Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-34-2014.pdf
PDF · 121.24 KB
No categories available
12P/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: I.. B. L., nar. X.X.XXXX, Q. Č. XXXX/XXX, P., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, a otca: I.. U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, R. U. W., v konaní zastúpený: Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 149,37 Eur (4.500,- SKK) mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, počnúc od 27.1.2014, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Zročné výživné za obdobie od 27.1.2014 do 26.1.2017 vo výške 1.696,40 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 47,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 24P/202/2008-79 zo dňa 27.1.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého Tomáša Mišuru.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.1.2014, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa na sumu 300,- Eur mesačne od 11.9.2013 a uložil otcovi povinnosť poukázať mesačne na zriadený účet maloletého sumu vo výške 200,- Eur z dôvodu sporenia. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia, ktorý od 11.9.2013 navštevuje prvý ročník denného päťročného štúdia na bilingválnej slovenskej-španielskej sekcii Gymnázia v Nitre a naďalej trpí ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré znižuje mieru jeho funkčnosti na 50 %. Poukázala na to, že otec s maloletým nie je v žiadnom kontakte a na jeho výdavky inak ako hradením výživného neprispieva.
2. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.6.2014 uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného vo výške 500,- Eur nesúhlasí. Odmietol tvrdenia matky, že s maloletým dieťaťom neudržiava žiaden kontakt, nakoľko ho kontaktuje telefonicky, ako aj prostredníctvom e-mailu. Súčasná finančná situácia neumožňuje otcovi prispievať maloletému vo väčšom rozsahu ako je určené výživné, prípadne v naturáliách vo väčšom rozsahu. Nemá žiadne hodnotné majetky a úspory, z ktorých by dokázal požadované zvýšené výživné na maloletého platiť. Ďalej poukázal na to, že jeho príjem v
čase posledného rozhodnutia bol v skutočnosti vo výške 1.600,- Eur a zvýšil sa len nepatrne. V čase posledného rozhodnutia o výživnom dňa 11.11.2008 už prebiehalo súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rodičov maloletého dieťaťa s tým, že otec súhlasil s vyplatením len sumy 47.000,- Eur, nakoľko matka uviedla, že zvyšná časť vyrovnacieho podielu do sumy polovice hodnoty majetku, t.j. 15.500,- Eur, bude použitá pre ich spoločné deti. Ďalej uviedol, že si založil novú rodinu, narodil sa mu syn a spolu so svojou partnerkou si postavili na pozemku darovanom partnerke otca rodinný dom. Peniaze, ktoré otec dostal v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, použil na stavbu rodinného domu a keďže táto suma nebola postačujúca, zobral si so svojou partnerkou úvery, s mesačnou splátkou vo výške 532,97 Eur. Ďalej poukázal na to, že matka v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, získala do vlastníctva dva byty, jednu garáž a auto.
3. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2015 považovala za potrebné poukázať na ďalšiu zmenu pomerov v domácnosti maloletého dieťaťa. Dňa 3.3.2014 matka dostala mozgovú príhodu a následkom niekoľkohodinového zákroku máva epileptické záchvaty. Odo dňa tejto operácie bola matka dlhodobo práceneschopná, pričom po roku jej bola priznaná invalidita vo výške 45 % a jej príjem z invalidného dôchodku je vo výške 100,90 Eur mesačne. Matka je zároveň zamestnaná na čiastočný úväzok v spoločnosti Econit, s.r.o., kde jej hrubý príjem predstavuje sumu vo výške 200,- Eur. Dňa 26.3.2015 sa matke a jej partnerovi narodil syn L., ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a sú s ním zvýšené výdavky. Z dôvodu zlého zdravotného stavu matky, musel jej partner nastúpiť na materskú dovolenku s príjmom 26,413205 Eur denne. Matka ďalej poukázala na to, že v spoločnej domácnosti s maloletým A. žije okrem matky a jej partnera aj brat maloletého L., sestra W. a brat L.. Brat L. je v súčasnosti už plnoletý, z dôvodu jeho prijatia na štúdium na vysokej škole v Dánsku, je však naďalej odkázaný na výživu zo strany rodičov. Sestra W. začala od septembra 2015 navštevovať 1. ročník základnej školy pre mimoriadne nadané deti v Šali. Ďalej uviedla, že v súčasnosti žije celá domácnosť najmä z úspor a finančnej podpory, ktorú matke poskytujú jej rodičia a rodičia jej partnera. Otec maloletého dieťaťa niekoľko rokov po rozvode neprejavoval záujem o svoje deti, nenavštevoval ich a neprejavil snahu stretávať sa s nimi. Podľa názoru matky, nemožno akceptovať výhovorky otca, že na to nemal finančné prostriedky, nakoľko v rámci svojho zamestnania cestuje po celom Slovensku. Mala za to, že v konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov na oboch stranách, t.j. tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca. Z uvedeného dôvodu žiadala zvýšiť výživné vo výške uvedenej v návrhu na začatie konania, a to spätne od 9.12.2013.
4. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 27.4.2016 opätovne zdôraznila, že je invalidná dôchodkyňa, ktorá má problémy s pamäťou a trpí epileptickými záchvatmi. Z uvedených dôvodov nie je schopná sa riadne zamestnať, pričom jej všetky finančné prostriedky na jej účte spravuje jej partner. Matka poukázala na to, že otec maloletého dieťaťa okrem svojho oficiálneho zamestnania aj sám projektuje a za túto činnosť obdŕža aj nemalý príjem, ktorý však dostane vždy v hotovosti bez dokladu. Ďalej poukázala na bankové výpisy otca za roky 2012 a 2013 ako aj na podľa jej názoru nepravdivé tvrdenia otca o tom, že platí hypotekárny úver za dom výlučne on, nakoľko peniaze na hypotéku posiela otcovi jeho partnerka na účet a následne potom túto otec uhrádza z vlastného účtu. Ďalej uviedla, že otec zdedil rodinný dom v Maďarsku po smrti svojej matky, ktorý sa nachádza v rekreačnom stredisku. Predmetný rodinný dom otec maloletého dieťa vždy prenajímal a podľa názoru matky aj naďalej prenajíma.
5. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení zo dňa 4.7.2016 uviedol, že podľa jeho názoru matka nedôvodne naťahuje súdne konanie tým, že nepredkladá včas súdom žiadané listinné dôkazy, a preto mal za to, že súd by mal prihliadnuť na túto skutočnosť pri rozhodovaní a nepriznať zvýšenie výživného od podania návrhu, ale len od času faktického preukázania matkou tvrdených skutočností a to len v prípade, ak sa preukáže, že dôvody na zvýšenie výživného sú dané. Vyjadril presvedčenie, že výška výživného na oboch synov, ktorú platí mesačne vo výške 340,- Eur od mája 2014, je na uspokojenie potrieb aj maloletého postačujúca, nakoľko sa jedná o takmer minimálny plat slovenského zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, najmä ako sa preukázalo, že matka má viacero nehnuteľností, obchodnú spoločnosť a tiež príjem v rodine cca. 3.250,- Eur. V súvislosti s tvrdením matky, že otec má aj iné príjmy, ktoré nepriznáva, uviedol, že tie sa nezakladajú na pravde. Rovnako sú nepravdivé aj tvrdenia matky o tom, že otec vlastní zdedený rodinný dom v Maďarsku.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a jej právneho zástupcu, otca a jeho právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom
spisov tunajšieho súdu sp. zn. 8C/51/2014 a sp. zn. 24P/202/2008, listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Maloletý Tomáš pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.6.2006, č.k. 8C/129/2005-74, v časti výživného zmeneného Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.10.2006, č.k. 9Co/226/2006-115, ktorým súd na čas po rozvode manželstva zveril maloletého A. a jeho staršieho brata do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 3.500,- Sk a upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Tunajší súd o výživnom naposledy rozhodoval rozsudkom zo dňa 11.11.2008, č.k. 24P/202/2008, ktorým schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. zvýšila na sumu 4.500,- Sk mesačne od 1.6.2008. V čase tohto rozhodnutia mal maloletý A. 9 rokov a 9 mesiacov a navštevoval základnú školu. Trpel zdravotnými ťažkosťami. Priemerný čistý príjem matky predstavoval sumu 2.101,- Sk (69,74 Eur), pričom od spoločnosti MPP Consulting mala príjem 486,- Sk (16,13 Eur) ročne. Otec maloletého dieťaťa súdu uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 37.000,- Sk (1.228,17 Eur).
8. Matka, vypočutá na pojednávaní dňa 9.12.2014 ako účastníčka konania, zotrvala na svojom návrhu a žiadala zvýšiť výživné minimálne o 250,- Eur. Uviedla, že maloletý A. navštevuje bilingválne Gymnázium v Nitre. Má vrodenú vadu s rázštepom hornej pery s tým, že jeho problémy pretrvávajú. V auguste 2014 sa podrobil ďalšej operácii, pričom ďalšia operácia ho čaká o pol roka. Čo sa týka súdom určeného výživného od roku 2009 do apríla 2014 vrátane na oboch synov otec platil spolu 316,- Eur mesačne a od mesiaca máj 2014 začal platiť na oboch synov po 340,- Eur.
9. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 9.12.2014 uviedol, že trvajú na písomnom návrhu a žiadajú zvýšiť výživné od 11.9.2013, kedy maloletý nastúpil na strednú školu s tým, že si matka ohľadom na svoj zdravotný stav nemohla podať návrh na zvýšenie výživného skôr, keďže bola nútená riešiť si tento zdravotný stav. Operácii sa podrobila dňa 3.3.2014. Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2017 poukázal na to, že pokiaľ sa predlžuje súdne konanie, tak to má dopad výlučne na matku a jej domácnosť, v ktorej žije aj maloletý A.. Čo sa týka argumentov otca, že matka získala väčší majetkový prospech v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tie nie sú pravdivé, keďže podiely otca a matky na mase BSM boli rovnaké. Uviedol, že maloletý A. je v maturitnom ročníku, pričom zatiaľ zvažuje, či bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Matka maloletého žije zo svojich úspor, úspor svojho terajšieho manžela a úspor oboch rodičov. Potreba zvýšenia výživného na maloletého A. ako aj na plnoletého L. vznikla práve z dôvodu, že výdavky prevyšujú príjmy domácnosti. V prípade, ak by príjmy prevyšovali výdavky, tak by si domácnosť navrhovateľky vystačila aj bez zvýšenia výživného otca maloletého.
10. Otec sa na pojednávaniach konaných dňa 9.12.2014 a dňa 26.1.2017 pridržiaval prednesov svojho právneho zástupcu.
11. Právny zástupca otca na pojednávaní konanom dňa 9.12.2014 dňa uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení a poukazuje na predložené doklady. Vyjadril nesúhlas so zvýšením výživného od septembra 2013 bez uvedenia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázal na to, že matkin zdravotný stav sa zhoršil až po mozgovej príhode. Pokiaľ mala zdravotné ťažkosti aj v septembri 2013, tieto súdu nepreukázala. Uviedol, že príjem otca sa zvýšil iba v nepatrnom rozsahu o 142,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol skutočný mesačný príjem otca 1.682,28 Eur. Aktuálne tento príjem je 1.824,65 Eur. Musí však platiť úvery vo výške 537,- Eur mesačne. Ďalšou podstatnou zmenou pomerov na strane otca je narodenie syna v máji 2012. Mal za to, že výdavky matky na maloleté dieťa podstatne nezvýšili, skôr naopak niektoré výdavky sa znížili. Matka založila do spisu o zvýšenie výživného na staršieho syna L. (sp. zn. 8C/51/2014) rozpis nákladov ako aj rozpis príjmov. Z toho rozpisu vyplýva, že mesačný príjem matky a jej partnera predstavuje sumu 1.355,44 Eur. Náklady a výdavky na domácnosť sú celkom 799,90 Eur. Výdavky matky na syna L. predstavujú 604,47 Eur, na maloletého A. 705,- Eur a na maloletú W. 320,80 Eur. Ďalšie výdavky matky na rodinný dom v Matúškove činia celkom sumu 828,- Eur. Spolu všetky výdavky matky predstavujú sumu 3.458,18 Eur mesačne, od ktorej sumy sa ak potom odráta príjem matky a jej partnera vo výške 1.355,44 Eur, rozdiel predstavuje 2.102,74 Eur. Matkou deklarované príjmy teda skutočným nákladom nezodpovedajú. Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2017 opätovne zdôraznil, že matka svoje povinnosti ukladané jej súdom riadne nesplnila, pričom vo veci samej by už mohlo byť rozhodnuté. Uviedol, že otec má vyživovaciu povinnosť nielen k svojim
trom maloletým deťom, ale aj k svojej manželke, ktorá aktuálne je bez príjmu, avšak voľný čas využila na to, aby získala ďalšie zručnosti alebo schopnosti rekvalifikačným kurzom. Aby sa mohla uplatniť na trhu práce, bolo potrebné umiestniť maloletého Q. do materskej školy, za ktorú otec platí v priemere 250,- Eur mesačne. Mal za to, že rodina matky netrpí žiadnou núdzou a životná úroveň aj maloletého ako aj rodiny matky je oveľa vyššia ako životná úroveň otca. Otec má príjem iba zo závislej činnosti od spoločnosti, kde pracuje de facto od roku 2008. Je pravda, že jeho priemerný príjem sa vyšplhal na sumu 2.300,- Eur, ale to len preto, že za roky 2014, 2015 a 2016 v jednom mesiaci z týchto rokov mal slušné a vysoké odmeny, pričom v iných mesiacoch jeho priemerný mesačný príjem predstavoval sumu približne 1.800,- Eur. Otec nevedel, že dostane odmenu a v akej výške, tak ako nevie, či v tomto roku nejakú odmenu dostane, prípadne v akej výške. Poukázal aj na to, že otec je právoplatne zaviazaný k vyživovacej povinnosti voči plnoletému L. vo výške 380,- Eur mesačne, z ktorej sumy je bežné výživné 280,- Eur a 100,- Eur zročné. Mal za to, že si matka a jej rodina účelovo znižovala svoje príjmy s tým, že matka nastúpila do zamestnania do spoločnosti Econit, s.r.o., ktorá je vlastne jej spoločnosťou, kde pracuje na polovičný pracovný úväzok, t.j. na 20 hodín týždenne za 200,- Eur, pričom manžel matky išiel na rodičovskú dovolenku, pričom takýmto postupom sa v rodine matky znížil príjem o minimálne 330,- Eur.
12. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 26.1.2017 vo veci uviedla, že posledné rozhodnutie o výživnom bolo v roku 2008, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v roku 2009, teda pred 8 rokmi, o ktoré je dieťa staršie a vzrástli jeho odôvodnené potreby tak, ako to bolo preukazované v tomto konaní. Zmena pomerov nastala i na strane otca, kedy mu pribudla vyživovacia povinnosť. Mala za to, že návrh bol podaný dôvodne a je potrebné zvýšiť výživné na maloleté dieťa, pričom návrhu matky navrhla vyhovieť čiastočne a výživné zvýšiť od podania návrhu na 220,- Eur, ktoré výživné je podľa jej názoru otec schopný platiť bez ohrozenia vlastnej výživy ako aj svojej rodiny.
13. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
24. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 24P/202/2008-79 zo dňa 27.1.2009, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o takmer 8 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletý A. má toho času 17 rokov a 11 mesiacov. Navštevuje maturitný ročník Gymnázia v Nitre. Zvažuje štúdium na vysokej škole. Naďalej je zdravotne ťažko postihnutý, pravidelne navštevuje svojho ošetrujúceho lekára v Bratislave a čeľustnú ortopédiu, kde sa platí poplatok vo výške 30,- Eur ročne. Jeho celkové výdavky matka vyčíslila na sumu 700,- Eur.
25. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane oboch rodičov.
26. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom podľa jeho vyjadrenia dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 37.000,- Sk (cca. 1.228,- Eur). Súd k tvrdeniam otca, že tento príjem bol vyšší, považuje za potrebné poznamenať, že mu v tomto konaní už neprináleží ani zisťovať, ani hodnotiť vtedajší príjem otca, nakoľko sa vychádza z otcom v čase ostatného rozhodovania deklarovaného príjmu. V súčasnosti je otec naďalej zamestnancom u toho istého zamestnávateľa. Jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2014 predstavoval 2.376,- Eur, v roku 2015 sumu 2.374,60 Eur a v roku 2016 sumu 2.360,- Eur. Na strane otca došlo teda k zvýšeniu jeho príjmov ( + cca. 1.071,- Eur). Ďalšia zmena pomerov na strane otca nastala dňa 30.5.2012, kedy mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Q., ktorý aktuálne navštevuje materskú školu, za ktorú otec platí 293,- Eur mesačne. Býva so svojou nezamestnanou partnerkou a s maloletým Q. v rodinnom dome, ktorý nie je v jeho vlastníctve, avšak sa cíti byť jeho vlastníkom, nakoľko investoval do jeho výstavby. Právne vzťahy k rodinnému domu mieni v budúcnosti vyporiadať. Iné nehnuteľnosti a hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Svoje výdavky vyčíslil mesačne na sumu 1.591,76 Eur. Mesačne najmä uhrádza splátky úveru vo výške 535,97 Eur, uhrádza za elektrinu sumu 102,95 Eur, na výživné na plnoletého Mateja a maloletého A. sumu 340,- Eur, za drevo 91,66 Eur, za cestovanie do práce 120,- Eur, za cestovanie za otcom 80,- Eur, za poistenie 71,93 Eur, za zubnú starostlivosť 116,66 Eur, za mobil 6,31 Eur, za internet 25,26 Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur, SKSI 1041 Eur, na poistenie za dom a daň 8,74 Eur, na lieky maloletého Q. 35,- Eur, poplatok za vedenie účtu 8,90 Eur a za jazykový kurz 33,33 Eur.
27. Priemerný čistý mesačný príjem matky v čase posledného rozhodovania činil sumu 2.101,- Sk a od spoločnosti MPP Consulting mala príjem 486,- Sk ročne. Matka utrpela mozgovú príhodu a dňa 3.3.2014 sa podrobila operácii mozgu. Od tohto obdobia má vážne zdravotné problémy, ktoré jej bránia pracovať vo svojom odbore na plný úväzok. Pribudli jej dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej W. dňa 21.4.2010 a k maloletému L., nar. 26.3.2015. V priebehu konania uzatvorila manželstvo s pánom D. L.. Vzhľadom na zdravotné problémy matky, na materskú dovolenku s maloletým Michalom nastúpil na materskú dovolenku manžel matky, ktorý poberal dávky v materstve vo výške 800,- Eur a aktuálne je bez
pravidelného príjmu. Toho času matka zabezpečuje chod svojej spoločnosti Econit, s.r.o. v L., v ktorej pracuje niekoľko hodín denne a z tejto spoločnosti čerpá mesačný príjem. Matka je ďalej poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 101,90 Eur a mzdy vo výške 200,- Eur. Rodina matky ďalej poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a rodinné prídavky na tri maloleté deti. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojim manželom, s plnoletým L., ktorý aktuálne študuje v zahraničí, s maloletým A., s maloletou W. a s maloletým L., ktorý je zdravotne ťažko postihnutý. Vlastní nehnuteľnosť (rodinný dom) v L., dva byty v Seredi a jednu garáž. Výdavky na maloleté deti matka vyčíslila na sumu 1.000,- Eur a výdavky na domácnosť na 800,- Eur (najmä náklady na pevnú linku, poistenie domácnosti, náklady za odpady, za elektriku a za pohonné hmoty). Rodinný dom v L. ja zaťažený úverom, ktorého mesačné splátky činia sumu 630,- Eur. Rodine matky finančne vypomáhajú jej rodičia a rodičia jej manžela. 28. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k výraznej zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 29. Súd výživné zvýšil od podania návrhu, t.j. od 27.1.2014, nakoľko mal za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatnili zvýšenie výživného od 11.9.2013, resp. od 9.12.2013 tak ako to navrhla matka. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 ZR, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Relevantným dôvodom v prípade spätného priznania zvýšeného výživného by mohol byť napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Matka síce uviedla, že návrh nepodala skôr z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu, súdu však nepreukázala, že mala zdravotné ťažkosti aj pred podaním návrhu. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé len to, že sa zdravotný stav matky zhoršil v priebehu tohto konania, a to po mozgovej príhode. Súd teda mal za to, že matka dôvody hodné osobitného zreteľa v priebehu konania nepreukázala a rovnako ani súd ich nezistil. 30. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na maloletého zo sumy 149,37 Eur mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 2.360 Eur tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 590,- Eur až 708,- Eur. Otec má tri vyživovacie povinnosti (plnoletý L., maloletý A. a maloletý Q.), pričom na výživu plnoletého Mateja bol zaviazaný Krajským súdom v Trnave, č.k. 9Co/57/2016-642 zo dňa 8.11.2016 sumou 280,- Eur mesačne od 1.9.2015 a o maloletého Q. sa osobne stará. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca je priestor na zvýšenie výživného na maloletého A., na ktorého výživu otec doposiaľ riadne prispieval. Inak ako hradením výživného však na jeho výchove a na jeho výdavkoch, ktoré matka vyčíslila na sumu 700,- Eur, nepodieľa. S maloletým podľa jeho udania je v telefonickom a mailovom kontakte. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd mal za to, že pokiaľ je v schopnostiach a možnostiach otca mesačne platiť za materskú školu maloletého Q., o ktorého sa osobne stará a ktorý má v súčasnosti 4 roky a teda jeho výdavky sú neporovnateľne nižšie ako maloletého A., ktorý je v maturitnom ročníku a má vážne zdravotné ťažkosti, sumu 293,- Eur, musí byť v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého A. sumou 220,- Eur mesačne. Nie je možné zvýhodniť jedno dieťa (mladšie, o ktoré sa otec osobne stará), na úkor druhého dieťaťa, ktoré je tiež maloleté a má zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom. Matka si momentálne z objektívnych dôvodov (zdravotné problémy) nedokáže zvýšiť svoje príjmy, avšak podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou, nie však v matkou požadovanej výške 500,- Eur mesačne (300,- Eur výživné + 200,- Eur úspory) na výživu maloletého A., ktoré spolu s výživným na plnoletého L. (spolu 280,- Eur), by už predstavovalo sumu 750,- Eur. Tak ako to konštatoval aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo dňa 8.11.2016, č.k. 9Co/57/2016-642, aj keď má otec stabilný príjem, je potrebné zohľadniť aj jeho výdavky a náklady, ktoré mu vznikajú v domácnosti a jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému Q.. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého A. mesačne sumou 220,- Eur a matka prispeje sumou 110,- Eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa, tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 353,52 Eur mesačne (220 + 110 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na
krytie nevyhnutných osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. 31. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 27.1.2014 do 26.1.2017 vo výške 1.660,77 Eur resp. v súlade s vyhláseným rozsudkom na pojednávaní v sume 1.696,40 Eur , pre ktorý nesprávny výpočet bolo vydané opravné uznesenie (alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac január 2014 predstavuje 70,63 Eur : 31 dní v mesiaci = 2,28 Eur/ deň, teda 5 dní v mesiaci január 2014 x 2,28 Eur = 11,40 Eur + 70,63 Eur/mes. x 36 mesiacov (2/2014 až 1/2017) = 2.542,68 Eur mínus otcom zaplatené zvýšené výživné za mesiace január až apríl 2014 vo výške 4 x 0,63 = 2,52 Eur + za mesiace máj 2014 až november 2015 vo výške 19 x 20,63 = 391,97 Eur + za mesiace december 2015 až január 2017 vo výške 14 x 35,63 = 498,82 Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 47,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca, keďže takto určené splátky spolu s bežným výživným (267 Eur) predstavujú hornú hranicu rozpätia príjmu povinného rodiča (25 - 30 % = 590 - 708,- Eur), z ktorého môže súd určiť výživné v súdenom prípade. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 24P/202/2008-79, zo dňa 27.1.2009 mesačne pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať. 32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.