Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoR-6-2016.pdf
PDF · 103.58 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoR/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Ma-Zo Stav s.r.o., so sídlom Modrany 339, IČO: 46 866 213, právne zast. Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa, IČO: 46 255 010 proti žalovanému F. Q. International transport, miesto podnikania Novozámocká 20, 949 11 Nitra, IČO: 11 862 629, právne zast. Mgr. Zuzana Gáliková, advokátka so sídlom Farská 33, 949 11 Nitra o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/113/2014-102 zo dňa 29.06.2016 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/113/2014-102 zo dňa 29.06.2016 p o t v r d z u j e.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Okresný súd zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s.r.o. pod sp. zn. SR 075/2014 zo dňa 13. 06. 2014.
2. Uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu zo dňa 22.07.2014 bola rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR075/2014 uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 5.086,93 Eur s prísl z dôvodu, že žalovaný predal žalobcovi pohonné hmoty podľa dohodnutých podmienok a vystavil mu faktúru č. 1300630 vo výške 4.578,04 Eur so splatnosťou 09.12.2013 so splatným zostatkom 499,97 Eur, faktúru č. 1300666 vo výške 3.221,62 Eur so splatnosťou 23.12.2013 a faktúru č. 1300693 vo výške 1.365,34 Eur so splatnosťou 09. 01. 2014.
3. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neplatná. Mala byť obsiahnutá v osobitnom právnom úkone označenom ako „Zmluva za účelom poskytovania čerpania PHM“ zo dňa 13.11.2013, ktorú však so žalovaným neuzavrela konateľka spoločnosti a ani na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nesplnomocnila žiadnu tretiu osobu. Návrh žalovaného na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy tak nebol prijatý žalobcom (teda osobou, ktorej bol určený), nakoľko predmetná rozhodcovská zmluva nebola uzavretá osobou oprávnenou konať v jeho mene. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 až 5 ZoRK, ktorá by oprávňovala rozhodcovský súd konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi tohto konania. Vzhľadom na uvedené je touto žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok neplatný.
4. Žalovaný v konaní uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra bola v čase podpisu „Zmluvy za účelom poskytovania čerpania PHM“ /ďalej len zmluva/, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, osobou oprávnenou konať v mene žalobcu P. S., konateľka spoločnosti, ktorá predmetnú zmluvu aj podpísala. Žalovaný nemal žiaden dôvod spochybňovať akceptáciu zmluvy zo strany odberateľa. Zmluva je opatrená pečiatkou spol. Ma-Zo Stav s.r.o., pričom je k nej pripojený podpis osoby oprávnenej za spoločnosť konať. Z ďalšieho konania žalobcu, ktorý pravidelnými úhradami čiastočne plnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy bolo tiež zrejmé, že žalobca predmetnú zmluvu a všetky jej ustanovenia akceptoval a považoval ich za platné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), podľa ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Zároveň upozornil na to, že v prípade, že by žalobca mal nejaké námietky týkajúce sa rozhodcovskej zmluvy, tieto mal vzniesť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd dňa 30.05.2014 žalobcovi riadne doručil uznesenie súdu o začatí konania spolu s výzvou na označenie dôkazov. Žalobca sa v konaní nevyjadril, žiadne dôkazy vo svoj prospech nepredložil, preto by sa súd jeho námietkami vznesenými v návrhu zo dňa 22. 07. 2014 vôbec nemal zaoberať.
5. Okresný súd v rozhodnutí citoval vyjadrenie štatutárnej zástupkyne žalobcu, ktorá v konaní uviedla, že zmluvu podpísal jej manžel a dozvedela sa o tom až neskoršie, keď boli doručené výzvy na nezaplatené pohľadávky. Manžel v tom čase vybavoval veľa vecí, pretože ona mala osemhodinovú prácu, z ktorej nemohla odísť. Vybavoval kompletne všetky veci ohľadne prepráv a podobne, na čo ho ona ústne splnomocnila. Manžel pracoval ako vodič prepravy, vodič kamiónu, ale jej vypomáhal aj v podnikaní. Štatutárna zástupkyňa žalobcu sa o tejto zmluve dozvedela až neskôr, mala vedomosť len o tom, že manžel vybavil tankovanie na faktúru v Nitre. Potvrdila skutočnosť, že manžel má pri sebe firemnú pečiatku, ako aj skutočnosť, že zmluvu nikdy nenamietala. Vyjadrila sa, že pokiaľ žalobca uhrádzal žalovanému faktúry, tieto neuhrádzal podľa zmluvy, ale len čisto faktúry vystavené žalovaným. Žalobca sa však dostal do finančných problémov a nemal z čoho žalovanému uhrádzať. Uviedla, že žalobca je ochotný svoj zostávajúci dlh žalovanému zaplatiť.
6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že Zmluvu za účelom poskytovania čerpania PHM zo dňa 13. 11. 2013 podpísal za odberateľa, teda žalobcu, splnomocnený zástupca N. S., zamestnanec žalobcu a zároveň manžel jedinej konateľky žalobcu. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 ObZ, právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 ObZ (podnikové zmocnenie), kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. V súdenom prípade konateľka žalobcu udelila svojmu zamestnancovi ústne splnomocnenie na podpísanie zmluvy, podľa ktorého tento aj postupoval, keď podpísal Zmluvu za účelom poskytovania čerpania PHM zo dňa 13.11.2013. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede samotnej konateľky žalobcu, ktorá uviedla, že svojho manžela a zamestnanca N. S. ústne splnomocnila na vybavovanie všetkých záležitostí ohľadne dopravy a ktorý jej zároveň aj „vypomáhal v podnikaní“, keďže ona mala vtedy 8 hodinovú prácu a nemohla odísť. Ako teda vyšlo v konaní najavo, N. S. bol pri prevádzkovaní žalobcu poverený určitou činnosťou - vykonávaním dopravy a z tejto činnosti je zrejmé, že zmluva za účelom poskytovania čerpania PHM pod takúto činnosť spadá. Aj keď N. S. ako svedok pred súdom uviedol, že nemal žiadne oprávnenia v spoločnosti navrhovateľa, na strane druhej potvrdil, že zmluvu podpísal a o tejto skutočnosti hneď informoval svoju manželku ako konateľku spoločnosti, lebo „to bolo rozhodnutie jej“. O tom, že N. S. bol pri prevádzkovaní spoločnosti žalobcu poverený určitou činnosťou svedčí aj skutočnosť, že disponoval firemnou pečiatkou, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj konateľka spoločnosti. Aj samotný N. S. vo svojej výpovedi uviedol, že „firemnú pečiatku potrebuje pri prepravách na potvrdenie prepravných dokladov, CMR, faktúr“. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, N. S. je potom možné považovať za osobu, ktorú konateľka žalobcu poverila pri prevádzkovaní spoločnosti určitou činnosťou - vykonávaním dopravy (kompletne) a je možné ho považovať aj za zákonného zástupcu žalobcu, pretože poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť formalizované.
7. Okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného) sa k rozhodcovskému konaniu žiadnym spôsobom nevyjadril a neuplatnil ani námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, vrátane námietky platnosti rozhodcovskej zmluvy, pričom platnosť rozhodcovskej zmluvy popieral len v tomto súdnom konaní. Aj keď je skutočnosť, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy dôvodom na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ustanovenia zákona treba vykladať nielen jednotlivo, ale aj v kontexte ku zmyslu zákona. Súd dospel k záveru, že keďže zákonodarca v rozhodcovskom konaní obmedzil lehotu, do ktorej možno uplatniť námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, teda námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, a to práve pod sankciou, že otázka právomoci zostane nevyriešená a rozhodcovské konanie sa právoplatne skončí, potom s výnimkou absolútne nearbitrovateľných sporov už nie je možné rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na rozhodcovskom súde.
8. Uvedený záver vyplýva z povahy veci, účelu, efektívnosti a rýchlosti rozhodcovského konania a extenzívneho výkladu § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Bolo by v rozpore s účelom a povahou rozhodcovského konania, ak by účastník rozhodcovského konania popretie platnosti rozhodcovskej zmluvy uplatnil len ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku bez toho, aby platnosť rozhodcovskej zmluvy popieral už v samotnom rozhodcovskom konaní. Súd má potom za to, že dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., v znení účinnom do 31. 12. 2014 je potrebné vykladať v kontexte s § 21 tohto zákona, aj keď to zákonodarca v texte zákona priamo neuviedol, a to práve s prihliadnutím na základný zmysel a účel rozhodcovského konania, ktorým je efektívnosť a rýchlosť rozhodcovského konania, zabezpečenie právnej istoty účastníkov rozhodcovského konania, ako aj obmedzenie úlohy súdov v rozhodcovskom konaní len na prevenciu zásahov do práva na spravodlivý proces, avšak bez toho, aby neprimerane zasahovali do autonómie alebo rozhodovacieho procesu rozhodcovského súdu.
9. Okresný súd zdôraznil, že žalobca v rozhodcovskom konaní námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy neuplatnil vôbec, hoci tak urobiť mohol, keďže ho rozhodcovský súd na zaslanie žalobnej odpovede vyzval a návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku spolu s listinami mu doručil. Z uvedeného vyvodil záver, že ak žalobca neuplatnil námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, resp. túto v rozhodcovskom konaní neuplatnil vôbec, nemôže sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že neskôr popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Takýto dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku by podľa názoru súdu mohol uplatniť len vtedy, ak by uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy priamo v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský súd by o námietke rozhodol rozhodcovským uznesením, alebo by o námietke rozhodol v rozhodcovskom rozsudku. V prípade, že účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní neuplatnil, zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tejto námietky na všeobecnom súde s odkazom na § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK (v znení účinnom do 31. 12. 2014) už úspešne uplatňovať nemôže. Okresný súd pritom odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Obdo/5/2013 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/127/2012 a sp. zn. 41Cob/143/2012.
10. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý zotrval na stanovisku, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, nakoľko nebola uzavretá štatutárnym orgánom spoločnosti, ale zamestnancom, ktorý bol síce podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu oprávnený na vybavovanie záležitostí, týkajúcich sa dopravy, avšak nie na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, ktorá určuje, ktorý súd bude oprávnený rozhodovať spory vzniknuté z uzavretých zmlúv. Z uvedeného je zrejmé, že žiadna tretia osoba nebola oprávnená na uzatváranie rozhodcovskej zmluvy, z čoho vyplýva záver, že táto nemohla byť uzavretá platne, a preto v tejto veci nebol rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať.
11. K záveru okresného súdu, že v prípade, ak účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní neuplatní, tak nemôže už úspešne uplatňovať zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tejto námietky na všeobecnom súde uviedol, že nevznesenie predmetnej námietky v zmysle právnej úpravy rozhodcovského konania v znení účinnom do 31.12.2014 nebráni žalobcovi v tom, aby sa prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhal jeho zrušenia z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade treba rozlišovať medzi samotným rozhodcovským konaním, vedeným pred rozhodcovským súdom a súdnym konaním na všeobecnom súde, ktorého predmetom je zrušenie rozhodcovského rozsudku.
12. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK vykladal v súvislosti s § 21 ods. 2 ZoRK. Je zrejmé, že zákon priamo v § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK upravuje možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom, keďže uvedený paragraf neobsahuje žiadnu podmienku, ktorej splnenie by sa vyžadovalo na účinné a úspešné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konkrétne neobsahuje podmienku, že účastník rozhodcovského konania by pred podaním žaloby musel neplatnosť rozhodcovskej zmluvy namietať už v rozhodcovskom konaní, pričom v prípadoch kedy zákon o rozhodcovskom konaní podmieňuje účinné a úspešné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku úkonom účastníka, urobeným počas rozhodcovského konania, uvádza zákon túto podmienku priamo v ustanovení upravujúcom dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v prípade ust. § 40 ods. 1 písm. d) ZoRK. Zároveň táto podmienka je daná aj v prípade súčasnej právnej úpravy, ktorá priamo v ust. § 40 ods. 4 ZoRK vyžaduje vznesenie námietky ešte v priebehu rozhodcovského konania. Z uvedeného je zrejmé, že zákonné ustanovenia upravujúce právo podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, účinné do 31.12.2014 túto povinnosť neobsahujú, a preto žalobca mohol námietku zároveň úspešne uplatniť na všeobecnom súde.
13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca prevzal dňa 24.06.2014 Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR075/2014 zo dňa 13.06.2014. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote faxom dňa 22.07.2014 a v origináli ju doplnil dňa 23.07.2014.
16. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.11.2013 Zmluvu za účelom poskytovania čerpania PHM. Podľa článku 6. tejto zmluvy „sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik tejto zmluvy, ako aj spory, ktoré vzniknú zo všetkých neuhradených splatných záväzkov, ktoré majú zmluvné strany medzi sebou ku dňu uzavretia tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o., IČO: 44 103 956, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 14652/S (ďalej len „rozhodcovský súd“) podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to pred jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné“. V článku 4., Posledný odsek tejto zmluvy je uvedené, že „neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je rozhodcovská doložka, ktorej použitie berie odberateľ na vedomie v plnom rozsahu“.
17. Zmluvu za účelom poskytovania čerpania PHM zo dňa 13.11.2013 podpísal za žalobcu ako odberateľa N. S., zamestnanec žalobcu.
18. Konateľka žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03.05.2016 uviedla, že zamestnanca N. S. ústne splnomocnila na vybavovanie všetkých záležitostí ohľadne dopravy, manžel jej pri podnikaní vypomáhal, on vybavoval kompletne všetky okolností prepráv a mal pri sebe aj firemnú pečiatku.
19. N. S. na pojednávaní konanom dňa 10.06.2016 uviedol, že zmluvu podpísal a druhý deň potom začali tankovať. Uviedol, že manželku ako konateľku spoločnosti informoval o uzavretí zmluvy v ten deň, kedy bola uzavretá.
20. Zo spisového materiálu Rozhodcovského súdu sp. zn. SR075/2014 vyplýva, že žalobca prevzal dňa 30.05.2014 Uznesenie Rozhodcovského súdu sp. zn. SR075/2014 zo dňa 20.05.2014, ktorým rozhodcovský súd doručil žalobcovi návrh na začatie konania s prílohami a uložil mu, aby do 10 dní predložil Rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď. Upovedomil ho, že pokiaľ tak do 10 dní bez
vážneho dôvodu neurobí, rozhodcovský súd bude pokračovať v konaní a rozhodne na základe žaloby s prihliadnutím na dôkazy predložené žalobcom. Žalobca zostal v rozhodcovskom konaní nečinný a námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nevzniesol.
21. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len ZoRK), účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
22. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
23. Podľa § 41 ods. 1 vety prvej ZoRK v znení účinnom do 31. 12. 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
24. Žalobca v odvolaní zotrval na stanovisku, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, nakoľko ju za žalobcu neuzavrel člen štatutárneho orgánu. Poprel, že by zamestnanec oprávnený na vybavovanie záležitostí dopravy mal oprávnenie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu alebo doložku. S uvedenou námietkou žalobcu sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal správne, keď poukázal na ust. § 15 ObZ, v zmysle ktorého, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti dochádza a jeho úkony podnikateľa zaväzujú. Nad rámec odôvodnenia okresného súdu je možné uviesť, že aj v prípade prekročenia rozsahu poverenia konajúcou osobou je podnikateľ z takýchto úkonov zaviazaný, pokiaľ tretia osoba, ktorej bol úkon určený, o prekročení rozsahu poverenia nevedela a vzhľadom na okolnosti ani nemohla vedieť.
25. Konateľka žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03.05.2016 potvrdila, že zamestnanca, ktorý uzavrel zmluvu so žalovaným splnomocnila na všetky úkony týkajúce sa obstarávania dopravy, do ktorých spadá aj uzavretie zmluvy o čerpaní PHM. N. S. preto bol oprávnený takúto zmluvu v mene žalobcu uzavrieť. Rozhodcovská doložka bola zakomponovaná v zmluve, ktorej obsahu konajúci zamestnanec rozumel, čo osobne potvrdil na pojednávaní konanom 10.06.2016. Nenamietol pritom, že by na uzavretie rozhodcovskej doložky nebol oprávnený. Žalovaný preto oprávnene konal v dobrej viere s tým, o kom bol vzhľadom na všetky okolnosti presvedčený, že je oprávnený v mene odberateľa PHM zmluvu podpísať. Táto skutočnosť sa potvrdila aj v ich následnom vzťahu, počas ktorého žalovaný dodával žalobcovi v zmysle zmluvy PHM a ten za ne poskytoval úhradu, kým mal na to finančné zdroje. Preto, aj keby konajúci zamestnanec žalobcu uzavretím zmluvy o čerpaní PHM v časti rozhodcovskej doložky prekročil právomoc, ktorú mu chcela konateľka spoločnosti zveriť, žalovaný ako tretia osoba nemohol o takejto prípadnej výhrade konateľky v čase uzavretia zmluvy vedieť, takže takýto úkon zamestnanca v zmysle ust. § 15 ods. 2 ObZ žalobcu zaväzuje. V konečnom dôsledku aj štatutárna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03.05.2016 uviedla, že dlh je žalobca žalovanému ochotný zaplatiť, z čoho vyplýva že uznala jeho existenciu, a tým aj nepriamo platnosť zmluvy, z ktorej vyplýva povinnosť uhradiť dlh.
26. Žalobca v odvolaní napadol právny záver okresného súdu, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania neuplatní námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej už v rozhodcovskom konaní, neskôr sa z tohto dôvodu nemôže už úspešne domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, i keď zrejme nedopatrením uviedol nesprávne označenie judikátu Najvyššieho súdu SR. Ten v rozhodnutí 3MObdo/5/2013 zo dňa 29.05.2014 uviedol, že „pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone v rozhodcovskom
konaní vo veci samej neuplatnil, tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky - nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na ustanovenie § 40 ods., 1 písm. c) ZoRK už úspešne uplatňovať nemôže“. Najvyšší súd poukázal na „právnu istotu danú rozhodcovským rozhodnutím, na ktorej forme sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. ... Pokiaľ by účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone na rozhodcovskom súde vo veci samej namietal, rozhodcovský súd by túto námietku účastníka rozhodcovského konania posúdil, účastník rozhodcovského konania by správnosť posúdenia jeho námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na príslušnom všeobecnom súde uplatniť mohol.“
27. Námietka žalobcu, že k takémuto záveru nie je možné dospieť, pretože ust. § 40 ods. 1 písm c) ZoRK neobsahuje žiadnu podmienku, ktorú by bolo nutné splniť na to, aby strana mohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je pritom nedôvodná. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoRK účinného do 31.12.2014 jednoznačne určuje, že pokiaľ chcel účastník rozhodcovského konania napadnúť platnosť rozhodcovskej zmluvy, mohol tak urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Pokiaľ toto právo nevyužil, konkludentne potvrdil platnosť rozhodcovskej zmluvy aj uznanie právomoci rozhodcovského súdu, preto v ďalšom konaní už nie je oprávnený takéto námietky vzniesť. Aj keď uvedená podmienka nie je zaradená do ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK, je uvedená v ust. § 21 ods. 2 ZoRK a obe ustanovenia je nutné vykladať vo vzájomnej súvislosti, a nie izolovane.
28. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 CSP potvrdil.
29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalobcovi úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.
30. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).