Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/92/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Š. G., F. XX.X.XXXX, Q. T. J. F. R., Q.Á. XXXX/XX, právne zastúpenom Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59 proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, IČO: 00686832, za účasti intervenienta Obec Letanovce, Slovenského raja 55, Letanovce, IČO: 00329304, právne zastúpenom JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná a intervenient majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou proti Slovenskej republike a žalovanej v 2. rade obci Letanovce, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.3.2016 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. a to stavieb špecifikovaných v žalobnom petite prideleným súpisným číslom, orientačným číslom a číslom parciel, a pozemku parcely B.-P. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2 zapísanej na liste vlastníctva č. X v katastrálnom území A.. V žalobe uviedol, že stavby, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, od ich postavenia nie sú doposiaľ evidované na liste vlastníctva. Dňa 29.10.2001 vydala obec A. Listinu o určení súpisného čísla, ktorou stavbám boli pridelené súpisné čísla. Na základe jeho objednávky bol dňa 10.2.2014 vyhotovený geometrický plán, ktorým boli určené parcely, n ktorých sú postavené jednotlivé stavby. Žalobca je dobromyseľným užívateľom a prevádzkovateľom predmetných nehnuteľností označovaných ako B. Z. P. od januára 1998, kedy užívanie prevzal po svojom otcovi Š. G., ktorý umrel v decembri 1997. V ich užívaní nebol nikým rušený. Rozhodnutím v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6C/540/1994 bolo určené, že prechod majetku štátu Prevádzkovej jednotky P., pozostávajúcej z vyššie označených nehnuteľností, je neplatný t.j. do vlastníctva mesta Spišská Nová Ves a obce A., ktoré boli v konaní žalovaní, tieto nehnuteľnosti neprešli. Žalobca nemal o tomto konaní vedomosť, nebol jeho účastníkom. O konaní nebol upovedomený ani obcou A., hoci táto mala s ním uzatvorenú Nájomnú zmluvu zo dňa 25.6.1999, ktorej predmetom bol nájom prevádzkovej jednotky P.Q.. Napriek tomu, že prechod vlastníctva štátu na obec bol neplatný, obec s ním uzatvorila dňa 4.5.2005 Nájomnú zmluvu týkajúcu sa tých istých nehnuteľností. Slovenská republika, ktorá si robila v konaní sp. zn. 6C/540/1994 majetkové nároky na Chatovú osadu P. sa o tento majetok žiadnym spôsobom nestarala. Ani jeden zo žalovaných počas plynutia doby 10 rokov oprávnenej držby predmetných nehnuteľností žalobcom, nedal najavo, že sa cíti byť ich vlastníkom, do nehnuteľností nič neinvestoval. Žalovaný v 2. rade je vedený ako vlastník parcely B.-P. Č.. XXXX/X napriek vyššie uvedenému rozsudku. Pokiaľ žalovaný nedisponuje iným nadobúdacím titulom, nemôže byť vlastníkom uvedeného pozemku a nemôže s ním nakladať.

2. Žalovaná Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva SR v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.4.2016 uviedla, že Prevádzková jednotka P. bola v správe štátneho podniku Reštaurácie Spišská Nová Ves š.p. v likvidácii. Likvidátor tohto podniku delimitačným protokolom zo dňa 9.6.1992 previedol túto prevádzkovú jednotku na obec A.. Na bezodplatný prevod nemal likvidátor súhlas príslušného ministerstva, čo mu bolo oznámené listom zo dňa 27.3.1993. Slovenská republika sa preto na súde domáhala určenia, že prechod Prevádzkovej jednotky P. je neplatný, čomu bolo súdmi vyhovené. Dňa 23.8.2001 sa uskutočnila ohliadka prevádzkovej jednotky, a následne kúpnou zmluvou zo dňa 14.1.2002 bola parcela č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2 odpredaná obci A.. Listom zo dňa 2.10.2001 bolo navrhnuté obci A., aby zabezpečila podklady potrebné pre zápis chát do katastra nehnuteľností tak, aby mohli byť zapísané do správy ministerstva a potom ich bude možné previesť do vlastníctva obce ako jedinému záujemcovi. Až dňa 11.6.2014 vydala obec rozhodnutie o určení súpisných čísel a ministerstvo požiadalo o záznam predmetného majetku do katastra nehnuteľnosti. Listom zo dňa 25.2.2015 katastrálny odbor vyzval ministerstvo na odstránenie nedostatkov súvisiacich s rozhodnutiami o určení súpisných čísel k stavbám, ktorý bol postúpený na doriešenie starostovi obce A.. Žalobca sa niekoľkokrát obrátil na ministerstvo, uviedol že prevádzkuje zariadenie na P. po dobu 17 rokov a má záujem o uzatvorenie dlhodobej nájomnej zmluvy resp. o kúpu nehnuteľnosti. Je nemysliteľné, aby žalobca nevedel o majetkovoprávnom stave Prevádzkovej jednotky P.. S obcou A. mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú - 10 rokov. Ako nájomca obdŕžal nesúhlasné stanovisko obce s pokračovaním v nájme z dôvodu, že každoročne boli problémy s platbami. Stavby stoja na pozemkoch urbariátu a obce, ktoré subjekty prejavili záujem o odkúpenie stavieb a ako vlastníci pozemkov majú predkupné právo. Vzhľadom na uvedené namietal dobromyseľnosť žalobcu, jeho aktívnu legitimáciu a nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu.

3. Pôvodne žalovaná v 2. rade obec A. vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.4.2016 uviedla, že žalobca nikdy nebol dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľností. V žalobe žalobca ani neuvádza, na základe akých skutočností malo u neho vzniknúť presvedčenie, že je ich vlastníkom. Naopak sám priznáva, že nehnuteľností užíval na základe nájomnej zmluvy a uhrádzal dohodnuté nájomné. Nehnuteľností teda užíval ako nájomca, nie ako vlastník, pričom ich neužíval v rozsahu, aký uviedol v žalobe. O tom, že sa nikdy necítil byť vlastníkom svedčí aj podanie žaloby o zaplatenie sumy 68 756,45 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, kde nájomné zmluvy označil ako neplatné. Žalobca teda za vlastníka nehnuteľností považoval obec A., neskôr nadobudol presvedčenie, že ich vlastníkom je Slovenská republika a preto si uplatnil nárok na vrátenie nájomného. Pozemok - parcelu č. XXXX/X obec nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2002. Povinnosťou žalobcu bolo v žalobe uviesť naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo žalobca neurobil.

4. Podaním doručeným súdu dňa 12.4.2016 a jeho spresneným podaním doručeným súdu dňa 11.7.2016 vzal žalobca čiastočne žalobu späť a to v časti týkajúcej sa žalovanej v 2. rade a určenia vlastníckeho práva k pozemku - parcele B.-P. Č.. XXXX/X katastrálne územie A.. Konanie proti žalovanej v 2. rade bolo následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 9C/92/2016-86 zo dňa 18.7.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2016, zastavené.

5. Uznesením sp. zn. 9C/92/2016-101 zo dňa 7.9.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2016 súd pripustil, na návrh žalobcu, zmenu žaloby a to na základe skutočností, ktoré nastali po podaní pôvodnej žaloby, pričom zmena sa týkala niektorých zo stavieb, ktoré boli zapísané na návrh žalovanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie A..

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpismi z listov vlastníctva, listinou o určení súpisného čísla, rozhodnutiami, nájomnými zmluvami, geometrickým plánom, kúpnou zmluvou, žiadosťou o odpredaj nehnuteľnosti, žiadosťou o vykonanie opráv, obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C/65/1997 a sp. zn. 1C/328/2015 a zistil tento skutkový stav:

7. Predmetom konania sú nehnuteľnosti - stavby zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie A. a to stavby súpisné č. XXX na parcele Č.. XXXX/XX, č. XXX na parcele XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/X, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/X, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX

na parcele č. XXXX/X, v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1. Predmetom sú aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú doposiaľ evidované v katastri nehnuteľnosti a to chaty orientačné č. X, XX,XX, XX, XX, XX, X, X postavené na parcele č. XXXX/X, chaty orientačné č. X, X, X na parcele č. XXXX/X, chata č. X postavená na parcelách č. XXXX/X a XXXX/X, chaty č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX postavené na parcele č. XXXX/X.

8. Dňa 14.1.2002 bola medzi predávajúcim Slovenská republika a kupujúcim obcou A. uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - pozemok č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území A..

9. Stavbám, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie A. boli pridelené súpisné čísla Listinou o určení súpisného čísla č. X/XXXX pre stavby uvedené v prílohe Listiny postavené na P. v Slovenskom raji, ktorú vydala obec A. dňa 29.10.2001. Ako vlastník stavieb je v Listine o určení súpisného čísla uvedená obec A..

10. Stavby, ktoré sú predmetom tohto konania sú postavené na parcelách registra „C“ č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX I. Č.. XXXX/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie A. a sú evidované ako spoločné nehnuteľnosti Urbárskej spoločnosti A.. Stavby sú umiestnené aj na parcele registra „C“ č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie A. vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo J. H., J. P. a parcele registra „C“ č. XXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. X katastrálne územie A. vo vlastníctve obce A..

11. Na základe objednávky žalobcu bol vyhotovený geometrický plán Ing. Pavlom Kostelníkom č. 65/2013, ktorým boli určené novovzniknuté parcely, na ktorých sú jednotlivé nehnuteľnosti - stavby.

12. Žalobca užíva nehnuteľnosti - stavby, ktoré sú predmetom tohto konania od roku 1998. Podľa žalobcu, tieto nehnuteľnosti prevzal po svojom otcovi nebohom Š. G., ktorý zomrel v decembri 1997. O nehnuteľnosti sa riadne staral v dobrej viere, že tieto mu patria. Jeho rodičia užívali stavby od roku 1990. Aj keď vedel, že stavby nepatria obci A., uzatvoril s obcou dve nájomné zmluvy z dôvodu, že bol oslovený obcou a stavby sa nachádzali v jej katastrálnom území. Okrem toho bol uvedený do omylu vyjadreniami starostu, že nehnuteľnosti patria štátu. V užívaní nehnuteľnosti nebol nikým rušený, štát sa o tieto nehnuteľnosti nestaral.

13. Prevádzková jednotka P. - A. bola predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.1995 uzatvorenej medzi prenajímateľom obcou A. a nájomcom Š. G., F.. XX.XX.XXXX.

14. Dňa 25.6.1999 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi prenajímateľom obcou A. a nájomcom Š. G. o prenájme prevádzkovej jednotky P. - A.. Nájomca sa zmluvne zaviazal uhrádzať polročné nájomné vo výške 185 320,- Sk v mesačných splátkach po 15 443,- Sk. Ďalej sa zaviazal z výnosov z obchodno- prevádzkovej činnosti a z vlastných prostriedkov zabezpečovať úspešný chod prenajatej prevádzky. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.7.1999 do 31.12.2002.

15. Ďalšia nájomná zmluva medzi obcou A. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom bola uzatvorená dňa 4.4.2005 a jej predmetom bolo prenechanie do užívania prevádzkovej jednotky P. - A., za dohodnuté nájomné ročne vo výške 250 000,- Sk, ktoré malo byť uhrádzané v polročných splátkach. V bode 5. zmluvy sa nájomca zaviazal, že v lehote 5 rokov od podpisu zmluvy začne vykonávať rekonštrukciu prevádzkovej jednotky, s čím prenajímateľ vyslovil súhlas. Aj táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015.

16. Rozhodnutím Okresného úradu Štátny okresný hygienik Spišská Nová Ves zo dňa 13.10.1999 bol na žiadosť Š. G., IČO: 35316284 udelený súhlas na uvedenie prevádzky Reštaurácie s kuchyňou a výčapu v Chatovej osade P.. Na žiadosť menovaného bolo dňa 31.5.2004 vydané rozhodnutie Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi, ktorým bol udelený súhlas na uvedenie prevádzkových priestorov Chatovej osady P. do prevádzky a zároveň schválený prevádzkový poriadok. Dňa 30.6.2000 Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, odbor životného prostredia na žiadosť I. G. vydal súhlas na vstup motorových vozidiel na lesnú účelovú komunikáciu H. - P. na území Národného parku Slovenský raj v katastrálnom území U. a A.. Rozhodnutím Regionálneho úradu

verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi zo dňa 2.11.2005 bol schválený prevádzkový poriadok zariadenia CHO P. - stredisko kuchyňa a reštaurácia na P.Á. vypracovaný Š. G..

17. V roku 1999 Obecný úrad A. vo vyjadrení adresovanom I. G. uviedol, že nemá námietky k využívaniu účelovej komunikácie H. U. - P. motorovými vozidlami, ktoré prevádzkovateľ používa pri zabezpečovaní prevádzky Reštaurácie a Chatovej osady na P., vozidlami ubytovaných a vozidlami zabezpečujúcimi prevádzku CHO P.. Námietky k využívaniu motorových vozidiel na uvedené účely nemalo ani Pozemkové spoločenstvo - bývalý urbariát U., čo bolo oznámené Š. G. listom z 30.6.2000.

18. Obvodným lesným úradom Spišská Nová Ves bola dňa 1.3.2004 vydaná výnimka zo zákazu vchádzania a státia s motorovými vozidlami pre Obecný úrad U., Obecný úrad A., Správu Národného parku Slovenský raj, Horskú záchrannú službu a prevádzkovateľov CHO P. a ubytovaných hostí.

19. Zo strany intervenienta bola súdu predložená žiadosť žalobcu zo dňa 5.4.2002 adresovaná obci A., ktorou žalobca požiadal o prevedenie opráv a doplnenie ubytovacej časti pomocným materiálom v Chatovej osade P..

20. Žiadosťou zo dňa 2.12.2010 žalobca požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o odpredaj nehnuteľnosti. V žiadosti uviedol, že podľa dostupných informácii vlastníkom nehnuteľnosti - stavieb bývalej prevádzkovej jednotky P. - A. je pravdepodobne Slovenská republika, pričom dovtedy za vlastníka považoval obec A., s ktorou má od roku 1998 uzatvorený nájomný vzťah. So súhlasom prenajímateľa predmetné nehnuteľnosti zhodnotil, pričom hodnota investícii sa má prejaviť v spoluvlastníckom podiele na predmetných nehnuteľnostiach.

21. Pod sp. zn. 6C/65/1997 (pôvodne 6C/540/1994) bolo Okresným súdom Spišská Nová Ves vedené konanie na základe žaloby Slovenskej republiky proti žalovaným Reštauráciam, š.p. v Spišskej Novej Vsi v likvidácii a obci A. o určenie neplatnosti prechodu majetku vo vlastníctve štátu na žalovaného v 2. rade. Rozsudkom sp. zn. 6C/65/1997-78 zo dňa 24.3.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.1999 bolo určené, že prechod majetku vo vlastníctve štátu Prevádzkovej jednotky P.Š. pozostávajúcej z nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. a to drevených panelových chát ev. č. X I. XX, parcely č. XXXX/X ostatná plocha o výmere XXXX m2 na obec A. na základe delimitačného protokolu zo dňa 9.6.1992 o odovzdaní nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, v správe Reštaurácii štátny podnik v likvidácii v Spišskej Novej Vsi a o prevzatí nehnuteľnosti obcou A. je neplatný. V spise sa nachádzajú žiadosti žalobcu v tomto konaní Š. G. zo dňa 16.4.2008 a 14.5.2008 o zaslanie rozhodnutia v uvedenej veci z dôvodu, že predmetnú prevádzku má v dlhodobom nájme na základe nájomného vzťahu s obcou A..

22. Okresným súdom Spišská Nová Ves je pod sp. zn. 1C/328/2015 vedené konanie na základe žaloby podanej na súde dňa 16.7.2015 zo strany žalobcu proti žalovanej Obci A.. Žalobca a podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia istiny 68 756,45 Eur s príslušenstvom. Istinu žalobca požaduje titulom vydania bezdôvodného obohatenia vyčísleného výškou nájomného uhradeného zo strany žalobcu žalovanej na základe nájomných zmlúv z 25.6.1999 a 4.4.2005, kde predmetom nájmu bola prevádzková jednotka P.. V žalobe žalobca poukázal na to, že predmetné nájomné zmluvy sú neplatné z dôvodu, že žalovaná nie je vlastníkom nájmu a nemá k nemu ani dispozičné oprávnenie. Po tomto zistení v roku 2015 vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. K žalobe pripojil uvádzané nájomné zmluvy, doklady o úhrade nájomného v prospech žalovanej.

23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

26. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

27. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Jedná sa o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. b/ Civilného sporového poriadku, kde ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z hľadiska procesného splnené dve podmienky a to: 1. že účastníci konania majú vecnú legitimáciu, a 2. že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vecná legitimácia ako aj naliehavý právny záujem na strane žalobcu musia existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

29. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník časti predmetných nehnuteľnosti a časť nehnuteľnosti nie je v katastri zapísaná vôbec, hoci podľa žalobcu na základe vydržania vlastníctva by mal byť zapísaný ako vlastník on. Žalobca teda má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu je podkladom pre uskutočnenie zmeny resp. zápisu v katastri nehnuteľností.

30. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto súd posudzoval, či žalobca má konkrétny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Podľa tvrdenia žalobcu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol ich vydržaním.

31. Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva priamo zo zákona. Zákonnými predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu sú:

- spôsobilý subjekt

- spôsobilý predmet držby

- dobromyseľnosť držiteľa

- oprávnená držba

- uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby Je pritom potrebné, aby tieto podmienky boli splnené zároveň.

32. Spôsobilým subjektom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním sú tak fyzické, ako aj právnické osoby resp. štát. Spôsobilým predmetom držby môže byť hnuteľná i nehnuteľná vec s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonom stanovená doba na vydržanie nehnuteľnosti je 10 rokov.

33. Ďalším predpokladom vydržania je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu veci sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri jej vzniku, ale v celom jej priebehu. Oprávnenosť držby sa posudzuje objektívne z hľadiska

- existencie právneho titulu

- nakladania s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania od začiatku roka 1998. Pred tým nehnuteľnosti užívali jeho rodičia a to od roku 1990. Žalobca neuviedol v konaní žiaden titul, ani len domnelý, od ktorého svoje vlastnícke práva resp. vlastnícke práva jeho rodičov k nehnuteľnosti odvodzuje. Podľa jeho vyjadrenia, rodičia žalobcu pred rokom 1989 pracovali v týchto nehnuteľnostiach s tým, že sa jednalo o štátny podnik a po jeho rozpade tam rodičia ostali pracovať. Žalobca teda musel mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosti patrili štátu. K titulu, na základe ktorého jeho rodičia tieto nehnuteľnosti považovali za vlastné sa nevedel vyjadriť. Taktiež neuviedol žiaden titul, od ktorého odvodzuje svoje presvedčenie o vlastníctve k nehnuteľnostiam. Právnym titulom vydržania možno pritom rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka. Takýmto titulom nemôže byť nájomná zmluva, ani skutočnosť, že niekto do nehnuteľnosti investuje svoje vlastné finančné prostriedky. Dokazovaním pritom bolo preukázané, že tak rodičia žalobcu, ako aj žalobca užívali predmetné nehnuteľnosti na základe nájomných zmlúv uzatvorených s obcou A..

34. Pokiaľ sa týka dobromyseľnosti oprávneného držiteľa, dobrá viera sa posudzuje objektívne t.j. podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť chýba, ak dôvodom držania veci je právny titul, na základe ktorého je zrejmé, že nejde o držbu, ale len o detenciu napr. užívanie veci na základe nájomnej zmluvy (NS ČR sp. zn. 22Cdo/1590/2001 z 5.2.2003). Ako bolo uvedené žalobca nepreukázal existenciu titulu na vydržanie nehnuteľnosti a tiež z jeho strany nebola preukázaná dobromyseľnosť držby. Žalobca uzatvoril nájomné zmluvy, ktorých predmetom boli predmetné nehnuteľnosti. Vedomie užívania nehnuteľnosti z titulu práva užívania prípadne nájmu, ktoré nie je nezameniteľné s vlastníckym právom, vylučuje dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že mu vec ako vlastníkovi patrí. Pokiaľ by aj žalobca do uzatvorenia nájomných zmlúv bol oprávneným držiteľom (čo však v konaní nebolo preukázané), po uzatvorení nájomných zmlúv sa oprávnený držiteľ zmení na detentora ak vec ktorú mal predtým v oprávnenej držbe, bude držať na základe záväzkového právneho vzťahu. Dobrú vieru držiteľa teda nemožno odvodzovať od záväzkovo právneho vzťahu. Nájomnú zmluvu pritom rodičia žalobcu uzatvorili už v roku 1990 a žalobca potom, ako začal užívať nehnuteľnosti uzatvoril nájomnú zmluvu v roku 1999.

35. Žalobca v konaní poukázal na to, že pri uzatvorení nájomných zmlúv bol uvedený do omylu. Zmluvy uzatvoril z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré užíval sa nachádzali v katastri obce A., pričom pri uzatvorení prvej z nich mu bolo povedané, že nehnuteľnosti by mali patriť štátu. Je pravdou, že okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastnícke právo k veci. Takýmto dôvodom môže však byť len ospravedlniteľný omyl. Žalobca mal byť uvedený do omylu v tom, že mu bolo povedané, že nehnuteľnosti zrejme patria štátu, čo nechápal, keďže štát sa o tieto nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezaujímal, nestaral sa o ne a nezabezpečil ich zápis v katastri nehnuteľnosti. Takýto omyl v žiadnom prípade nie je dôvodom nadobudnutia dobromyseľnosti držiteľa, že mu nehnuteľnosti patria. Uvedené vyjadrenie mohlo u žalobcu spochybniť len to, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti a to či ide o obec alebo štát. O tom, že žalobca nebol dobromyseľný svedčí aj to, že žalobou podanou na tunajšom súde sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od obce A. z dôvodu, že obec nebola vlastníkom predmetných nehnuteľnosti a teda nemohla uzatvoriť zmluvy ako prenajímateľ. Z uvedeného je totiž zrejme, že žalobca mal za to, že obec je vlastníkom týchto nehnuteľnosti a teda nemohol byť dobromyseľný v tom, že tieto mu patria. Dôkazom o tom, že žalobca bol len užívateľom nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy svedčí aj jeho žiadosť adresovaná obci A. z 5.4.2002, ktorou sa domáhal opráv predmetných nehnuteľnosti. Pokiaľ by bol, ako tvrdí dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosti mu patria, ako vlastník nemal dôvod požadovať opravy od iného subjektu. Napokon je tu aj žiadosť žalobcu o odpredaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania zo dňa 2.12.2010, ako aj vyjadrenie žalobcu, že od uzatvorenia prvej nájomnej zmluvy sa snažil zistiť dôvod, prečo nehnuteľnosti nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že sa snažil zistiť aj to, kto je ich skutočným vlastníkov keďže nebol si istý, či nehnuteľnosti patria obci alebo štátu.

36. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nebol dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľnosti a preto súd jeho žalobu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalovaná bola v konaní úspešná a preto náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu žalovanej a intervenientovi. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.