Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa : MUDr. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., H. XXXX/X, zastúpený JUDr. Pavlom Boroňom, advokátom so sídlom N. N., M. F. XX, proti odporkyni : MUDr. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., H. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, o rozvod manželstva za účasti maloletého dieťaťa : N. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, na odvolanie rodičov maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/138/2015-220 zo dňa 06. 04. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozviedol manželstvo účastníkov a maloletého N. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke. Určil, že obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a ohľadom výšky výživného rozhodol tak, že otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého N. výživné 500,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom sumu 400,- eur je povinný zasielať k rukám matky, sumu 100,- eur na tvorbu úspor na účet maloletého, ktorý za týmto účelom zriadi matka. Otec je zároveň oprávnený stretávať sa s maloletým N. každý párny týždeň od piatka, kedy si ho prevezme zo školy na Ul. Karpatskej v R., do nedele do 18.00 hod., kedy maloletého N. odovzdá matke. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 23, § 24, § 62 a § 75 Zákona o rodine s prihliadnutím na ust. § 113 ods. 1 O. s. p., pričom konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážnym spôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie a na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právnych zástupcov, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolania obaja rodičia, pričom napadli výrok, ktorým súd určil výživné na maloletého N.. 3. Navrhovateľ ako otec dieťaťa poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci, keď stanovené výživné považoval za nadštandardné, pričom podľa jeho názoru výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ani možnostiam a schopnostiam otca. Matkou vyčíslené výdavky na zabezpečenie základných potrieb maloletého N. sú podľa jeho názoru značne nadsadené, nezodpovedajú jeho veku, ani jeho potrebám. Poukázal na to, že pokiaľ takto stanovené výživné by v budúcnosti sa zvyšovalo, nebol by vytvorený priestor na jeho úpravu, vzhľadom na jeho výšku stanovenú

už teraz s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa. Žiadal, aby súd stanovil výšku výživného sumou 350,- eur mesačne, z čoho by 100,- eur zasielal na tvorbu úspor pre maloletého. 4. Odporkyňa ako matka dieťaťa naopak žiadala, aby súd výrok o výživnom zmenil tak, že otec bude prispievať na jeho výživu sumou 1.400,- eur mesačne v rozsahu spotrebného výživného. Poukazovala pritom na nadštandardný príjem otca, ako aj potreby maloletého súvisiace s jeho výživou, ošatením a vzdelávaním, ako aj kultúrnymi a športovými potrebami, ktoré pre maloletého zabezpečuje. Súd sa podľa nej nevysporiadal s tvrdením, že otec sa účelovo vzdal príjmu v sume 800,- až 1.000,- eur za tzv. operácie na meno, resp. nebral do úvahy, že otec si prisvojil zo spoločných úspor sumu 52.000,- eur a užíva osobné motorové vozidlo Audi A4, či už ako vlastník alebo bezplatne si ho požičiava od priateľa. Všetko to vypovedá o jeho životnej úrovni, ktorá má byť jedným zo základných atribútov určovania jeho vyživovacej povinnosti. Samotný kolízny opatrovník navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť v sume minimálne 500,- až 600,- eur mesačne na spotrebné výživné a sumu 100,- eur nepovažoval za dostatočnú na úspory pre maloletého. Z tohto pohľadu potom prvostupňový súd riadnym spôsobom nezdôvodnil svoje úvahy, prečo priznal výživné takmer o 1/3 nižšie.

5. K odvolaniu sa písomne účastníci konania navzájom vyjadrili, pričom navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu v časti o výživnom vzhľadom na odôvodnenie rozsudku považuje za zrozumiteľné. Namietal nesprávnosť údajov tvrdených odporkyňou o tom, že sa znížil jeho príjem, keď nepriznáva príjem za operácie na meno, toto považuje za nezmyselné, nakoľko v takýchto prípadoch sa postupuje podľa striktných predpisov a príjem z tohto je zahrnutý v príjme, ktorý bol deklarovaný jeho zamestnávateľom. Tiež nie sú pravdivé tvrdenia o prevzatí peňazí v sume 52.000,- eur a osobné motorové vozidlo od priateľa používa vzhľadom k tomu, že ním používané staršie vozidlo Peugeot nie je spoľahlivé. V tejto súvislosti poukázal na to, že matka tiež používa ďaleko novšie a komfortnejšie osobné motorové vozidlo BMW, ktoré tiež patrí do masy BSM. 6. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho príjem je nadštandardný, určenou vyživovacou povinnosťou došlo jednoznačne k zníženiu životnej úrovne maloletého N., v ostatnom sa vyjadrenie zhodovalo s obsahom ňou podaného odvolania.

7. Opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich dovtedajších vyjadreniach týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil (výrok o rozvode manželstva ostal nedotknutý).

9. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 113 O. s. p. rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Pri rozhodovaní o odvolaní mal odvolací súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutia o zverení maloletého na čas po rozvode do výchovy jednému z rodičov, prípadne či pri rozhodovaní o výške výživného nejakým spôsobom pochybil tak, ako to tvrdili odvolatelia. Pri určovaní výšky výživného prvoinštančný súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého N., ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Maloletý býva s matkou v 4-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve oboch rodičov, pričom platby za byt, elektriku, internet a TV predstavujú približne 275,- eur mesačne. Obaja rodičia na polovicu splácajú hypotekárny úver na byt vo výške 1.046,- eur mesačne. Príjem matky od júla 2015 do januára 2016 mesačne v čistom predstavoval sumu 3.033,- eur, príjem otca za to isté obdobie predstavoval 3.203,- eur. Otec býva v rekreačnom dome v G., ktorý tiež patrí do BSM účastníkov. Spláca hypotéku v súvislosti s výstavbou tejto nehnuteľnosti vo výške 432,- eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bol maloletý N. žiakom 4. ročníka základnej školy, má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou, okrem toho absolvuje výučbu angličtiny u súkromného lektora, kde náklady predstavujú 10,- eur na jednu hodinu a kurz plávania, kde poplatok je 12,- eur na hodinu (spolu približne 165,- eur mesačne). Navštevuje tiež futbalový krúžok MšK Žilina a školský klub s gymnastikou. Otec maloletého dieťaťa v minulosti na dohodu vykonával prácu pre Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby s príjmom okolo 770,- eur mesačne. Tento pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 15.11.2014.

10. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k

dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov oboch rodičov.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie, postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prvoinštančný súd správne a s jeho závermi, keď určil výživné otcovi vo výške 500,- eur mesačne, z toho 100,- eur na tvorbu úspor pre maloletého, sa odvolací súd zhoduje. 12. Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. V tomto prípade súd vychádzal z listinných dôkazov, kde má preukázaný pravidelný príjem oboch rodičov, taktiež rodičia deklarovali svoje ostatné majetkové pomery (spoluvlastníctvo bytu, rekreačného domu, pozemku, obaja používajú osobné motorové vozidlá). Súd určoval výživné k maloletému vo veku 10 rokov, navštevujúcemu 4. triedu základnej školy. Odvolací súd má za to, že z takto vykonaného dokazovania vychádzal prvoinštančný súd správne a v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí a s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožnil a na tieto poukazuje. Vo svojich odvolaniach otec ani matka maloletého dieťaťa neuviedli žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil, majúc za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého syna výživné sumou 500,- eur mesačne, resp. takto stanovené výživné je primerané vzhľadom na vek a potreby dieťaťa.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .