Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-4-2016.pdf
PDF · 103.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, so sídlom Humenné, Kukorelliho 1, dieťa rodičov - otca: I.. L. W., nar. X.X.XXXX, A. Q. W., P. XXX, a matky: I.. Q. W., nar. X.XX.XXXX, Q. W., C. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 11.12.2015 pod č. k. 10P/263/2014-110, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o zvýšení výživného, o zaostalom výživnom a o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/173/2012-36 zo dňa 10.7.2012 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. J. W., M.. XX.XX.XXX, zo sumy 80,- eur na 130,- eur mesačne s účinnosťou od 1.3.2015, a to tak, že zvýšené výživné je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zaostalé výživné za obdobie od 1.3.2015 do 11.12.2015 vo výške 500,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Návrh matky na zvýšenie výživného za čas od 1.9.2014 do 28.2.2015 a v prevyšujúcej časti za čas od 1.3.2015 do 30.11.2015 zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2) Vychádzal z návrhu matky, ktorým žiadala, aby okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/173/2012-36 zo dňa 10.7.2012 tak, že zvýši výživné zo strany otca pre mal. J.M. W., M.. XX.XX.XXXX, zo sumy 80,- eur na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2014, dôvodiac, že maloletá v septembri 2014 nastúpi do X. ročníka na Y. F. U., bude jej uhrádzať internát vo výške 22,- eur mesačne a stravu vo výške 56,- eur mesačne. Dcére potrebuje na začiatku školského roka zakúpiť potrebné veci na internát, nové ošatenie, školské a hygienické pomôcky. Ďalšie výdavky budú na cestovné do školy a MHD. S maloletou býva v 2,5 izbovom byte, za ktorý uhrádza nájomné spolu s energiami vo výške 170,- eur mesačne. Spláca hypotekárny úver na bývanie vo výške 93,- eur mesačne, má ho splácať ešte 20 rokov. Je zamestnaná, ale jej príjem nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov na maloleté dieťa a domácnosť. Na pojednávaní dňa 20.11.2015 matka potvrdila, že maloletá v septembri 2014 nastúpila do X. ročníka na bilingválne gymnázium, čím sa zvýšili jej náklady. Ďalšie náklady sú na zakúpenie kníh, najmä na angličtinu a ruštinu, jedna stála 25,- eur, druhá 14,50 eur. Náklady na ZRPŠ sú každoročne po 20,- eur na internáte a 27,- eur v škole. Dcére tiež platí náklady na internet vo výške 15,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bola zamestnaná v spoločnosti A. s príjmom 500
- 550,- eur, v súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti M. N., J..P.., s príjmom 640,- eur mesačne. Jej náklady na bývanie predstavujú sumu 180,- eur vrátane energií a 100,- eur mesačne na hypotéku, ktorá je v celkovej výške 15.000,- eur. Má aj ďalšie nepredvídané náklady na lieky, kozmetiku, ktorú maloletá musí používať. Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že momentálne je zamestnaný od 1.3.2015 v B. U., U. Q., pričom ide o pomer na dobu určitú na obdobie 12 mesiacov. Býva v spoločnej domácnosti s plnoletým synom, s priateľkou a jej dvomi deťmi. Má mesačné náklady na hypotéku, ktorá bola v celkovej výške 135.000,- eur. Túto hypotéku bral spoločne s priateľkou, mesačné náklady sú 900,- eur, z toho on platí polovicu 450,- eur. Náklady na bývanie sú vo výške 130,- eur, z toho tiež platí polovicu, a má aj náklady na cestovné do zamestnania vo výške 63,- eur. V čase poslednej úpravy výživného pracoval na živnosť, podnikanie ukončil z dôvodu, že sa mu nedarilo. Dňa 16.1.2015 pred dožiadaným súdom uviedol, že svoju živnosť zrušil ku dňu 15.10.2014 a na úrade práce bol evidovaný od 4.12.2014. Mal. J. platí riadne výživné v sume 80,- eur mesačne podľa posledného rozhodnutia súdu. Keď je u neho, tak vždy dostane najmenej 50,- eur vreckového, a to okrem výživného. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie o zvýšení výživného na úvahu súdu.
3) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine uzavrel, že u mal. J. W., nar. XX.XX.XXXX, došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca, nie však v takom rozsahu, ako navrhovala matka. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/173/2012 zo dňa 10.7.2012 uplynuli už viac ako 3 roky. Okrem základnej zmeny pomerov, ktorá sa týka veku maloletej, sa u nej zmenili aj jej základné potreby, stúpli náklady na jej výchovu a výživu v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť. Podstatná zmena pomerov u mal. J. nastala najmä tým, že v septembri 2014 nastúpila na strednú školu
- bilingválne Y. F. U., s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Matka maloletej v čase poslednej úpravy výživného bola zamestnaná v spoločnosti Z., P..D..G.., s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie január - apríl 2012 vo výške 539,08 eur, v súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti M. N., P..D..G.., s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie júl - október 2015 vo výške 657,03 eur. Otec maloletej bol v tom čase živnostníkom, svoju podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 15.10.2014, podľa daňového priznania za rok 2014 podnikal so stratou 248,47 eur. Matka navrhla zvýšiť výživné pre mal. J. zo strany otca zo sumy 80,- eur na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2014. Vzhľadom na to, že otec maloletej ukončil svoju podnikateľskú činnosť, pričom v roku 2014 podnikal s daňovou stratou, následne bol nezamestnaný a zamestnal sa až 1.3.2015 a podľa jeho tvrdení v tomto období nemal žiaden príjem, súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2014 do 28.2.2015 zamietol, pretože v tom čase nebolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. J. sumou vyššou, akú mal doposiaľ stanovenú súdom. Otec od 1.3.2015 je zamestnaný v B. U., J..P.., s priemerným čistým mesačným príjmom v období máj - júl 2015 vo výške 622,40 eur. Na pojednávaní poukazoval na svoje výdavky, najmä na náklady na hypotéku 450,- eur mesačne a ďalej na výdavky súvisiace s bývaním a cestovným, avšak v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov a nemôže byť na ťarchu maloletej, pričom si jej otec vzal vysokú hypotéku. Pokiaľ je schopný mesačne platiť polovicu hypotéky vo výške 450,- eur, je schopný zabezpečiť aj finančné prostriedky na platenie výživného vo výške 130,- eur mesačne. Podľa platného Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V tomto prípade nemôže matka sama znášať zvýšené výdavky na starostlivosť maloletej, je rodičovskou povinnosťou otca tiež sa podieľať na týchto výdavkoch. Preto okresný súd pri určovaní výživného musí vychádzať z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, a v tomto prípade je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. J. sumou 130,- eur mesačne od 1.3.2015, teda odkedy je zamestnaný. Z tohto dôvodu zmenil predchádzajúci rozsudok ohľadom výživného tak, ako to uviedol v prvom výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
4) Zároveň súd prvej inštancie určil nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 1.3.2015 do 11.12.2015 na 500,- eur, lebo vzhľadom na zvýšené výživné mal otec maloletej poskytnúť za tento čas túto sumu (50,- eur x 10 mesiacov), pričom ničím nepreukázal, že by za toto obdobie niečím prispieval na výživu maloletej nad rámec bežného výživného. Nedoplatok na zvýšenom výživnom povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, s tým, že tieto splátky bude zasielať spolu s výživným.
5) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
6) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného, zaostalého výživného a vo výroku o trovách konania podal otec maloletej odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 80,- eur na 95,- eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2015, s tým, že zaostalé výživné za obdobie od 1.7.2015 do 11.12.2015 mu bude povolené splácať v mesačných splátkach. Podľa jeho názoru, nesprávnosť rozsudku spočíva v napadnutej časti v tom, že nezohľadnil skutočnosť, a to že v čase, odkedy syn ukončil štúdium na vysokej škole (dňa 25.2.2013), bol evidovaný na Úrade práce a nepoberal žiadne dávky až do 1.9.2013 - 28.2.2014, keď vykonával absolventskú prax ako administratívny pracovník na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v W.. Od 1.3.2014 bol opäť evidovaný na Úrade práce, nepoberal žiadne peňažné dávky a ani žiaden iný príjem. V marci 2015 ho vyradili z evidencie uchádzačov o zamestnanie a celé toto obdobie, kedy bol nezamestnaný, až do času, keď sa zamestnal (22.6.2015), platil za neho okrem bežných výdavkov (strava, drogéria, lieky, ošetrenie u lekára, ošatenie, účty za telefón) aj zdravotné poistenie vo výške 57,- eur mesačne. Syn s ním žije v spoločnej domácnosti spolu s jeho priateľkou a s jej dvomi neplnoletými dcérami. Ako už uviedol predtým, ukončil živnosť z dôvodu, že sa mu nedarilo, pretože výdavky spojené s podnikaním prevyšovali príjem. Pokiaľ bol evidovaný na Úrade práce, nepoberal žiadne dávky v nezamestnanosti. Aj keď bol bez príjmu, svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej si riadne plnil.
7) Ďalej poukázal na to, že matkou vyčíslené náklady sú neadekvátne, rozporuplné. Existenciu týchto výdavkov nepodložila žiadnymi dôkaznými prostriedkami, o aké mesačné výdavky ide, napr. uvádza, že náklady za nájom spolu s energiami uhrádza mesačne vo výške 170,- eur a hypotekárny úver na bývanie vo výške 93,- eur. Pritom ďalej uvádza, že náklady na nájom spolu s energiami uhrádza mesačne vo výške 180,- eur a na hypotéku 100,- eur. Pokiaľ je mu známe, matka maloletej má priateľa, ktorý s ňou a maloletou väčšinou býva v spoločnej domácnosti, čo matka zabudla spomenúť na pojednávaní. Tiež neuviedla, akou čiastkou jej priateľ prispieva na chod domácnosti a výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti. Má za to, že uviedla aj zavádzajúce výdavky spojené s maloletou. Z toho, čo uviedla, má dojem, že pravidelne opakujúce sa výdavky na maloletú sú 22,- eur za ubytovanie, 56,- eur strava a internet 15,- eur. Táto suma sa však nezakladá na pravde. Vie, že maloletá pri prechode od jedného mobilného operátora ku druhému operátorovi získala zľavu za prenos čísla, pričom poplatok 15,- eur je iba v tom prípade, že by sa internet využíval každý deň a celý mesiac. Keďže maloletá netrávi celý mesiac na internáte, tým pádom nepoužíva internet, jej skutočná výška faktúry nedosahuje 15,- eur, ako uvádza jej matka. Pri pobyte doma sa pripája na wifi. Predpokladá, že opakujúce sa výdavky spojené so školou sú cca 88,- eur. Náklady vyčíslené matkou sú 179,50 eur, teda ide o nadhodnotenie vo výške 91,50 eur. Náklady súvisiace s nástupom do školy (bilingválneho gymnázia), vzhľadom na ich jednorázový charakter, nie sú spôsobilé privodiť závažnú zmenu pomerov, a tým ani zmenu výšky výživného. Na primerané zvyšovanie výdavkov na stravu a odev maloletej sa prihliadalo už pri pôvodnom určení poslednej vyživovacej povinnosti. Taktiež upozornil na to, že návrh matky o zvýšenie výživného a prílohy k nemu mu nikdy neboli doručené ani poštou ani priamo na pojednávaní. Preto sa k nim nemal možnosť vyjadriť. V závere odvolania dal do pozornosti súdu, že matka má vyšší príjem oproti predchádzajúcemu rozsudku o určení výšky výživného a aj vyšší príjem oproti jeho príjmu. Zároveň má podstatne nižšie náklady na domácnosť oproti jeho nákladom, pretože u nej ide o 3-člennú domácnosť a u neho je to domácnosť 5-členná.
8) Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 21.1.2016 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny.
9) Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 1.2.2016 uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili pomery na strane maloletej, pretože už študuje na strednej škole, je žiačkou X. ročníka na bilingválnom gymnáziu v U.. Matke sa oproti výdavkom na základnej škole podstatne zvýšili náklady na jej štúdium. Maloletá počas týždňa býva na internáte, za ktorý matka hradí ubytovanie vo výške 22,- eur mesačne a za stravu vo výške 2,80 eur denne. Taktiež úmerne s jej vekom sa zvýšili výdavky na výživu, ošatenie, kozmetiku, záujmové a kultúrne aktivity. Z tohto dôvodu žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny.
10) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie otca podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie otca maloletej bolo podané ešte pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolanie otca v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
11) Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal odvolanie otca maloletej a dospel k záveru, že v súvislosti so zvýšením výživného súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v napadnutej časti okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
12) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom otca odvolací súd dopĺňa:
13) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14) Podľa 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15) Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak, ako Občiansky súdny poriadok, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môže byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa zaváženejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - 1. stupeň - 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
16) Odvolací súd je toho názoru, že neobstojí odvolacia námietka otca maloletej, že v spoločnej domácnosti s ním žije jeho už plnoletý syn, s čím má spojené náklady. Táto okolnosť, keďže ide už o plnoletú osobu, nemá žiaden vplyv na vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu. Na strane mal. J. sa podstatným spôsobom zmenili pomery už v tom, že začala v školskom roku 2014/2015 študovať na bilingválnom gymnáziu v U., s čím sú preukázateľné spojené vyššie náklady matky na jej nevyhnutné s tým súvisiace potreby. Otec maloletej je od 1.3.2015 (ako konštatuje okresný súd) zamestnaný v B. U., J..P.., s priemerným čistým mesačným príjmom v období máj - júl 2015 vo výške 622,40 eur, čo je podstatne viac, než boli jeho zárobkové pomery v čase určenia predchádzajúceho výživného. Preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou po 130,- eur mesačne od 1.3.2015, teda odkedy je zamestnaný. Na tomto konštatovaní nič nemení ani zistenie, že u matky maloletej oproti predchádzajúcemu určeniu výživného došlo k zvýšeniu čistého mesačného príjmu (za obdobie júl - október 2015) vo výške 657,03 eur. Aj v tomto prípade platí ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Taktiež platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Preto na základe uvedených zistení je nutné konštatovať, že správne rozhodol súd prvej inštancie, ak zvýšil výživné zo strany otca pre mal. J. W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 80,- eur na 130,- eur mesačne s účinnosťou od 1.3.2015. Taktiež správne rozhodol o zaostalom výživnom a o trovách konania.
17) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o zvýšení výživného o zaostalom výživnom a o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
18) O trovách odvolacieho konania odvolací súd už rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
19) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).