Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/243/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N., B., ul. T. N. XX-XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, proti žalovanej: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenom advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, IČO: 36722758, o zaplatenie 350.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 131/2010-822 zo dňa 20.05.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 350.000 eur s úrokom z omeškania a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 350.000 eur s poukazom na porušenie povinnosti zo strany žalovaného v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Žalovaný na základe príkazu na úhradu z účtu žalobcu odpísal sumu vo výške 345.000 eur a na základe výberového lístka bol uskutočnený výber v hotovosti vo výške 5.000 eur, pričom podpis na príkaze na úhradu a na výberovom lístku nebol podpisom žalobcu, ale bol podpisom sfalšovaným, čo bolo preukázané znaleckým posudkom. Žalobca mal s finančnými prostriedkami uloženými na svojom účte nakladať spoločne s pánom G. P., ktorý aj predložil banke príkaz na úhradu a výberový lístok. Z uzavretej zmluvy vyplýva, že žalobca neposkytol telefonicky ani emailový kontakt, avšak zo zmluvy nevyplývajú dôvody, prečo sa tak nestalo. Z výpovede svedkyne, pracovníčky banky, vyplýva, že žiadala o poskytnutie telefonického kontaktu za účelom prípadnej potreby. Žalovaný uviedol, že zamestnanci banky v rámci interných predpisov realizujú telefonické overenie pravosti prevodného príkazu u majiteľa iba v prípade jeho doručenia poštovou zásielkou. Pri jeho osobnom predložení zamestnanec banky realizuje iba porovnanie podpisov v príkaze na úhradu s podpisom vzorovým. Súd prvej inštancie s poukazom na vyslovený právny názor v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu, pretože neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že porušenie povinností bolo na jeho strane spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť v zmysle § 374 Obchodného zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že vo veci konal a rozhodoval súd, ktorý nemal právomoc danú vec prejednávať a rozhodnúť. Poukázal na to, že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská doložka. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie odňal žalovanej možnosť riadne konať pred súdom z dôvodu, že rozsudok je

nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozporuplnosť. Rozsudok zmiešava zistený skutkový stav s tvrdeniami alebo prednesmi účastníkov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé z akých skutkových zisteniach súd vychádzal vo vzťahu k preukázaniu skutočnej existencie a vzniku žalobou uplatňovanej škody, na základe akých skutočností a dôkazov mal súd túto škodu v konaní za preukázanú. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovanej v tom, že žiadna škoda žalobcovi nevznikla, že žalovaný žiadnu právnu povinnosť zo záväzkového vzťahu voči žalobcovi neporušil a že neexistuje žiadny kauzálny nexus medzi tým čo žalobca uplatňuje v konaní ako jemu vzniknutú škodu a konaním žalovanej. Poukázal na to, že žalobca a žalovaný si v súlade s ust. § 263 Obchodného zákonníka osobitne upravili vzťah zodpovednosti za prípadnú škodu spôsobenú predložením sfalšovanej dokumentácie, a to v časti 7 bod 1 VOP. Ani s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Strany si upravili prostredníctvom ust. VOP vzťah zodpovednosti za prípadnú škodu spôsobenú predložením sfalšovanej dokumentácie tak, že bol zavedený princíp zavinenia a zároveň sa dohodli podmienky, ktoré budú strany považovať za podmienky vyvinenia sa, pričom konkrétne sa jednalo o podmienku neposkytnutia súčinnosti zo strany klienta a podmienku, ak sa falšovanie dopustí osoba, ktorej svojej neobozretným konaním klient umožnil potrebné dokumenty sfalšovať. Obe stranami dohodnuté podmienky nastali, a teda aj v prípade, ak by žalobcovi ako klientovi banky nejaká škoda vznikla, tak by banka za túto škodu nezodpovedala z dôvodu preukázateľného neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu (neposkytnutia telefonického alebo iného kontaktu) a zároveň žalobca svojim neobozretným konaním umožnil, aby s bankovým účtom spolu s ním disponovala aj iná osoba, ktorej zveril právo disponovať s prostriedkami na účte a samostatne predkladať písomné dispozičné úkony priamo banke. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil iba poukazom na právny názor odvolacieho súdu a rozhodnutie založil v podstate len na jednom konštatovaní, podľa ktorého žalovaná zodpovedá za škodu žalobcovi neunesením dôkazného bremena tvrdenia, že porušenie povinnosti bolo na jej strane spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť a ďalej, že žalovaná nepreukázala, že realizovala opatrenia na predchádzanie vzniku škody predložením falšovaného prevodného príkazu, a to aj za situácie, že príkaz na úhradu síce predkladá oprávnená osoba, avšak sfalšovaný je druhý, resp. ďalší podpis. Uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a súd tak odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v rozsahu efektívneho využitia práva na podanie opravného prostriedku. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že žalobca včas nezložil preddavok na trovy konania, v dôsledku čoho malo byť konanie zastavené podľa § 141 ods. 1 OSP. Podobne aj odvolací súd sa nijako nevysporiadal s podaním žalovanej zo dňa 17.01.2014, v ktorom navrhoval žalovaný, aby v zmysle ust. § 141a OSP krajský súd uložil žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania. Ďalej odvolateľ uviedol, že okresný súd v zmysle znenia odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesplnil svoju povinnosť nepochybne argumentačne ustáliť a zodpovedať, či skutočne v tomto konaní sú naplnené základné atribúty stanovené zákonom pre zodpovednosť za škodu zo záväzkového vzťahu. Uviedol, že v konaní bolo dokázané, že banka neporušila žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu voči žalobcovi a zároveň žalobcovi žiadna majetková škoda ani nevznikla. Uviedol, že žalobca sám zriadil dispozičné právo pánovi P. k bankovému účtu a predstavil ho v banke ako obchodného partnera a tiež ho do bankovej dokumentácie uviedol ako jedinú kontaktnú osobu. Pán P. ako spoludisponent mal nevyhnutne status dôveryhodnej osoby tak vo vzťahu k žalobcovi ako aj vo vzťahu k banke, teda výlučne sám žalobca svojim konaním navodil stav, z ktorého mala podľa jeho tvrdení vzniknúť škoda. Žalobca vôbec nepreukázal, že mu nejaká majetková škoda vznikla. Dokazovaním bolo potvrdené, že s predmetnými finančnými prostriedkami, ktoré žalobca previedol zo svojho zahraničného účtu na príslušný bežný účet vedený v banke, sa už o niekoľko dní malo nakladať určitým spôsobom - v zmysle dohôd medzi žalobcom a pánom P.. Uvedené konštatovanie je potvrdené tým, že žalobca sám vo svojich výpovediach poukazoval na účelové určenie predmetných finančných prostriedkov. Pán P. vo svojej výpovedi tvrdil, že dokonca išlo o prostriedky spoločné a určené pre pána K. a prevod realizoval so súhlasom žalobcu. Na základe uvedených súvislostí možno vyvodiť záver, že s finančnými prostriedkami bolo nakladané v súlade s dohodami medzi žalobcom a pánom P., a teda žalobca v konaní nepreukázal, že samotný prevod a výber finančných prostriedkov z bankového účtu znamenal pre neho vznik škody. Uviedol, že banka postupovala štandardne s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. Žalobca v konaní nepreukázal, že samotný prevod a výber prostriedkov z bankového účtu znamenalo pre neho vznik majetkovej škody. Vykonaným dokazovaním práve naopak bolo ustálené, že finančné prostriedky z účtu žalobcu boli transferované v súlade s dohodami medzi ním a pánom P., so zámerom naplniť predmetnú obchodnú transakciu. V prípade, že aj nastal stav, že zmienená obchodná transakcia nebola naplnená podľa predstáv žalobcu, banka za túto okolnosť nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Namietal správnosť záverov odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, podľa ktorej by banka v pozícii

žalovaného účastníka mala akékoľvek dôkazné bremeno k okolnostiam vylučujúcim zodpovednosť za škodu v zmysle § 374 Obchodného zákonníka, pretože žalobcovi žiadna škoda nevznikla a banka žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu neporušila. Odvolacím súdom formulovaný rozsah liberácie nepochybne je neprípustným a svojvoľným rozširovaním hraníc zodpovednosti za škodu, a to nielen nad rámec zákona, ale aj nad rámec záverov doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, pretože ani zmieňované rozhodnutie Obdo V 59/2001 neriešil takúto právnu otázku. Uviedol, že vzťah medzi majiteľom účtu a spoludisponentom bez ohľadu na to, či sú manželia, iní príbuzní alebo cudzie osoby, vytvára medzi nimi už samotným aktom spoludispozície z vôle majiteľa účtu také postavenie, ktoré je v aspekte právnej istoty objektívne považované za dôverné postavenie, a teda spoludisponent má z pohľadu majiteľa účtu u neho nevyhnutne status dôveryhodnej osoby, ktorej majiteľ účtu titulom spoludispozície chcel umožniť nakladať s finančnými prostriedkami na jeho bankovom účte, a preto majiteľ účtu už pri zriaďovaní spoludispozície nevyhnutne berie na seba aj riziko a prípadné následky falšovania, či iných neoprávnených dispozícii zo strany spoludisponenta. Banka i zamestnanci nie sú znalcami a znaleckým ústavom a nie sú schopní na 100 % skonštatovať, či ide alebo nejde o sfalšovaný podpis. V danom prípade bolo preukázané, že banka prostredníctvom svojich zamestnancov konala s vynaložením maximálnej odbornej starostlivosti a v rámci možností, t.j. bez telefónneho čísla, na ktorom by bolo možné kontaktovať žalobcu a pravosť jeho podpisu si nemohli ani pri najlepšej vôli overiť. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou svojej právomoci na konanie a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom o tom, že v danej veci nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.

4. V danej veci neexistoval dôvod na zastavenie konania pre nezloženie zálohy na trovy konania žalobcom, pretože žalobca tento preddavok zložil (č.l. 501 spisu).

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a je preskúmateľné.

6. V danej veci nebolo sporné, že účastníci konania uzavreli zmluvu o bežnom účte, pričom G. P. bol spoludisponentom tohto účtu spolu so žalobcom. Každý zo spoludisponujúcich osôb mohol banke samostatne predkladať príkazy na úhradu, avšak tieto príkazy na úhradu mali obsahovať podpisy oboch spoludisponujúcich osôb. Taktiež bolo preukázané, že banke bol predložený príkaz na úhradu na sumu 345.000,-Eur a výberový lístok na sumu 5.000,-Eur, na ktorých bol sfalšovaný podpis žalobcu a že tento príkaz na úhradu a výberový lístok predložil banke G. P.. V konaní bolo preukázané, že zamestnanci banky v rámci interných predpisov realizujú telefonické overenie pravosti prevodného príkazu u majiteľa iba v prípade jeho doručenia poštovou zásielkou.

7. Odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore vyslovenom v uznesení 8Co 217/2013 zo dňa 13.11.2014. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2003, sp. zn. Obdo V 59/2001, ktorý sa obdobnou situáciou zaoberal. Aj keď situácia v prejednávanej veci nebola identická, niektoré závery uvedeného rozhodnutia sú použiteľné aj pre toto konanie. Týka sa to najmä záverov o zodpovednosti zo záväzkového vzťahu a okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť. Povinný podľa § 373 a § 374 Obchodného zákonníka v obchodnom vzťahu nezodpovedá za spôsobenú škodu vtedy, ak táto škoda bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, pričom dôkazné bremeno o týchto okolnostiach má povinný. Žalovaný sa teda v tomto prípade svojej zodpovednosti za realizáciu falšovaného prevodného príkazu zbaví vtedy, ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobné okolnosťami vylučujúcimi jeho zodpovednosť. Tieto okolnosti vymedzujú ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. „Liberačné dôvody uvedené v tomto ustanovení musia byť naplnené vo všetkých ich pojmových znakoch.“

7. Aj keď je pravda, že žalobca umožnil spoludisponovanie s finančnými prostriedkami na svojom účte pánovi P., zároveň mu týmto nedal trvalý a neodvolateľný status dôveryhodnej osoby. Banka aj v

prípade predloženia príkazu na úhradu oprávnenou osobou vždy vyžaduje súlad podpisu na príkaze na úhradu s podpisovým vzorom. Aj z tejto skutočnosti vyplýva, že nestačí aby príkaz na úhradu predložila oprávnená osoba - je potrebné, aby boli splnené aj ďalšie podmienky a je povinnosťou banky preveriť ich splnenie. Ani odvolací súd nežiadal od banky, aby preverovala prostriedkami znaleckého dokazovania pravosť podpisov pri príkaze na úhradu, ktorý jej bol predložený oprávnenou osobou. Vyžadoval len, aby žalovaný splnil svoju povinnosť podľa § 373 a § 374 Obchodného zákonníka a dokázal, že škoda bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, a teda v konkrétnej situácii oznámil, aké opatrenie používala banka na odhaľovanie falošných príkazov na úhradu. V danom prípade predkladala príkaz na úhradu osoba oprávnená disponovať s prostriedkami na účte, musela však konať spoločne s ďalšou osobou - žalobcom, ktorý príkaz nepredkladal. Za takéhoto stavu mala banka predvídať, že existuje možnosť predloženia príkazu na úhradu, na ktorom bude sfalšovaný podpis žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že banka túto situáciu nepredvídala a v situácii, že príkaz na úhradu predkladala jedna z viacerých osôb, ktoré majú právo disponovať spoločne s účtom, banka žiadne preverovanie pravosti podpisov nevykonávala. Banka podľa názoru odvolacieho súdu teda nekonala s náležitou opatrnosťou, keď vôbec nebola pripravená na všeobecne známy stav, že bude existovať snaha predložiť jej falošný príkaz na úhradu. To, že žalobcovi škoda vznikla, je nepochybné a vyplýva z vykonaných dôkazov, keď nepochybne finančné prostriedky z účtu žalobcu boli prevedená na žalobcovi neznámy účet a aj keď žalovaný tvrdí, že týmito finančnými prostriedkami bolo nakladané podľa dohody žalobcu s pánom P., táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná, pretože žalobca ju popiera a žiadne iné dôkazy o tom neexistujú - v konaní nebolo preukázané do koho dispozície sa dostali finančné prostriedky poukázané z účtu žalobcu a či účel ich použitia bol v prospech žalobcu.

8. Z výpovede svedkyne P. R. vyplýva, že banka žiadala od žalobcu telefonický kontakt pre prípadnú potrebu, nie za účelom realizácie opatrení za účelom ochrany vkladu. Takýmto spôsobom sa žalovaný nemôže vyviniť zo zodpovednosti za škodu ani podľa dojednania v časti 7 bod 1 VOP. Neposkytnutie telefonického kontaktu „pre prípadnú potrebu“ nie je neposkytnutím súčinnosti pri realizácii opatrení na ochranu pred sfalšovanými príkazmi na úhradu.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.