Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/338/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: C.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. F. 6, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 25.5.2015 č. k. 17C/134/2012-166 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 333,32 eur a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatností rozsudku na účet žalovaného.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 2.7.2012 doručil návrh, ktorým žiadal priznať náhradu škody 8.298,48 EUR s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. 3. 2002 do zaplatenia, priznať trovy exekučného konania 4.691,- EUR a súdneho konania, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 18. 7. 2005 podal návrh na vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade L.. U. I. v Stropkove, a to voči povinnému C.. Y. M. na vymoženie pohľadávky XXX.XXX,- Sk, t. j. 8.298,48 EUR s prísl. Okresný súd v Prešove vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 26 Er 1474/2005, Ex 126/2005. Súdny exekútor dňa 4. 8. 2005 pod č. Ex 126/2005 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Z exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor síce dňa 4. 8. 2005 zisťoval cez Sociálnu poisťovňu v Prešove, či povinný je platcom poistného ako aj na Správe katastra v Prešove, či má evidovaný nehnuteľný majetok a OO PZ DI Prešov, či je vlastníkom motorového vozidla. Dožiadanie súdneho exekútora a podanie správy zo Správy katastra Prešov bolo povrchné a nedostatočné, táto výzva postrádala údaj, či povinný v posledných troch rokoch od začatia exekúcie previedol alebo nepreviedol vlastnícke práva k nejakej nehnuteľnosti. Z OO PZ DI Prešov bolo zistené, že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla Fiat Brava, ŠPZ: PO XXX AP. Nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora, prieťahov v exekučnom konaní, nemožnosti podania odporovateľnej žaloby, ako aj neodpredania motorových vozidiel, ktorých prevádzkovateľom bol povinný, a to ŠPZ: P. a P. zo strany exekútora mu bola spôsobená škoda vo výške nevymoženej pohľadávky 8.298,48 EUR a trov exekučného konania ako aj trov súdneho konania s 15,5 % úrokom z omeškania od 1.3.2002 do zaplatenia. Pokiaľ by súdny exekútor od začatia exekúcie dňom 18. 7. 2005 postupoval so všetkou vážnosťou a dôslednosťou, najmä vyčerpávajúcim spôsobom formuloval svoju výzvu od Správy katastra Prešov v tom, či povinný v posledných troch rokoch od začatia exekúcie neuskutočnil na iný subjekt prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých bol vlastníkom, bol by zistil, že povinný dňa 2. 6. 2003 uzavrel so svojou manželkou E. M. dohodu o vyporiadaní BSM, ktorou došlo k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu 1/2-iny k nehnuteľnostiam

zapísaných na LV XX, k. ú. Z., parc. č. M. XXX/X - orná pôda, o výmere X XXX m2 a KNC XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2. Možnosť podať odporovateľnú žalobu však zistil exekútor až v decembri 2007, kedy mu osobne vypracoval aj takúto žalobu, ktorú následne podal na Okresný súd Prešov dňa 17. 12. 2007, o ktorej procesný súd svojim uznesením, sp. zn. 11 C 380/2007, zo dňa 16. 4. 2008 po poučení, že žaloba je podaná oneskorene, pre späťvzatie žaloby konanie zastavil. Okrem takéhoto nesprávneho postupu súdny exekútor po začatí exekúcie do podania žaloby, t. j. viac ako 7 rokov nerealizoval výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí 2 ks motorových vozidiel ako aj nepristúpil k speňažovaniu obchodného podielu výlučne patriacemu povinnému v spoločnostiach Redacon, s. r. o. Prešov, Prostějovská 70, ako aj Club 69, s. r. o. Prešov. V rámci podania návrhu na predbežné prerokovanie o náhradu škody požiadal žalovaného návrhom zo dňa 23. 11. 2011 o podanie stanoviska, pričom žalovaný listom zo dňa 21. 5. 2012 mu oznámil, že jeho žiadosti po predbežnom prerokovaní nevyhovel, a to z dôvodu, že v zmysle citovaného zákona nebolo z jeho strany preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a vznik škody.

3. Z účelu ochrany priznanej čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky možno odvodiť zodpovednosť štátu aj za postup orgánu verejnej moci nad rámec ustanovenej právomoci alebo príslušnosti, lebo od orgánu verejnej moci v právnom štáte možno opodstatnene žiadať, aby poznal právny poriadok a bez ťažkostí odlíšil veci, o ktorých môže rozhodnúť, od vecí o ktorých rozhodnúť nesmie. Postup orgánu verejnej moci nad rámec jeho právomocí alebo príslušnosti možno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný postup sa nespája iba s porušením zákona. Orgán verejnej moci postupuje v súlade s týmto právom, ak rešpektuje platný právny poriadok. Aj postup orgánu verejnej moci, ktorým sa poruší základné právo alebo sloboda, je nesprávnym úradným postupom. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 62/1999, II. ÚS 14/01 možno vyvodiť účelnosť práv priznaných v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že v právnom štáte právny poriadok nechráni štátu moc pred občanmi. Právny poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli porušované práva občanov. Právnym základom požadovanej náhrady škody je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 109/2003, zo dňa 21. 1. 2004 a upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie vydané JUDr. U. I. pod č. Ex 126/2006 dňa 4. 8. 2005 a vydanie poverenia Okresného súdu Prešov na vykonanie exekúcie, sp. zn. 26 Er 1474/2005.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, aby nastala skutočnosť, ktorá má za následok vznik škody, a to predovšetkým príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou, preukázanie, že postup orgánu verejnej moci voči žalobcovi napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, že žalobcovi vznikla škoda a že táto škoda by nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne, t. j. v súlade so zákonom. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vyžaduje sa dôkaz o jej existencii. Žalovaný má za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik škody uplatnenej žalobcom, ani príčinná súvislosť medzi namietaným konaním súdneho exekútora a vznikom ujmy, ktorej náhrady sa žalobca domáha.

5. Žalobca opiera svoj nárok o skutočnosť, že súdny exekútor v exekučnom konaní nedostatočným spôsobom vykonal lustráciu majetku povinného, čím spôsobil nemožnosť včasného podania odporovacej žaloby proti dohode o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi povinným a jeho manželkou, nepristúpil k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľného majetku - dvoch motorových vozidiel, ktorých prevádzkovateľom bol povinný a nepristúpil ani k speňaženiu obchodného podielu povinného v spoločnostiach REDACON, s. r. o. a Club 69, s. r. o., čím spôsobil nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu vymáhanej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, t. j. rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 21. 1. 2004, sp. zn. 11 C 109/2003. Spôsobenú škodu má predstavovať nárok v rozsahu predmetného exekučného titulu 8.298,48 EUR s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od 1. 3. 2012 spolu s trovami exekučného konania a súdnych trov. Exekučné konanie, sp. zn. Ex 126/2005 začalo na základe podania návrhu žalobcom dňa 18. 7. 2005 na Okresný súd Prešov, ktorý vydal dňa 26. 7. 2005 pod č. XXXXXXXXXX poverenie pre L.. U. I., súdneho exekútora na vykonanie exekúcie - vymoženie povinnosti zaplatenia 250.000,- Sk uloženej rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 109/2003, zo dňa 21.1.2004 proti povinnému C.. Y. M.. Dňa 4. 8. 2005 exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie,

ktoré sa povinnému podarilo po niekoľkých neúspešných pokusoch o doručenie poštou, osobne i prostredníctvom orgánov polície, doručiť až dňa 21.1.2007. V deň vydania upovedomenia o začatí exekúcie vykonal súdny exekútor i šetrenie majetkových pomerov povinného, výsledkom ktorého bolo oznámenie, že povinný nie je evidovaný v príslušnej pobočke poisťovne, oznámenie správy katastra, že povinný nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľného majetku. Bolo zistené, že povinný je evidovaný ako držiteľ osobného motorového vozidla zn. Fiat Bravia, EČ: P., na ktorom Okresný dopravný inšpektorát v Prešove vykonal ku dňa 11. 8. 2005 blokáciu. Vo vzťahu k uvedenému vozidlu bolo ďalším šetrením zistené, že držiteľom vozidla, v tom čase v dôsledku dopravnej nehody už nespôsobilého prevádzky a čiastočne rozpredaného na súčiastky, je v skutočnosti tretia osoba, ktorá ho odkúpila ešte pred začatím exekúcie vo februári 2005 od ďalšie osoby, ktorá toto vozidlo kúpila od povinného v roku 2004. O tejto skutočnosti a hodnote predmetného vozidla v čase exekúcie bol v zmysle záznamu zo dňa 19. 9. 2005 oboznámený i žalobca na osobnom stretnutí s držiteľom vozidla. Vo vzťahu k ďalšiemu vozidlu, EČ: P., ktoré podľa žalobcu mal speňažiť exekútor na uspokojenie jeho pohľadávky a tak to neurobil, bola Okresným dopravným inšpektorátom v Prešove podaná dňa 22. 1. 2007 správa, že povinný nie je ani nebol na Okresnom dopravnom inšpektoráte Prešov evidovaný ako držiteľ alebo vlastník uvedeného vozidla. V ďalšom priebehu konania súdny exekútor začal exekúciu predajom obchodného podielu povinného v spoločnosti REDACON, s. r. o. Prešov i v spoločnosti CLUB 69, s. r. o. Prešov. Neskôr, keďže napriek vydanému upovedomeniu a zákazu nakladania s týmito podielmi došlo k prevodu obchodného podielu žalobcu v spoločnosti REDACON, s. r. o. Prešov, vydal exekútor dňa 17. 10. 2010 upovedomenie a príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej pohľadávky podľa § 105 a nasl. - odplaty za predaj obchodného podielu povinného, ktorú mal povinnému poskytnúť jeho dlžník. Taktiež exekútor vykonal šetrenie v peňažných ústavoch, na základe ktorého vydal dňa 31. 10. 2011 príkaz na začatie a vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke. Realizáciou tohto príkazu bola pohľadávka žalobcu sčasti uspokojená.

6. Pri nútenom výkone rozhodnutia na peňažné plnenie súdny exekútor vymáha od povinného nárok oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu. Záujmom oprávneného ako účastníka exekučného konania je uspokojenie ním uplatneného nároku. Ak tento nie je uspokojený plne vo výške, na ktorú má z exekučného titulu nárok, vzniká na strane oprávneného ujma na jeho majetku. Avšak až po právoplatnom skončení exekučného konania je možné skonštatovať vznik tejto ujmy, ako aj zisťovať príčinu jej vzniku, teda či k neuspokojeniu oprávneného došlo z objektívnych dôvodov, resp. z dôvodov predpokladaných exekučným poriadkom (nemajetnosť povinného, úspešné uplatnenie námietok proti exekúcie, zastavenie exekúcie, atď.) alebo bola ujma spôsobená výlučne konaním súdneho exekútora, ktorý by svojim postupom pri výkone exekúcie spôsobil, že nárok oprávneného nebol uspokojený v plnej výške.

7. Škodu spôsobenú žalobcovi má predstavovať jeho nárok v rozsahu exekučného titulu vymáhaný v exekučnom konaní Ex 125/2005, ktorý sa v dôsledku konania súdneho exekútora mal stať nevymáhateľným. Do právoplatného skončenia namietaného exekučného konania však nie je možné hovoriť o nevymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, nakoľko táto môže byť v prebiehajúcej exekúcii priebežne uspokojovaná, čo vyplýva i z čiastočného plnenia vykonaného prikázaním pohľadávky žalobcu voči povinnému z účtu v banke. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by exekučné konanie Ex 126/2005 bolo skončené. Nie je teda zrejmé v akom rozsahu bol, resp. ešte bude žalobca v tomto exekučnom konaní uspokojený a za súčasného stavu veci tak na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody, resp. nie je možné ju presne špecifikovať. Až po právoplatnom skončení namietaného exekučného konania by bolo možné určiť mieru úspešnosti žalobcu pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky voči oprávnenému a následne, v prípade neuspokojenia nároku žalobcu v celom rozsahu skúmať, či dôvodom takto vzniknutej ujmy je postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Pokiaľ však exekúcia naďalej prebieha považuje žalobu za predčasne podanú. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb totiž štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.

8. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora má žalovaný za to, že L.. I. pri lustrácii nehnuteľného majetku povinného nezanedbal žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona č. 233/1995 Z. z. V zmysle § 34 ods. 3 Exekučného poriadku štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie

exekúcie, túto povinnosť má aj kataster nehnuteľností a orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel. V zmysle § 134 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Exekútor pri výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti môže postihnúť jedine nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného. ak v čase začatia a výkonu exekúcie nie je povinný vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, exekútor nemá povinnosť a ani dôvod skúmať, či povinný vlastnil nejakú nehnuteľnosť v čase pred začatím exekúcie, a akým spôsobom došlo k zmene v osobe vlastníka takejto nehnuteľnosti, keďže nehnuteľnosť takto nadobudnutú treťou osobou nemôže postihnúť výkonom exekúcie a nie je ani subjektom aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby proti právnemu úkonu, ktorým mal dlžník ukrátiť veriteľa na jeho vymáhateľnej pohľadávke. Údajom, ktorý súdny exekútor potrebuje od príslušnej správy katastra pre výkon exekúcie, je len informácia o tom, či povinný má vo vlastníctve nehnuteľný majetok evidovaný správou katastra. V súvislosti so žalobcom tvrdeným vznikom škody v dôsledku nemožnosti včasného podania odporovacej žaloby proti právnemu úkonu povinného - dohody o vyporiadaní BSM, ktorou previedol povinný svoj podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX na svoju manželku, žalovaný poukázal na to, že BSM povinného bolo zrušené rozsudkom, sp. zn. 12 C 349/2000, zo dňa 14. 1. 2003 a žalobcom uvádzaná dohoda o vyporiadaní BSM je len následkom predmetného rozsudku. Medzi žalobcom namietaným postupom súdneho exekútora a údajne spôsobenou škodou tak nie je daná ani príčinná súvislosť. Aj v prípade, že by súdny exekútor včas zistil informáciu o prevode vlastníckeho podielu povinného na nehnuteľnostiach, tento prevod nastal v dôsledku rozhodnutia súdu vydaného dokonca i pred začiatkom konania, v ktorom došlo k vydaniu samotného exekučného titulu.

9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 109/2003, zo dňa 21. 1. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 20. 2. 2005 bol v tomto konaní žalovaný C.. Y. M. zaviazaný zaplatiť žalobcovi C.. X. D. 250.000,- Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. 3. 2002 do zaplatenia a trovy konania vo výške 12.500,- Sk do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Zo spisu, sp. zn. Ex 126/2005 Exekútorského úradu súdneho exekútora L.. U. I. vo Svidníku bolo zistené, že žalobca dňa 18. 7. 2005 doručil návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku, sp. zn. 11 C 109/2003 Okresný súd Prešov. Súdny exekútor dňa 18. 7. 2005 podal na Okresný súd Prešov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 126/2005. Okresný súd Prešov v konaní, sp. zn. 26 Er 1474/2005 vydal dňa 26. 7. 2005 pod č. XXXXXXXXX a dňa 31. 10. 2011 poverenie č. XXXXXXXXXX dňa 31. 10. 2011, ktorým opravil meno povinného na žiadosť exekútora na vymoženie povinnosti, a to istiny vo výške 8.298,48 EUR s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. 3. 2002 do zaplatenia a trov konania vo výške 414,92 EUR.

11. Súdny exekútor JUDr. U. I. dňa 4. 8. 2005 vydal upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky rozsudkom, sp. zn. 11 C 109/2003 Okresný súd Prešov, a to 250.000,- Sk s príslušenstvom v prospech oprávneného C.. X. D.. Toto upovedomenie o začatí exekúcie sa povinnému Y. M. doručilo až dňa 11. 1. 2007 do vlastných rúk. Zároveň súdny exekútor žiadal prípisom zo dňa 4. 8. 2005 od Sociálnej poisťovni, Správy katastra Prešov a OR PZ Prešov správy o majetku povinného. Zo Správy katastra Prešov dňa 19. 9. 2005 bolo oznámené, že povinný nemá evidovaný nehnuteľný majetok. Žalobca ešte pred začatím exekúcie mal k dispozícii LV č. XX a mohol ďalej aj sám si sledovať na výpise z LV č. XX a zisťovať, či povinný neprevádza tento majetok na iné osoby.

12. Následne bol vyžiadaný list vlastníctva č. XX z dátumu 16. 6. 2007, na ktorom bol evidovaný rodinný dom a ako vlastníci už vedené deti povinného v poznámke s uvedením V XXXX/XXXX Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a V XXXX/XXXX, darovacia zmluva. Ďalej je pripojený na čl. 20 výpis z obchodného registra spoločnosti REDACON, s. r. o., kde je ako spoločník zapísaný C.. Y. M., ktorý bol zároveň aj konateľom tejto spoločnosti od 11. 8. 2005, výpis je z dátumu 12. 9. 2007. Na čl. 21 sa nachádza mailová správa žalobcu adresovaná exekútorovi, v ktorom oznamuje, že napísal podľa vzoru žalobu s tým, aby mu ju doplnil a ďalej uviedol, že nevie ako sa má dostať k darovacej zmluve, ktorá bola realizovaná v roku 2005 s tým, či sa nedá blokovať a taktiež dohoda o vyporiadaní BSM, či sa s tým niečo robiť. Táto mailová správa je zo dňa 2. 12. 2007, ďalšia mailová správa zo dňa 28. 2. 2008 obsahuje žiadosť žalobcu, či má trvať na žalobe o neúčinnosť darovacej zmluvy, ako sa má dostať k výpisu z katastra a napadnúť zrušenie BSM povinného. Na tomto liste pod

čl. 22 je poznámka vyžiadať z KÚ fotokópiu darovacích zmlúv týkajúcich sa rodinného domu za účelom posúdenia, či rodinný dom bol predmetom exekúcie. Dňa 13. 3. 2008 exekútor žiadal Správu katastra Prešov o zaslanie fotokópie darovacích zmlúv týkajúcich sa rodinného domu za účelom posúdenia, či rodinný dom je predmetom exekúcie. Správa katastra Prešov odpovedala prípisom zo dňa 9. 4. 2008, keď oznámila, že na LV XX z roku 2003 na základe vkladovej listiny V XXXX/XXXX dohodou o vyporiadaní BSM nadobudla nehnuteľnosti C.. E. M., právne účinky vkladu nastali dňa 2. 6. 2003 a v roku 2006 na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX C.. E. M. darovala nehnuteľnosť maloletým deťom. Právne účinky vkladu nastali dňa 31. 5. 2006 s tým, že kópiu zmlúv poskytnú na základe žiadosti Okresného súdu. Exekútor dňa 6. 8. 2008 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a prikázal obchodnej spoločnosti REDACON, s. r. o., aby nevyplatila povinnému vyrovnávací podiel na likvidačnom zostatku. Spoločnosť REDACON, s. r. o. prevzala toto upovedomenie dňa 12. 3. 2009 a povinný dňa 12. 3. 2009. Na čl. 26 sa nachádza záznam napísaný dňa 12. 3. 2009 s povinným C.. Y. M., v ktorom povinný uviedol, že oprávnený vedel o jeho nemajetnosti, že nevlastní žiaden hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok vhodný na exekúciu, že je spoločníkom spoločnosti CLUB 69, s. r. o., ktorá je nezisková, zaťažená záväzkom, ďalej uviedol, že nemá žiaden príjem a pomáha manželke pri riadení jej firmy. BSM bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Prešov v roku 2003. Dohodou o vyporiadaní nadobudla manželka všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok z BSM. Na dome sú zriadené záložné práva v prospech peňažných ústavov. Rodinný dom v roku 2006 bol prevedený na maloleté deti povinného. Povinnému boli doručené nedoručené zásielky. Ďalej povinný uviedol, že minulý rok im zomrelo zdravotne postihnuté dieťa, čo sa výrazne prejavilo na jeho psychike. Uvažuje o podaní návrhu na odklad exekúcie pre jeho zdravotný stav i sociálne pomery. Na čl. 27 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 12 C 349/2002, ktorým bolo zrušené BSM manželov za trvania manželstvo C.. E. M. a C.. Y. M. zo dňa 14. 1. 2003. Na čl. 28 sa nachádza Uznesenie OO PZ Prešov, ČVS: OPR-2125/KA-PO-2008, zo dňa 20. 10. 2008, ktorým bolo odmietnuté podanie na začatie trestného stíhania voči C.. Y. M. po zistení výsluchom podozrivého C.. Y. M., že si je vedomý dlhu voči C.. D., avšak z dôvodu, že má finančné problémy, nie je schopný splácať úver a zároveň uviedol, že nemá ani nemal žiadnu vedomosť o tom, že voči nemu bolo začaté exekučné konanie, takúto zásielku od exekútora neobdržal a nemá vedomosť o tom, že by mal svoje vozidlo zn. I. V. odovzdať pánovi D. alebo exekútorovi.

13. Na čl. 29 spisu sa nachádza sťažnosť žalobcu C.. D. voči postupu súdneho exekútora, vyjadrenie súdneho exekútora k tejto sťažnosti. Na čl. 32 súdny exekútor vyzval žalobcu, aby mu poskytol preddavok na odmenu vo výške 400,- EUR, prípisom zo dňa 21. 6. 2010, ďalej prípisom z toho istého dátumu žiadal Daňový úrad Prešov o súčinnosť a oznámenie aktuálnych čísel účtov povinného C.. Y. M. ako aj oznámiť, či je dlžníkom z titulu vrátenia nadmerného odpočtu DPH a Sociálnu poisťovňu, a. s., či je platcom povinného. Na čl. 36 sa nachádza výpis z Obchodného registra spoločnosti CLUB 69, s. r. o. Prešov, kde ako spoločník okrem iných je uvedený Y. M. od 20. 11. 2008. Výpis je z dátumu 29. 6. 2010. Dňa 29. 6. 2010 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a prikázal obchodnej spoločnosti CLUB 69, s. r. o., aby nevyplatila vyrovnávací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému C.. Y. M. a vydal zákaz udeliť súhlas na prevod obchodného podielu. Listom zo dňa 12. 7. 2010 vyzval súdny exekútor C.. Y. M., aby označil fyzické alebo právnické osoby voči ktorým má pohľadávku a dôvod tejto pohľadávky a ďalším prípisom z toho istého dátumu vyzval konateľku X. B. spoločnosti REDACON, s. r. o., aby oznámila právny titul prevodu obchodnej spoločnosti a zaslala príslušné zmluvy, nakoľko oprávnený považuje tento právny úkon za neplatný. Tieto zásielky boli poštou vrátené ako nedoručiteľné. Sociálna poisťovňa, a. s. na čl. 45 oznámila listom zo dňa 16. 7. 2010, že povinný je prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Povinný C.. Y. M. listom doručeným dňa 28. 7. 2010 oznámil, že neeviduje žiadne pohľadávky. Prípisom zo dňa 28. 10. 2010 súdny exekútor žiadal Okresný súd v Prešove, obchodný register o zaslanie fotokópie listiny, na základe ktorej došlo k zmene obchodnej spoločnosti REDACON, s. r. o., keďže k zmene spoločníka došlo po začatí exekučného konania. Na čl. 48 sa nachádza zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti REDACON, s. r. o., zo dňa 6. 3. 2009, ktorou uznesením č. 2/2009 valné zhromaždenie súhlasilo s prevodom obchodného podielu spoločníka C.. Y. M. spoločnosti REDACON, s. r. o., čo predstavuje peňažný vklad 6.638,78 EUR na základnom imaní na nadobúdateľa X. B. a z funkcie spoločnosti konateľa bol dňom 6. 3. 2009 odvolaný C.. M.. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie dňa 17. 12. 2010 a prikázal X. B., aby nevyplatila pohľadávku vo výške 6.638,78 EUR povinnému C.. Y. M. zo vzájomného obchodného vzťahu s tým, že povinný stráca právo na vyplatenie tejto pohľadávky a zároveň vydal exekučný príkaz dňa 17. 12. 2010, ktorým prikázal X. B., aby poukázala na účet súdneho exekútora pohľadávku 6.638,78 EUR. X. B. prevzala tento exekučný príkaz dňa 29. 12. 2010.

14. Súdny exekútor žiadal Prvú stavebnú sporiteľňu, a. s. a ČSOB stavebnú sporiteľňu, a. s., aby oznámili, či povinný má u nich účet, dňa 20. 9. 2011 a ČSOB Stavebnej sporiteľni. Prvá stavebná sporiteľňa oznámila listom zo dňa 3. 10. 2011, že povinný má úver u nej ako aj sporenie a medziúver. Súdny exekútor dňa 6. 10. 2011 vydal príkaz na začatie exekúcie a vydal exekučný príkaz Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. s prikázaním pohľadávky z účtu v banke s tým, aby vyplatila pohľadávku a jej príslušenstvo na účet Exekútorského úradu. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 7. 11. 2011, že odúčtovala peňažné prostriedky vo výške 2.664,84 EUR z účtu povinného. Exekúcia naďalej prebieha, nie je skončená. Povinný dňa 31. 3. 2012 zomrel, o čom sa nachádza úmrtný list v exekučnom spise č. 78.

15. Z rozsudku, sp. zn. 24 P 262/2013 Okresný súd Prešov mal súd preukázané, že súd schválil právny úkon Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam k úverovej zmluve, zo dňa 15. 6. 2013 uzatvorenej medzi záložným veriteľom OTP bankou Slovensko a záložcami maloletými U. M., maloletou X. M., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. Z., ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú maloleté deti, pričom právny úkon za maloletý deti urobil C.. L. B. ako opatrovník na základe uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. 36 P 76/2013. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2013.

16. Zo spisu, sp. zn. 11 C 380/2007 Okresný súd Prešov mal súd preukázané, že žalobca dňa 17. 12. 2007 podal žalobu o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ktorou žiadal vysloviť neúčinnosť právneho úkonu darovacej zmluvy V XXXX/XXXX, zo dňa 31. 5. 2006, na základe ktorej darovala E. M. rodinný dom na maloleté deti U., X. a Y. M. ako aj neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM V XXXX/XXXX. Žalobca vzal tento návrh späť dňa 16. 4. 2008 bez uvedenia dôvodu, na základe čoho súd zastavil toto konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 5. 2008. Ďalej z uznesenia, sp. zn. 35 D 431/2012 po poručiteľovi C.. Y. M. bolo zistené, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením zo dňa 17. 7. 2012.

17. Žalobca pri svojom výsluchu dňa 15. 4. 2013 uviedol, že potom ako mu bola priznaná pohľadávka súdom, obrátil sa na súdneho exekútora na jej vymáhanie, ktorý ho ubezpečoval, že pohľadávka bude vymožená ešte koncom roku 2005, lebo došlo k dohode s dlžníkom, ktorý ju začne splácať od januára 2006. Následne sa priebežne informoval o tejto pohľadávke u súdneho exekútora, keďže sa nič nedialo, až v roku 2007 mu exekútor dal návrh žaloby, ktorý mu poslal mailom, aby si súdne vymáhal odporovateľnou žalobou svoj nárok. Túto žalobu podal, ale bola bezpredmetná, lebo bol upozornený na súde, že prešla trojročná premlčacia lehota. Z tohto dôvodu vzal žalobu späť. Znova ho exekútor ubezpečoval, že má na vymoženie pohľadávky ďalšie úkony. V roku 2008 prestal veriť exekútorovi, sám inicioval vyhľadanie auta a ďalšie záležitosti a podal sťažnosť na súdneho exekútora Exekútorskej komore aj na Ministerstvo spravodlivosti, odkiaľ nedostal žiadne odpovede. Sám zistil, že povinný vlastní podiely v obchodných spoločnostiach cez internet. Túto skutočnosť oznámil exekútorovi. On vydal exekučné príkazy, aj keď požadoval, aby pohľadávka bola uspokojená z týchto obchodných podielov. Exekútor ho informoval, že je to problémové, že by museli urobiť v spoločnostiach uzávierky, je to zložité. Keď videl jazdiť povinného na vozidle, zapísal si ŠPZ a potom to dal exekútorovi, ktorý zistil, že vozidlo je zapísané na s. r. o. Pokiaľ ide o vyporiadanie obchodných podielov, exekútor s tým nič nerobil, dodnes neboli vysporiadané. Exekútor mu vyplatil 400,- EUR a 1.600,- EUR. S postupom exekútora nebol spokojný, lebo tu napr. bolo vozidlo, ktoré exekútor mohol speňažiť. S povinným sa poznali pred podaním žaloby, rozhádala ich práve táto pohľadávka, ktorú kúpil od jeho spoločníka a ktorú potom vymáhal. O tom, že došlo k vyporiadaniu BSM povinného sa dozvedel až na súde, kedy podal odporovateľnú žalobu. Jemu kataster nechcel dať listinu, iba exekútorovi, preto išiel za ním, aby ju vyžiadal a z predloženej listiny zistil túto skutočnosť. Ešte v roku 2007 sa pýtal exekútora, čo je s rodinným domom povinného, exekútor mu povedal, že tam došlo k vyporiadaniu BSM a ako veriteľ musí podať žalobu nie on. Exekútor mu potom mailom poslal návrh žaloby, ktorú prispôsobil na svoje podmienky a podal ju. Keď kupoval pohľadávku od spoločníka povinného vedel, že povinný vlastní auto a nehnuteľnosť, mal k dispozícii list vlastníctva, kde ale nebol záznam o vyporiadaní BSM, ale bolo zapísané záložné právo nejakej banky. Preto nepredpokladal, že by k prevodu majetku mohlo dôjsť bez súhlasu banky. Po začatí exekúcie sa pýtal exekútora ako mohlo dôjsť k prevodu domu, pretože až na súde sa dozvedel, že povinný previedol dom na manželku a táto potom na deti. Po začatí exekúcie nezisťoval majetkové pomery, vedel o nich od predávajúceho. Tiež vedel, že všetky úkony, ktoré by M. urobil, by boli neplatné. V roku 2005 po začatí exekúcie ešte neprebehla trojročná lehota. Vedomosť o behu trojročnej premlčacej lehoty mal zo svojho

pôsobenia v inej spoločnosti. Exekútor až pred podaním žaloby odporovateľnosť právneho úkonu zistil, že došlo v rámci vyporiadania BSM k prevodu majetku povinného.

18. Svedok L.. U. I. vypočutý dňa 26. 6. 2013 vypovedal, že bol poverený ako súdny exekútor vo veci oprávneného na zistenie majetkových pomerov. Urobil úkony dotazmi na katastrálny úrad, polícii, daňový úrad a ďalšie inštitúcie. Postupoval štandardným postupom. Na základe týchto správ pristúpil k ďalším exekučným úkonom na vymoženie pohľadávky, nemohol predvídať to, čo mu vyčíta žalobca, že povinný previedol pred začatím exekúcie svoj majetok na ďalšiu osobu. Toto si mohol zistiť sám oprávnený a urobiť príslušné kroky. Takúto povinnosť mu neukladá žiaden zákon, ani kataster mu tieto skutočnosti neoznamuje. Na túto skutočnosť, že došlo k urobeniu dohody povinnému na prevod jeho majetku sa dozvedel až od žalobcu. Sám mu navrhol právne riešenie nad rámec svojich povinností, keď mu poskytol svoj vzor žaloby a žalobca aj takúto žalobu podal. V konaní zrejme nebol úspešný. Spolupráca so žalobcom nebola príjemná, lebo na neho vyvíjal nátlak a dožadoval sa takých právnych služieb, ktoré nebol oprávnený vykonávať. Žalobca vyslovoval nespokojnosť s jeho činnosťou, z tohto dôvodu mu navrhol zmenu exekútora, čo mu umožňuje zákon. Žalobca však toto nerealizoval. V rámci exekúcie sa podarilo vymôcť časť pohľadávky prikázaním z účtu stavebného sporenia. Aj pri tomto bola ohrozená realizácia z dôvodu, že na poverení bolo uvedené nesprávne meno povinného M. a nie M.. Vyvinul všetku iniciatívu, aby došlo k oprave poverenia, čo sa podarilo a na základe toho bola zrealizovaná v tejto časti exekúcia. Žalobca mu neposkytol preddavok na trovy exekúcie, všetko realizoval na vlastné náklady, až v konečnom zúčtovaní boli uhradené. Keď sa obracia na kataster o informáciu, či povinný je vlastníkom nehnuteľnosti alebo nie a kataster mu dá negatívnu informáciu, nemá k dispozícii list vlastníctva. V tomto prípade došlo k tomu, že sám žalobca prišiel s tým, že povinný mal byť vlastníkom, na základe čoho opätovne žiadal kataster o túto správu. Takýmto spôsobom získal list vlastníctva, kde vlastníkmi už boli zapísané iné subjekty, ktoré neboli účastníkmi exekučného konania, ale bola tam poznámka, titul nadobudnutia: dohoda o vyporiadaní BSM, pričom dátum dohody bol z obdobia pred začatím exekučného konania, preto s tým nemohol narábať. Môže postihnúť len majetok patriaci povinnému a v tom čase tento majetok povinnému nepatril. Pokiaľ mu žalobca predložil starší list vlastníctva, pre neho to nie je relevantný doklad, pretože môže realizovať exekúciu len na aktuálnom relevantnom doklade v čase exekúcie a z katastrálneho úradu dostal informáciu, že M. nie je vlastníkom a z listu vlastníctva bolo zistené, že dohoda bola realizovaná pred začatím exekučného konania, teda v čase exekúcie naozaj nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Čo sa týka motorových vozidiel zistil, že manželka povinného vozidlo predala, pričom nedošlo k zmene zápisu na Dopravnom inšpektoráte a nový majiteľ poškodil toto vozidlo pri havárii, ktoré bolo vhodné už len na súčiastky, nový držiteľ nebol ochotný vozidlo vydať, lebo ho nadobudol v dobrej viere a cítil sa jeho vlastníkom. Záznam o tomto sa nachádza v exekučnom spise.

19. Svedkyňa C.. E. M. vypovedala, že v dobe, keď uzatvorili dohodou o vyporiadaní BSM podnikal jej manžel, sama mala živnosť od 15. 6. 2006 do 5. 1. 2009. Vyporiadanie BSM za trvania manželstva inicioval manžel zrejme z dôvodu, že on podnikal a rodinný dom, ktorý nadobudli za trvania manželstva bol nadobudnutý z hypotekárneho úveru. Pokiaľ ide o vyporiadanie pasívneho majetku, toto neriešili cez súd, v pozostalosti manžela nenašla nič o tom, či iným spôsobom riešili pasívny majetok. Manžel podnikal na vlastné meno a mal vlastný účet, ku ktorému nemala prístup a nemala dôvod ani zasahovať do jeho podnikania. V tom čase, keď sa vysporiadavali bola na materskej dovolenke, manžel mal živnosť, bol spoločníkom spoločnosti REDACON, s. r. o. ako jediný spoločník. Sama nevie, či tomu tak bolo. V pozostalosti manžela našla dohodu o vzájomnom vysporiadaní zo dňa 23. 12. 2012, kde o dohodu uzatvorenú medzi jej manželom a C.. D. zo zmenky zo dňa 14. 1. 2002, na základe ktorej sa účastníci dohodli, že zmenky vedené v bode 2 budú zlikvidované a zostanú veriteľovi C.. Y. M., ktorý ich vystavil na krytie dlhu C.. X. D. a dlh zo zmeniek bude splatený tak, že zmenky budú zo dňa 14. 1. 2002 a 26. 2. 2002 zlikvidované a odovzdané C.. M., ktorý ich vystavil na krytie dlhu C.. D. a celý dlh sa vyplatil pred podpisom tejto zmluvy vo výške 220.000,- Sk k rukám veriteľa a zaplatením tejto úhrady zanikol dlh medzi veriteľom a dlžníkom a zmenky sú neplatné. Zároveň predložila príjmový doklad na úhradu 200.000,- Sk, ktoré prijal žalobca od jej manžela. Až po smrti manžela našla listiny, ktoré svedčia tomu, že jej manžel komunikoval s právnym zástupcom žalobcu aj so súdom. Predtým o týchto pohľadávkach nevedela. V tej dobe sa staralo o tri maloleté deti, jedno z maloletých detí bolo zdravotne postihnuté, celý čas sa mu venovala, preto ani nemala čas tieto záležitosti s manželom prejednávať a naviac manžel si tieto záležitosti riešil sám v rámci svojho podnikania a nezaťažoval ju svojou prácou, preto nemala žiadnu vedomosť o jeho dlhoch. Asi dva roky pred smrťou manžela, ktorý zomrel v roku 2012 s manželom nežila v spoločnej domácnosti, odišla pracovať do Bratislavy a potom do Rakúska a tieto doklady našla až po jeho smrti v rodinnom dome. Sama nadobudla živnostenské oprávnenie dňa 15. 12. 2006 a začala

podnikať v oblasti účtovníctva, odkiaľ získala finančný príspevok a keďže rodinný dom bol nadobudnutý z podnikania, rozhodla sa ho darovať deťom. V rámci darovacej zmluvy si ale zriadila vecné právo doživotného užívania tohto domu. Túto darovaciu zmluvu schvaľoval súd. Deti v konaní zastupoval kolízny opatrovník a tento proces zaujímal aj záložného veriteľa Slovenskú sporiteľňu, a. s. V súčasnej dobe je rodinný dom zaťažený úverom voči banke OTP, a. s., kde preniesla pôvodný úver zo Slovenskej sporiteľne, a. s. pre výhodnejšie úroky. Táto banka žiadala zrušenie vecného bremena, čo sa riešilo a v priebehu tej doby zomrela aj dcéra, preto podiel po nej nadobudli dve ostatné maloleté deti. S manželom žili v spoločnej domácnosti do roku 2011, kedy odišla do Bratislavy a neskôr do Rakúska a manžel odišiel v pracovať v auguste 2010 do Rakúska. Maloleté deti vzala so sebou. Žili spoločne v prenajatom byte. Rodinný dom od roku 2011 je prázdny, neobývaný. V roku 2005 sa manžel zdržiaval v rodinnom dome, ale nevylučuje, že chodieval na služobné cesty a nebol vždy k zastihnutiu. V čase, kým bola s manželom v rodinnom dome ju exekútor nenavštívil, až po smrti na webovej stránke dlžník.sk zistila, že voči manželovi sú vedené dve alebo tri exekúcie, kontaktovala exekútorov, aj L.. I., lebo zistila, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. exekvovala nasporenú časť stavebného sporiteľa. Na tento poznatok však prišla až po smrti manžela. Prebehlo to v dvoch platbách, v každej približne okolo 3.000,- EUR. Žalobcu počas života manžela nepoznala, myslí, že žalobca komunikoval s jej švagrom C.. T. M., pokiaľ ide o záležitosť okolo notárskej zápisnice týkajúcej sa dohody o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 23. 12. 2002, vtedy sa o tom hovorilo v manželovej rodine a prostriedky finančné poskytol manželovi jeho brat C.. T. M. alebo možno aj rodičia, presne nevie koho to boli peniaze. Pokiaľ ide o dohodu o vyporiadaní BSM, táto bola robená v Notárskej kancelárii L.. U., na podrobnosti si nepamätá, motívom k vyporiadaniu BSM bola jej aktivita pre manželove podnikanie, manžel mal živnostenský list od roku 2000.

20. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. a § 415 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

21. Za nesprávny postup považuje žalobca nedôslednosť exekútora, ktorý nenaformuloval vyčerpávajúcim spôsobom svoju výzvu od správy katastra v tom, či povinný v posledných troch rokoch začatia exekúcie neuskutočnil na iný subjekt prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých tu bol vlastníkom. Ďalej nerealizoval výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí osobných motorových vozidiel a nepristúpil k speňaženiu obchodného podielu výlučne patriacemu povinnému v spoločnostiach REDACON, s. r. o. a CLUB 69, s. r. o.

22. Vykonaným dokazovaním, a to z exekučného spisu, sp. zn. Ex 126/2005 nebolo zistené, že by exekútor nevykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, naopak dňa 4. 8. 2005 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého bolo zistené, že síce je evidovaný ako držiteľ motorového vozidla zn. I. V., na čo nariadil vykonať dňa 11. 8. 2005 blokáciu, ale ďalším šetrením bolo zistené, že toto vozidlo bolo prevedené na tretiu osobu, ktorá ho odkúpila ešte pred začatím exekúcie vo februári 2005 od ďalšej osoby, ktorá ho od povinného kúpila v roku 2004 a po havárii bolo nefunkčné a rozpredané na súčiastky, pričom súčasný majiteľ odmietol toto poškodené vozidlo vydať s tým, že vozidlo nadobudol ako dobromyseľný držiteľ. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, a to rodinný dom a pozemok, aj tu exekútor šetril, pričom zo správy katastra bolo zistené, že v čase začatia exekúcie nie je povinný majiteľom žiadneho nehnuteľného majetku, skutočnosť, že žalobca mal dať súdnemu exekútorovi k dispozícii starší list vlastníctva č. XX nebola preukázaná, lebo v exekučnom spise sa nachádza list vlastníctva č. XX zo dňa 16. 6. 2007, kedy už boli zaznamenaní ako vlastníci nehnuteľnosti a rodinného domu maloleté deti povinného, ktoré nehnuteľnosť nadobudli darovacou zmluvou od svojej matky, ktorá ešte dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, zapísaná pod č. V XXXX/XXXX, nadobudla tento nehnuteľný majetok po zrušení BSM s povinným. Hneď po tomto zistení súdny exekútor inicioval žalobcu, aby podal žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Súdny exekútor ani nezanedbal svoje povinnosti, pokiaľ ide o vymáhanie obchodného podielu zo spoločnosti REDACON, s. r. o. a CLUB 69, s. r. o., pretože hneď po zistení týchto skutočností vydal upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný príkaz dňa 17. 10. 2010 a zároveň uložil vykonať odplatu za predaj obchodného podielu povinného jeho dlžníkovi. Ďalej po zistení, že existuje sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. exekútor vydal dňa 31. 10. 2011 príkaz na začatie exekúcie a exekučným príkazom bola odpísaná z účtu povinného nasporená čiastka 2.664,84 EUR, na základe čoho bola čiastočne uspokojená pohľadávka žalobcu. Žalobca v zmysle § 34 ods. 1 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z. z. v znení noviel mal takisto povinnosť poskytnúť exekútorovi súčinnosť a oznámiť údaje o majetku povinného, pokiaľ mal o tom vedomosť a obdobne v zmysle § 34 ods. 3 štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci vedú evidenciu osôb a ich majetku, boli povinné oznámiť exekútorovi údaje potrebné na vykonanie exekúcie.

K predaju nehnuteľnosti na základe exekučného príkazu možno pristúpiť len vtedy, ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Exekútor pri výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti môže postihnúť jedine nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného, pričom v čase začatia výkonu exekúcie povinný už nebol vlastníkom nehnuteľnosti a exekútor nemal povinnosť ani dôvod skúmať, či povinný vlastnil nejakú nehnuteľnosť v čase pred začatím exekúcie a akým spôsobom došlo k zmene v jeho osobe vlastníka takejto nehnuteľnosti, keďže nehnuteľnosť nadobudnutú treťou osobou nemôže postihnúť výkonom exekúcie a nie je ani subjektom aktívne legitimovaným pre podanie odporovacej žaloby proti právnemu úkonu, ktorým mal dlžník ukrátiť veriteľa na jeho vymáhateľnej pohľadávke. Údajom, ktorý súdny exekútor potrebuje od príslušnej správy katastra je informácia o tom, či povinný má vo vlastníctve nehnuteľný majetok evidovaný správou katastra. BSM povinného bolo zrušené rozsudkom, sp. zn. 12 C 349/2000, zo dňa 14. 1. 2003 a dohoda o vyporiadaní BSM je len následkom predmetného rozsudku. Medzi žalobcom namietaným postupom súdneho exekútora a spôsobenou škodou nie je daná príčinná súvislosť.

23. Pri nútenom výkone rozhodnutia súdny exekútor vymáha od povinného nárok oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu. V prípade, že nárok oprávneného nie je uspokojený v plnej výške, na ktorú má podľa exekučného titulu nárok, vzniká na jeho strane ujma, avšak k tomu dochádza až po právoplatnom skončení exekučného konania, kedy možno konštatovať vznik takejto ujmy ako i zisťovať príčinu jej vzniku, teda či k neuspokojeniu oprávneného došlo z objektívnych dôvodov, t. j. pre nemajetnosť alebo úspešné uplatnenie námietok proti exekúcii alebo zastaveniu exekúcie alebo táto ujma bola spôsobená výlučne konaním súdneho exekútora. Do právoplatného skončenia exekučného konania však nie je možné hovoriť o nevymáhateľnej pohľadávke žalobcu, pretože táto môže byť v priebehu ďalšej exekúcie priebežne uspokojovaná, k čomu aj došlo v roku 2011, kedy z účtu povinného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. odúčtovala peňažné prostriedky vo výške 2.664,84 EUR a poukázala ho na účet exekútora. Pričom žalobca túto vyplatenú čiastku nezohľadňuje v uplatnenom nároku. Súd konštatuje, že exekúcia nebola skončená. Poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi nebolo vrátené súdu a nedošlo k skončeniu exekúcie jedným zo spôsobov v zmysle § 60 Zákona č. 233/1995 Z. z. Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalovaného, že táto žaloba je predčasne podaná a štát nemôže prebrať zodpovednosť za vzájomné záväzky osôb v majetkoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. Súd má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre založenie zodpovednosti za škodu štátom pri výkone verejnej moci, a to postup orgánu verejnej moci, ktorý naplnil znaky nesprávneho úradného postupu, v dôsledku čoho vznikla táto škoda. Vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným konaním súdneho exekútora a vzniknutou škodou, ktorej sa žalobca domáha. Zodpovednosť za škodu exekútora ním spôsobenú alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 31 ods. 1 je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na jeho zavinenie, predpoklady vzniku tejto zodpovednosti musí preukázať poškodený. K preukázaniu k vzniku tejto škody zo strany žalobcu však nedošlo, keď žalobca jednak nepreukázal vzniknutú škodu, ani výšku, nepreukázal nesprávny úradný postup ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vzniknutou škodou. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd musel túto žalobu zamietnuť.

24. Žalobca tiež porušil svoju povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej si každý má počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, na prírode a životnom prostredí, teda predchádzať škodám a teda sám žalobca, pokiaľ mal informácie o tom, že povinný bol predtým vlastníkom rodinného domu mal iniciatívne sledovať ako správny hospodár prostredníctvom Správy katastra, či nedochádza k prevodom majetku povinného a vyžiadať si aktuálny LV č. XX a ešte skôr pred začatím exekúcie. List vlastníctva je verejnou listinou a každý, kto o neho požiada má k nemu prístup. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, každý má zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne okolnosti časové i miestne rozumne očakávať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo najviac obmedziť riziko vzniku škody. Občiansky zákonník ukladá subjektom občianskoprávnych vzťahov, aby dodržiavali pravidlá prevencie pred vznikom škody, ale i počas procesu jej vzniku a všeobecná občianska právna prevencia je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie s následkom pri splnení ďalších podmienok vznik všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

25. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. Úspešným v konaní bol žalovaný, ktorý si ako trovy konania uplatnil náklady cestovných náhrad v súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 15. 4. 2013, 26. 6. 2013, 10. 3. 2014, 6. 10. 2014 a 25. 5. 2015, kedy použil verejný hromadný dopravný prostriedok, a to vlak, pričom cena jednosmerného cestovného lístka na trase V. - P. a späť je 23,90 EUR v súvislosti s účasťou na 5 pojednávaniach, cesta tam a späť 239,- EUR. Na pojednávaní dňa 9. 1. 2013 sa právny zástupca žalovaného dopravil služobným vozidlom vzhľadom na čas začiatku pojednávania, nemohol použiť verejný dopravný prostriedok, náklady za túto cestu predstavujú 94,32 EUR. Súd priznal žalovanému tieto náklady v celkovej výške 333,32 EUR, pretože sú účelne vynaložené v súvislosti s účasťou splnomocnenca na pojednávaniach. Tieto trovy konania uhradí žalobca žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na jeho účet vedený v Štátnej pokladnici, č. ú.: IBAN: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

27. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvody svojho odvolania oprel o skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Odvolateľ ďalej uviedol, že zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti je objektívnou zodpovednosťou, bez ohľadu na jeho zavinenie. Podľa judikatúry NS SR (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 138/2008 zo dňa 25.2.2010) exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci, v súvislosti s činnosťou podľa zákona 233/1995 Z.z.. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia“ je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa citovaného ustanovenia predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku, príčinná súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený.

29. Žalobca ako poškodený od samého začiatku uplatňovania náhrady škody poukazoval na nesprávny postup a konanie exekútora pri vykonávaní jeho exekučnej činnosti (od momentu podania návrhu žalovanému na predbežné uplatnenie škody, ako aj samotné dôvody žaloby), že v dôsledku jeho nedostatočného obsahu dotazu adresovanému správe katastra mesta Prešov zo dňa 4.8.2005, kde súdny exekútor zisťoval prostredníctvom správy katastra Prešov, či povinný má alebo nemá evidovaný majetok na jeho mene, rozširujúcim spôsobom sa nedotazoval ani na ďalšiu významnú a závažnú skutočnosť, ktorá má oporu v ustanovení § 42a OZ, t. j. nedotazoval sa, či povinný v posledných troch rokoch spätne previedol, alebo nepreviedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti na iný subjekt.

30. Pokiaľ by súdny exekútor bol o takýto dotaz správu katastra požiadal, je isté, že správa katastra ako príslušný správny orgán, ktorý eviduje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a čo je zrejme aj z uložených zbierok listín na správe katastra, bol oznámil, že povinný C.. Y. M. dňa vtedy a vtedy uzavrel dohodu o vyporiadaní BSM so svojou manželkou E. M., vklad ktorej bol povolený správou katastra mesta Prešov pod č. X Právne účinky povolenia tohto vkladu nastali dňom 2.6.2003 a keďže samotná exekúcia začala dňom 4.8.2005 a správa katastra mesta Prešov zastala odpoveď exekútorovi na jeho nekompletný dotaz ohľadne majetkových pomerov dňa 18.9.2005, bola by pri správnom takomto zistení zo strany exekútora daná možnosť žalobcovi ako oprávnenémum aby v 3- ročnej možnej a prekluzívnej lehote podal voči novému vlastníkovi (manželke povinného ako príbuznej v priamom rade) úspešne odporovateľnú žalobu.

31. Vzhľadom na opomenutie súdneho exekútora pri zisťovaní majetkových pomerov prostredníctvom správy katastra Prešov v tom, že v dotaze nežiadal aj o zistenie a oznámenie, či zo strany povinného ako dlžníka došlo v posledných 3 rokoch k prevodu vlastníckeho práva jeho majetku na iné osoby, žalobcovi ako oprávnenému bola znemožnená možnosť v dôsledku tohto opomenutia podať žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a OZ, ktorá by bola viac ako iste úspešná, čím by bola žalobcova vymožiteľná pohľadávka vrátane všetkých trov predchádzajúceho konania a exekučného konania vymožiteľná vykonaním dražby rodinného domu. Keďže zo strany takéhoto pochybenia

súdneho exekútora žalobcovi vznikla škoda a sú naplnené všetky znaky na jej priznanie, t. j. protiprávne konanie, resp. opomenutie exekútora súvisiace s jeho činnosťou podľa exekučného poriadku, danosť príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a opomenutím a vznikom škody ako aj samotná škoda, ktorej výška je objektívne vyčísliteľná.

32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 Zákona č. 160/2015 „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. bez nariadenie pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

33. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

34. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné.

36. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Exekučného poriadku, súdy, orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje o majetku povinného, ktoré sú im známe z ich úradnej činnosti a ktoré sú potrebné na vykonanie exekúcie.

37. Podľa ustanovenia § 34 ods. 3 Exekučného poriadku, orgány podľa odseku 1 a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie.

38. Úspešné vykonanie exekúcie sa nezaobíde bez informácií o možnostiach, akou formou vymôcť nárok oprávneného. Uloženie informačných povinností tretím subjektom umožní exekútorovi prístup k informáciám o majetku povinného a vytvorí tak predpoklady pre voľbu vhodného spôsobu exekúcie (pre porovnanie komentár k § 34 a § 35 L.. L. M., komentár, Exekučný poriadok, evolo unian, 2009).

39. Ak teda exekútor súčasne s vydaním upovedomenia o začatí exekúcie (4.8.2005), okrem iných žiadostí, podal aj žiadosť o poskytnutie súčinností pri vykonávaní exekúcie správe katastra Prešov, v ktorej žiadal o podanie informácie, či povinný C. Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. d. XXX prichádza ako vlastník nehnuteľnosti v kat. uz. Z. (v prípade ak áno, oznámte číslo LV, prípadne zašlite fotokópiu LV), žiadal nepochybne informácie o majetku povinného vytvárajúc tak predpoklady pre voľbu vhodného spôsobu exekúcie.

40. Obsah uvedenej žiadosti (údaje o majetku povinného) je v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto tento postup nemožno hodnotiť ako nesprávne uplatnenie postupu ustanoveného zákonom.

41. Názor odvolateľa, že exekútor pochybil, ak jeho žiadosť smerovala iba k zisteniu aktuálnej situácie možného vlastníctva nehnuteľnosti povinného v čase začatia exekúcie, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, 3 zákona č. 233/1995 Z.z..

42. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že mu bola znemožnená ako oprávnenému (pretože exekútor nežiadal od správy katastra Prešov aj oznámenie, či zo strany povinného ako dlžníka došlo v posledných 3. rokov k prevodu vlastníckeho práva na iné osoby) možnosť v dôsledku toho to opomenutia podať

žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a OZ, k tomu treba uviesť, že podanie takejto žaloby nemá žiadnu súvislosť s činnosťou súdneho exekútora.

43. Žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu bolo možné podať už nasledujúci deň po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností a exekučné konanie začalo po viac ako dvoch rokoch.

44. Keďže iné, právne významné námietky odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol, odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1,2 napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnutie podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý by mal mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .