad rámec pravidelného bežného výživného 200 € mesačne určil i ďalšie výživné na tvorbu úspor.

24. Na záver odvolací súd uvádza, že pokiaľ otec maloletej v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 11. 2016 poukázal na to, že ukončí pracovný pomer ku dňu 31. 12. 2016 na základe dohody o skončení pracovného pomeru (č. l. 114 spisu), nejde o okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom spochybňovala vecnú správnosť rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti na základe návrhu matky, ktoré konanie bolo vedené od decembra roku 2015. V čase rozhodovania okresného, ale ani odvolacieho súdu nie je zrejmé, či k ukončeniu pracovného pomeru skutočne došlo, a ak áno, z predloženej dohody o ukončení pracovného pomeru vyplýva vyplatenie odstupného v prospech otca maloletej, ktoré malo byť otcovi maloletej vyplatené v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru spolu so mzdou, teda v mesiaci január 2017. V čase rozhodovania okresného ani odvolacieho súdu preto nie je zrejmé, či skutočne bude jediným príjmom otca iba výsluhový dôchodok tak, ako to tvrdil v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 11. 2016. Na tieto skutočnosti preto dôvodne okresný, ale ani odvolací súd nemohol prihliadať, ak k prípadnému poklesu príjmu na strane otca má dôjsť do budúcna. K prípadnej zmene pomerov preto môže u otca maloletej dôjsť najskôr od februára roku 2017, ktorá okolnosť v čase rozhodovania ( január 2017 ) nemohla byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ak tento na základe dôsledne vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. §-u 78 ods. 1 Zákona o

rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery a táto zmena pomerov sa preukáže ako podstatná.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 rozsudok okresného vo výroku, ktorým okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej vo výške 200 € mesačne (výrok II.) potvrdil ako vecne správny, pretože odvolanie otca žiadnym spôsobom nespochybnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .