Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Csp-1-2016.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/1/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanej N. I., G.. XX. XX. XXXX, K. Z., L. XXXX/ XX v konaní o zaplatenie 359 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 169 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 11. 06. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04. 07. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 359 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 11. 06. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 31. 07. 2013 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320131548, na základe ktorej žalovanej požičal sumu 500 € za odplatu vo výške 190 €. Žalovaná sa celkovú čiastku vo výške 690 € zaviazala uhradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 2,50 € a ďalšie pravidelné splátky v počte 10 boli dohodnuté vo výške 68,25 €. Prvá splátka bola zročná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná na úhradu úveru zaplatila len sumu 331 €, z toho poslednú sumu vo výške 100 € 08. 12. 2014. Žalobca vzhľadom na omeškanie žalovanej s úhradou splátok, predžalobnou upomienkou zo dňa 13. 11. 2013 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a keďže žalovaná nereagovala a dlhy nezaplatila v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 29. 01. 2014, žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh sa stal splatný k 10. 06. 2014.
3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej žalobu nepodarilo doručiť na adresu jej trvalého pobytu a kde sa nezdržiava, a iné jej miesto pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Súd preto žalovanej doručoval žalobu zverejnením v zmysle ust. § 116 ods. 2 C. s. p. na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu.
5. Súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné, pokiaľ ide o obsah úverovej zmluvy, jej uzavretie, sumy, ktoré žalovanej boli na základe úverovej zmluvy poskytnuté a sumy, ktoré žalovaná zaplatila, ako aj pokiaľ ide o doručenie predžalobných upomienok a oznámenia o zosplatnení dlhu.
6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 26. 01. 2017 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
7. Pri svojich skutkových zisteniach súd vychádzal z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, predovšetkým zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z predžalobnej upomienky a oznámenia o zosplatnení záväzku ako aj z poštových podacích hárkov, ktoré svedčili o odoslaní týchto listín žalovanej. Súd považoval za nesporné, že žalovanej bola poskytnutá titulom úverovej zmluvy suma 500 €, z ktorej žalovaná zaplatila sumu konštatovanú žalobcom vo výške 331 €. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaná na úhradu svojho záväzku bola poskytla žalobcovi inú sumu. Pokiaľ však šlo o právne hodnotenie nároku žalobcu, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu, a to z týchto dôvodov. Žalobca so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu dňa 31. 07. 2013, teda už za účinnosti Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Podľa presvedčenia súdu úverová zmluvy aj, keď bola platne uzavretá, nemala platne dohodnuté niektoré náležitosti, ktoré uvádza zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musím okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
9. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
10. Podľa presvedčenia súdu vzhľadom na formuláciu zročnosti jednotlivých splátok, kde prvá splátka bola zročná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, veriteľ dostatočne zrozumiteľným spôsobom pre bežného spotrebiteľa nevyjadril zročnosť 2. až 13. splátky, a to vzhľadom na skutočnosť, že termíny zročnosti jednotlivých splátok sa v jednotlivých mesiacoch pohybovali v závislosti od počtu dní, toho, ktorého kalendárneho mesiaca.
11. Naviac v časti, ktorá sa týkala zročnosti jednotlivých splátok bola aj vo formulárovej zmluve predloženej žalobcom uvedené, že doporučený termín úhrady je 25. deň v mesiaci. Ak bola zmluva uzavretá 31. 07. 2013 je zrejmé, že prvá splátka úveru bola zročná 10. 08. 2013 a všetky ďalšie 30 dní neskôr. Je ťažko predstaviteľné, že by úhrady pri takomto napočítavaní splátok mohli byť zročné k 25.dňu v mesiaci.
12. Podľa presvedčenia súdu veriteľ dostatočne zrozumiteľne pre bežného spotrebiteľa nevyjadril zročnosť splátok, hoci mu nič nebránilo stanoviť ich s uvedením presného dňa toho, ktorého kalendárneho mesiaca, a to tak, aby sa termíny zročnosti nepohybovali a svojim poradím v mesiaci nelíšili. Táto nezrozumiteľnosť podľa presvedčenia súdu spôsobuje neplatnosť ustanovenia o zročnosti jednotlivých splátok v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
13. Pokiaľ ide o ďalšiu náležitosť úverovej zmluvy, teda termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ten bol vyjadrený v článku 2 obchodných podmienok veriteľa, ktoré boli uvádzané na rubovej strane formulára zmluvy. Konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumelo uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Podľa presvedčenia súdu termín konečnej splatnosti úveru nebol vyjadrený dostatočne určito, a to je opäť vada, ktorú ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka postihuje neplatné dohodnutie zročnosti splátok a termínu konečnej splatnosti úhrady je vadou, ktorá v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Za takýchto okolností má žalobca potom právo len na zaplatenie sumy, ktorú žalovanej skutočne požičal, teda sumy 500 € a ak z nej žalovaná zaplatila 331 €, tak potom len na nezaplatený rozdiel vo
výške 169 €. Žalobca totiž potom nemá právo na odplatu, ktorá pozostáva podľa úverovej zmluvy, z úroku vo výške 20 % z istiny a z odmeny vo výške 18 % istiny a je vyčíslená na sumu 190 €.
15. Preto súd žalovanú zaviazal nesplateného zvyšku úveru v sume 169 €. Popri nároku na istinu súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania, pretože podľa presvedčenia súdu a vykonaného dokazovania žalobca úver zosplatnil v súlade s ust. § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka pre nesplácanie jednotlivých splátok, keď pred zosplatnením žalovanú na túto možnosť upozornil. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach zmluvy, ale aj v ust. § 497 Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
16. Podľa ust. § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Nárok žalobcu na úroky z omeškania v limitoch určených občianskoprávnymi predpismi nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa do omeškania s úhradou zosplatnenej istiny úveru dostala dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, teda dňom 11. 06. 2014. Výška úroku z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na sumu, ktorú žalobca žiadal a na sumu, ktorá mu bola priznaná je možné konštatovať, že obe strany sporu boli približne v rovnakom rozsahu úspešní aj neúspešní a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.