Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-134-2016.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanej: Ľ. Z., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt Ž. K. Z., o žalobe na zaplatenie sumy 600 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 600 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaný od 1.4.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, na bankový účet č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, uvedený VS: XXXXXXX.
Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 600 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaný od 1.4.2015 do zaplatenia s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu zriadil pre žalovanú bežný účet, na ktorom jej poskytol úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Žalovaná debetnú kartu využívala. Žalovaná si neplnila platobné povinnosti, na základe čoho došlo k nepovolenému prečerpanie peňažných prostriedkov. Na základe toho právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal s účinnosťou ku dňu 31.3.2015.
2.Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť s poukazom na hospodárnosť konania a pracovnú zaneprázdnenosť. Navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
3.Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, súd jej doručoval predvolanie na pojednávanie Oznámením na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke s poukazom na ustanovenie § 106 ods.3 CSP, § 116 ods.3 CSP. Žalovaná je trvale bytom Ž. K. Z..
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to oboznámil sa so Zmluvou o bežnom účte a poskytovaním produktov a služieb flexiúčtu, so Žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru- flexidebetu, s Oznámením o nastavení kontokorentného úveru, s potvrdením o poskytnutí flexidebetu, s výpoveďou Zmluvy o bežnom účte a dokladom o jej doručovaní žalovanej, so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s pre depozitné produkty, s Výpismi z bankovej knihy, s Oznámením o postúpení pohľadávky a podacím hárkom, s predžalobnou výzvou, s ostatným spisovým materiálom.
5.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7.Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere
10.Podľa § 708 ods. 1 ObZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
11.Podľa § 708 ods. 2 ObZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
12.Podľa § 709 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
13.Podľa § 710 ObZa, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
14.V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
15.Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16.Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17.Podľa § 503 ods. 1 ObZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
18.Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
19.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20.Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
22.Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
23.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
26.Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015 súd zistil, že spoločnosť VUB, a.s. oznámila žalovanej, že jej pohľadávka vo výške 1.234,08 € bola postúpená na žalobcu. Zároveň ju vyzvala na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 5 dní od prijatia oznámenia. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.
27.V konaní bolo preukázané, že spoločnosť VUB, a.s. a žalovaná uzavreli Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu dňa 6.2.2006. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že jej predmetom je zriadenie účtu bankou pre majiteľa, cyklus výpisov - mesačne a spôsob odovzdávania výpisov - poštou na adresu Žiar nad Hronom, Hviezdoslavova 33/25. V zmluve bolo dohodnuté povolené prečerpanie na účte, ktoré bude nastavené po splnení kritérií, stanovených bankou. Dňa 31.8.2009 žalovaná podala Žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu. Z výpisu z bankovej knihy súd zistil, že povolené prečerpanie bolo poskytnuté dňa 31.8.2009 s výškou limitu povoleného prečerpania 600 €. S povoleným prečerpaním súvisí aj prekročenie rámca povoleného prečerpania. Z Oznámenia o nastavení kontokorentného úveru je zrejmé, že išlo o typ kontokorentu: flexidebet nezabezpečený, počiatočný dátum 1.9.2009, konečný dátum 31.12.2099, limit 600 €. Z Potvrdenia o poskytnutí flexidebetu zo dňa 31.8.2009 právny predchodca žalobcu potvrdil poskytnutie kontokorentného úveru flexidebetu vo výške 600 €. V zmysle Čl. 4 bod 4.11 VOP ide o tzv. nepovolené prečerpanie. Žalovaná povolené prečerpanie využívala, avšak prekročila povolený limit čerpania peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho jej vznikol dlh vo výške 600 €. V tejto časti súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú a vyhovel jej.
28.Zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 31.8.2009 je zmluvou spotrebiteľskou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľku, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah, založený zmluvou, je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
29.Uvedená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zákon č. 258/2001Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Žalovaná v spojení s bežným účtom využívala debetnú platobnú kartu.
30.Z dôvodu porušenia platobných povinností žalovanej právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.1.2015 vypovedal Zmluvu o bežnom účte, Dodatku o poskytnutí kontokorentného úveru v zmysle čl.4.14 bod 4.14.1 písm. b/ VOP. Pohľadávka sa tak stala splatnou v zmysle čl. 4.14 bod 4.14.2 písm. c/ VOP. Výpoveď zo zmluvy bola žalovaná neprevzala, zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu ako adresát neznámy dňa 19.1.2015. V zmysle VOP sa považovala uvedeným dňom aj za doručenú. Účinky výpovede nastali dňa 31.3.2015, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanej výpoveď doručená.
31.Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 600 € počítaný od 1.4.2015 do zaplatenia. Účinky výpovede zo zmluvy (tak ako je konštatované vyššie) nastali dňa 31.3.2015, a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od nasledujúceho dňa, čiže od 1.4.2015. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 1.4.2015 (prvý deň omeškania žalovanej s dlžnou sumou) predstavovala 8,05 % ročne (0,05 % + 8 % = 8,05 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Aj v tejto časti súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovej jej.
32.Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
33.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).