Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-634-2016.pdf
PDF · 116.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/634/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., T. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., T. XXXX/XX, proti odporcovi (povinnému otcovi): G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. T. XXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. T. XXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní povinného otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. mája 2016, č. k. 8C/30/2016-56, v spojení s uznesením zo dňa 7. septembra 2016, č.k. 8C/30/2016-67, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, za použitia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP) rozsudkom zo dňa 26.05.2016, č.k. 8C/30/2016-56 rozhodol, že zvyšuje výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 85 eur na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 07.04.2016, ktoré je splatné vždy do 15 - teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 7P/50/2011-38 zo dňa 19.01.2012 v časti výšky výživného odporcu na navrhovateľku. Zročné výživné za obdobie od 07.04.2016 do 31.05.2016 v sume 135 eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine).
2.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2016, v znení jeho zmeny ako bola pripustená uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.05.2016 za prítomnosti účastníkov, domáhala zvýšenia výživného voči odporcovi, ktorý je jej otcom (ďalej len povinný otec), zo sumy 85 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, s účinnosťou od 07.04.2016.
2.2. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo na jej strane k podstatnej zmene pomerov, nakoľko končí štúdium na gymnáziu, je v maturitnom ročníku a má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, s čím sú už teraz zvýšené výdavky za nákup literatúry, ako aj poplatkov za prijímacie konania. Zároveň podľa navrhovateľky došlo k zmene pomerov aj na strane povinného
otca, ktorému odpadla vyživovacia povinnosť na navrhovateľkinu sestru R. S., o čom súd rozhodol rozsudkom č.k. 5C/549/2015 - 11 zo dňa 18.01.2016.
3. Povinný otec s podaným návrhom nesúhlasil, uviedol, že finančná situácia mu neumožňuje platiť požadované výživné.
4.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že vyživovacia povinnosť povinného otca bola voči navrhovateľke naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 7P/50/2011 - 38 zo dňa 19.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/15/2012 - 56, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.06.2012, ktorým súd zvýšil vyživovacia povinnosť povinného otca na navrhovateľku na sumu 85 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2012.
4.2. Uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola navrhovateľka žiačkou 9. ročníka ZŠ v P., matka, ktorá v tom čase dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 531,25 eur, jej platila ZRPŠ 10 eur ročne, učebnicu na AJ 8 eur, krúžky 5 eur mesačne a školské výlety. Za nájom platila matka 181,42 eur mesačne, elektrinu 36,76 eur, internet 16,60 eur, SATRO 79,27 eur ročne, hypotéku 66,20 eur mesačne.
4.3. Povinný otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval u rovnakého zamestnávateľa ako v súčasnosti, dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 335,54 eur a zároveň mu boli vyplácané cestovné náhrady v priemere 1 155 eur mesačne, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi G. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal v čase predchádzajúcej úpravy výživného 1 rok. Žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, za bývanie platili nájom 200 eur mesačne, elektrinu 37,59 eur mesačne, MAGIO 36 eur mesačne, telefón 20 eur mesačne, za benzín a dochádzanie do práce 63 eur mesačne. Manželka povinného v tom čase poberala rodičovský príspevok vo výške 190 eur mesačne, za plienky platila 20 eur mesačne, nutrilon 13 eur mesačne.
4.4. Obaja rodičia navrhovateľky mali v čase predchádzajúcej úpravy výživného aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k spoločnej dcére R., ktorá v tom čase navštevovala 7. ročník osemročného gymnázia v P.. 5.1. V súčasnosti matka navrhovateľky za rok 2015 dosahovala priemernú čistú mzdu 672,85 eur mesačne a za obdobie od 01/2016 do 04/2016 predstavovala jej priemerná čistá mesačná mzda sumu 655,46 eur. Naďalej bývajú s navrhovateľkou v byte, kde s nimi býva aj staršia sestra navrhovateľky, ako aj stará matka, ktorá je na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 400 eur. Za bývanie platí matka navrhovateľky nájom 195,42 eur, poplatky za rozhlas a TV 4,64 eur mesačne, za SATRO TV sumu 22,55 eur za dva mesiace, poistku za byt vo výške 35 eur polročne. Podľa potvrdenia N. P. (č.l. 14), školské výdavky na navrhovateľku predstavujú: ZRPŠ 13 eur ročne, exkurzie 25 - 35 eur ročne, koncoročné výlety 40 - 50 eur ročne, učebnice AJ 28 eur, učebnice FJ 32 eur, branné cvičenie Chorvátsko (3. ročník) 210 eur, stužková slávnosť 300 eur. Z potvrdenia uvedenej školy zo dňa 07.03.2016 zároveň vyplýva, že navrhovateľka je v školskom roku 2015/2016 žiačkou 4. ročníka.
5.2. Podľa predložených dokladov navrhovateľka dňa 25.02.2016 zaplatila poplatok 40 eur za prihlášku na VŠ, dňa 08.02.2016 poukázala platby vo výške 38,24 eur, rovnako za prihlášky na VŠ, ako aj dňa 10.02.2016 vo výške 11,31 eur. Za elektrinu a plyn platia sumu 33 eur mesačne, splátku hypotéky 56,47 eur mesačne, životnú poistku 15,09 eur mesačne, za internet 16,40 eur mesačne, poplatok za komunálny odpad vo výške 100 eur ročne. Z predloženého vyúčtovania od spoločnosti TOMA s.r.o. súd zistil, že matke navrhovateľky vznikol nedoplatok na nákladoch spojených s užívaním bytu za rok 2015 vo výške 291,96 eur.
5.3. Povinný otec v súčasnosti naďalej žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je zamestnaná ako predavačka v predajni textilu a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 326,78 eur mesačne. Otec pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako pri predchádzajúcej úprave výživného a jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od 03/2015 do 02/2016 je 567,50 eur a za uvedené obdobie mu zároveň boli vyplatené cestovné náhrady v priemernej mesačnej výške 922,78 eur mesačne. Splácajú s manželkou úver, ktorý si zobrali na zakúpenie pozemku na výstavbu domu, a to vo výške 253,15 eur mesačne, za nájom platia 221 eur mesačne, za elektrinu 33,15 eur mesačne, za TV, internet, telefón 70,17 eur, za pohonné hmoty za dochádzanie odporcu do práce 40,01 eur, poplatok za komunálny odpad 108 eur ročne.
5.4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany bolo zistené, že rozsudkom tohto súdu č.k. 5C/549/2015-11 zo dňa 18.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2016, bola zrušená vyživovacia povinnosť povinného otca k sestre navrhovateľky R. S., ktorú mal určenú vo výške 100 eur mesačne.
5.5. Povinný otec sa s navrhovateľkou nestretáva a inou formou než platením určeného výživného na jej výživu neprispieva. Manželka povinného ako jeho zástupkyňa uviedla, že s povinným bývajú v byte v J., kde s nimi žijú aj 2 maloleté deti, a to jej syn S. L., nar. XX.XX.XXXX a ich spoločný syn G. S., nar.XX.XX.XXXX. Syn G. navštevuje materskú školu v J., kde platia stravu 26 eur mesačne, 6 eur poplatok za MŠ, 5 eur mesačne za anglický jazyk, synovia hrávajú futbal, s čím sú náklady na kopačky, oblečenie a podobne. Chcú s odporcom stavať dom, len za projektovú dokumentáciu zaplatia 1 300 eur, za zavedenie elektrickej prípojky na stavbu platili 209,70 eur.
6.1. Po vykonanom dokazovaní súd s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že podaný návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, keďže bolo preukázané, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov.
6.2. V súčasnosti už plnoletá navrhovateľka končí štúdium na strednej škole, absolvovala stužkovú slávnosť, pričom pri predchádzajúcej úprave výživného bola maloletá a navštevovala 9. ročník základnej školy. Podala si prihlášky na viaceré vysoké školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky za poplatky za prijímacie konanie ako aj s cestovným. Výdavky na výživu navrhovateľky sa zvýšili aj v dôsledku jej veku, nemá žiadny vlastný príjem, žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej výdavky na domácnosť a zaopatrenie sú špecifikované vyššie. V spoločnej domácnosti navrhovateľky žije aj jej stará matka, ktorá je rovnako ako pri predchádzajúcej úprave, na starobnom dôchodku. Matke navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného mierne zvýšil príjem a zároveň jej ubudla vyživovacia povinnosť k staršej dcére R..
6.3. Povinný otec bol v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa, tiež sa mu mierne zvýšil jeho príjem. Rovnako aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi G., nar. XX.XX.XXXX, jeho manželka je v súčasnosti, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného, zamestnaná s príjmom ako je špecifikovaný vyššie. Od predchádzajúcej úpravy výživného mu ubudla vyživovacia povinnosť k dcére R., ktorú mal určenú vo výške 100 eur mesačne.
7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd zvýšil výživné povinného otca na navrhovateľku na 160 eur mesačne s účinnosťou od 07.04.2016, ktorú sumu súd považuje za primeranú odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinného otca a vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
8. Pretože súd zvýšil výživné od 07.04.2016, vznikol povinnému za obdobie od 07.04.2016 do 31.05.2016 nedoplatok na zročnom výživnom v sume 135 eur, ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 85 eur mesačne a zvýšeným výživným 160 eur mesačne. Uvedený dlh mu súd povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným.
9. Pokiaľ ide o trovy konania, súd poukázal na to, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na sumu 250 eur mesačne; súd jej návrhu vyhovel v časti o zvýšenie výživného na sumu 160 eur mesačne, z čoho vyplýva, že v konaní bol úspešnejší povinný otec, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani nepriznal, lebo o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. iba na návrh.
10. Proti tomuto rozsudku podal povinný otec v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku o zvýšení výživného, nesúhlasiac so zvýšením výživného, lebo pri určovaní sumy zvýšeného výživného 160 € mesačne od 7.4.2016 mu súd do čiastky jeho príjmu zarátal aj diéty, ktoré poberá iba pri pracovnom pobyte v zahraničí, čo značne skreslilo výšku jeho možností poskytovania uvedeného výživného. Diéty nie sú určené na iné výdavky ako sú výdavky na jeho stravovanie a iné náklady spojené s jeho pracovným výkonom v zahraničí, preto nie sú použiteľné pre prípadnú výšku pôžičiek v bankách, ani
nie sú zohľadňované pri určovaní výšky dôchodku a nie sú mu poskytované počas jeho pracovnej neschopnosti.
11.1. Nemožnosť poskytovať výživné v určenej výške zdôvodnil splácaním úveru spolu so svojou manželkou vo výške 253,15 € mesačne za zakúpenie stavebného pozemku a vybavujú si hypotéku na výstavbu rodinného domu na uvedenom stavebnom pozemku. Ich pravidelné mesačné výdavky pozostávajú z platby nájomného 221 €, za el. energiu 33,15 €, TV internet 28 €, telefón 50 €, náklady na pohonné hmoty pre jeho dochádzku do práce 50 € a komunálny odpad 9 €. S manželkou sa starajú o dve mal. deti , a to G. vo veku 5 r. z terajšieho manželstva a syna manželky z jej predchádzajúceho manželstva S. L. vo veku 17 r. Náklady na mladšieho syna činia 32 € za mesiac ako poplatok do MŠ, 5€ mesačne za výučbu anglického jazyka a sporadicky náklady na futbalové tréningy a športovú výstroj v hodnote cca 60 €.
11.2. Starší syn S. je študentom D. v L. a náklady na jeho potreby spočívajú v jeho stravovaní mimo domova, dennou dochádzkou a poplatkami ZRPŠ, birmovkou, exkurziami a podujatiami poriadanými školou a tiež nákupom učebníc a učebných pomôcok, čo mesačné predstavuje 60 €; hráva tiež hrá futbal, čo stojí mesačne 15€. Matke tiež odpadla vyživovacia povinnosť voči dcére R. S., ktorá v roku 2015 ukončila štúdium a od tej doby je samostatne zárobkovo činná. Nedala mu vedieť, že už neštuduje, a má voči nej preplatok od 18.1.2016, ktorý nežiada vrátiť späť. Matka navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti s babkou navrhovateľky, čím získavajú ďalší príjem pre rodinu. Z uvedených dôvodov žiadal Krajský súd v Nitre o zrušenie uvedeného rozhodnutia.
12. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu vyslovila nesúhlas s odvolaním, lebo naposledy sa o výživnom rozhodovalo 19.1.2012, kedy navštevovala ZŠ a od vtedy došlo na jej strane k podstatnej zmene pomerov, a to tým, že je prijatá na V. fakultu A. I. G. v M. a zvýšili sa jej výdavky na ubytovanie, cestovanie, stravovanie... Otec sa s ňou nestretáva, okrem výživného na ňu inak neprispieva a neprispel ani na mimoriadne náklady (stužková, prihlášky na VŠ, sviatky). Dcéra R., nar. XX.X.XXXX, ktorá má ukončené gymnázium, je zárobkovo činná od 20.1.2016 a nie ako uvádza jej otec od roku 2015, pretože dovtedy iba brigádovala. Cestovné náklady sa zahŕňajú do príjmu otca a vyživovacia povinnosť má prednosť pred stavbou RD. Starší syn S. je dieťa z predošlého manželstva jeho manželky T. S. a jeho otec si vyživovaciu povinnosť plní.
13. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 7. Septembra 2016, č. k. 8C/30/2016-67 opravil v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 8C/30/2016-56 zo dňa 26.05.2016 krstné meno splnomocnenej zástupkyne odporcu tak, že správne znie: „T.“. Toto uznesenie odôvodnil podľa ust. § 224 CSP tým, že v písomnom vyhotovení rozsudku, ktorý vyhlásil dňa 26.05.2016 pod č.k. 8C/30/2016-56, ktorým rozhodol o zvýšení výživného, došlo k zrejmej nesprávnosti, keď v jeho záhlaví bolo nesprávne uvedené krstné meno splnomocnenej zástupkyne odporcu T. S. a to R..
14. Krajský súd v Nitre (ako odvolací súd podľa § 34 CSP „Civilný sporový poriadok“ zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie povinného otca navrhovateľky proti výroku rozsudku o zvýšení výživného nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 395 ods. 2 CMP).
Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Dňa 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP i právnu úpravu CSP, pretože CMP v jeho prvej časti, v § 59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, a tak pri rozhodovaní o podanom odvolaní povinného otca bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.
17.1. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci zvýšenia výživného stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odkazuje.
17.2. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v ustanoveniach § 154 až 157 CMP.
17.3. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
17.4. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
18.1. Podľa § 78 Zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18.2. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
19. K vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t. j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života, ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa.
20. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovanie rozhodnúť o výživnom je zmena pomerov, pričom Civilný mimosporový poriadok ale ani Zákon o rodine nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu pomerov, ale v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ale len vtedy je to dôvod na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
21. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov.
22. Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča, a to z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov, a to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne.
23. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.).
24. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zvýšení výživného oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom na navrhovateľku správne odôvodnil zmenou pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2012 bola žiačkou 9.ročníka základnej školy a v čase vydania napadnutého rozsudku už ako plnoletá ukončila štúdium na strednej škole; v čase podania odvolania už bola prijatá na štúdium na vysokej škole v V. republike - V. fakulta A. I. G. v M., a tak je nesporne, že došlo k podstatnému zvýšeniu jej všetkých odôvodnených potrieb (výživa, ošatenie, obutie, hygienické potreby, náklady na štúdium, cestovné náklady), preto na týchto zvýšených nákladov, popri nákladoch matky navrhovateľky, je povinný podieľať sa vo zvýšenej miere aj jej otec, ktorého príjem sa tiež mierne zvýšil. Zvýšenie výživného o 75 eur mesačne (zo sumy 85 eur na 160 eur) predstavuje zvýšenie výživného o cca 88,5%, čo zodpovedá zmeneným pomerom na strane účastníkov konania ako aj vývoju životných nákladov a je v súlade so zásadou uvedenou v ust. § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25.1. Pokiaľ ide o námietku povinného otca, že súd prvej inštancie mu do jeho príjmu započítal aj diéty, čo značne skreslilo výšku jeho možností poskytovania výživného, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie nezahrnul diéty do príjmu povinného otca , ale na ne vo výške v priemere 922,78 eura mesačne prihliadol, čo je v súlade so zásadou, že súd prihliada u povinného na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
25.2. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že vychádzajúc z ustanovení zákona č.. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, mzda je spravidla peňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancovi za odvedenú prácu; za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú
pohotovosť, peňažná náhrada podľa kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
26.1. Podľa názoru odvolacieho súdu však výška diét povinného otca ovplyvňuje jeho celkovú životnú úroveň, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že povinný otec si zobral hotovostný úver vo výške 10.000 eur, ktorý má splácať v 48 splátkach po 253 eur mesačne, by zo svojho príjmu 500 eur uvádzaného v Žiadosti o poskytnutie úveru, resp. z priemerného čistého mesačného príjmu vo výške 567,50 eura, popri ďalšej vyživovacej povinnosti a nákladom (nájom 221 eur, elektrina 33,15 eura, TV, internet, telefón 70,17 eura, pohonné hmoty a poplatok za komunálny odpad), na ktorých sa síce podieľa aj jeho manželka zo svojho príjmu 326,78 eura (pričom uvažujú o stavbe rodinného domu) bez diét, ktoré mu vypláca jeho zamestnávateľ, nesporne nemohol uvedené náklady uhrádzať. Vyplatené diéty nesporne ovplyvňujú životnú úroveň otca, a preto by nebolo rozumné, ak by ich súd nezohľadnil pri určovaní výživného u povinnej osoby.
26.2. Odvolací súd v tejto súvislosti na podporu svoje argumentácie poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1012/2015 zo dňa 11.8.2015, ktorom dôvodil, že zahrnutie cestovných náhrad pod režim ustanovenia § 96 ods.1 zákona o rodine (teraz § 62 ods. 2 zákona o rodine
- poznámka odvolacieho súdu) nie je excesívnou úvahou a konštatoval, že opačný názor, teda, že by snáď cestovné náhrady nebolo v princípe možné zahrnúť do príjmových pomerov povinného rodiča, by umožňoval extrémne nerozumné a nespravodlivé dôsledky.
27.1. Skutkové tvrdenia uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku boli v súlade s vykonaným dokazovaním listinami, a preto bol daný zákonný dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného otca na navrhovateľku ako jeho plnoletú dcéru - výživou oprávnenú osobu, ktorá sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie.
27.2. Výška zvýšeného výživného 160 eur mesačne, s prihliadnutím k tomu, že aj matka navrhovateľky by sa zo svojho príjmu mala na výžive navrhovateľky podieľať sumou cca 150 eur mesačne, čo by s prídavkami na dieťa (na navrhovateľku) vo výške 23,52 eura mesačne, zodpovedá zmeneným pomerom na strane účastníkov konania aj zásade podieľania sa životnej úrovne dieťaťa na životnej úrovni rodičov.
28. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o zvýšení výživného, v spojení s opravným uznesením, ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
29. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Podľa 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Napriek tomu, že navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný procesný úspech, odvolací súd jej v zmysle § 52 CMP nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, ktoré patrí do mimosporového konania, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).