Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/262/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, v zastúpení právne

- SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej - Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. C., v konaní zastúpená opatrovníkom - Mesto Čadca, o zaplatenie 175,85 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/122/2014-38 zo dňa 15.12.2015 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II., v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol. M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania od žalovanej v rozsahu 100%. N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku I. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovanej v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 175,85 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,05 eur od 1.5.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,05 eur od 31.5.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,05 eur od 3.7.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 54,85 eur od 28.9.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,85 eur od 7.11.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. zamietol vo zvyšnej časti žalobu. Vo výroku III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 7.6.2011 podľa zákona č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov Zmluvu o dodávke a distribúcií elektriny, predmetom ktorej bol záväzok SSE opakovane dodávať žalovanej (odberateľovi) elektrinu. Povinnosťou žalovanej bolo odoberať pre vlastnú spotrebu v domácnosti elektrickú energiu a zaplatiť cenu dodanej služby. Žalobca dodával žalovanej elektrickú energiu na odberné miesto P., žalovaná i keď elektrickú energiu odoberala, nesplnila svoju povinnosť uhradiť za dodávku elektrickej energie účtovanú cenu v zmysle vystavených faktúr, špecifikovaných na 4. strane odôvodnenia uznesenia. Súd mal preukázané, že žalovaná vo vzťahu k žalobcovi svoju povinnosť nesplnila, žalobca voči nej oprávnene uplatňuje nezaplatenú cenu dodanej elektrickej energie v sume 175,85 eur. Keďže žalovaná za dodávku elektrickej energie účtovanú faktúrami žalobcu v jednotlivých dielčich sumách náhradu neposkytla, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinná žalobcovi podľa § 517 ods. 2 O.z. zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania a to vo výške stanovenej v ustanovení § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného záväzku.

3. Súd prvej inštancie považoval za neprijateľné, nezákonné a v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,75% denne a 9% denne zo splatnej sumy, t.j. vo výške takmer 3285% ročne, ktoré podľa jeho názoru predstavujú hrubý rozpor s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol.

4. Otázku náhrady trov prvoinštančného konania súd riešil podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval čiastočný úspech žalobcu v konaní, a po pomernom porovnaní väčší úspech vo veci u žalovanej, táto prevažne úspešná procesná strana si však náhradu trov konania neuplatnila, z tohto dôvodu súd prvej inštancie žiadneho z účastníkov na náhradu trov konania nezaviazal.

5. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, jeho odvolanie smeruje do výroku II., v ktorom vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a do výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, v týchto výrokoch sa domáhal zrušenia rozsudku a žiadal vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. V dotknutých výrokoch namieta nesprávne právne posúdenie, vytýka omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

6. Odvolateľ v odvolacej argumentácii dotýkajúcej sa výroku II. rozhodnutia uviedol, že súd nesprávne hodnotil ním vyčíslený úrok z omeškania ako denný úrok z omeškania. Z jeho žaloby totiž jednoznačne vyplýva, že si uplatňoval ročný úrok z omeškania, uvádzal skratku p.a. Poukazoval aj na obsah vydaného platobného rozkazu zo dňa 24.6.2014, v ktorom mu súd správne priznal ročný úrok z omeškania ako aj trovy prvoinštančného konania titulom trov právneho zastúpenia. Podľa názoru odvolateľa on bol plne úspešný ohľadne uplatneného nároku, preto mu súd mal priznať podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku aj náhradu trov konania od žalovanej, neúspešnej strany sporu.

7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu predložené nebolo.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné, preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutých výrokoch v rozsahu a z dôvodov podľa § 379, § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. (zamietnutie žaloby vo zvyšku) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie zmenil podľa § 388 CSP.

9. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za dôvodné.

10. Žalobca v žalobe vymedzil svoj nárok skutkovo ako aj právne, v priebehu vedeného konania ku zmene žaloby nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodovanie o uplatnenom nároku bol podstatný rozsudočný petit vymedzený žalobcom v žalobe, ktorým sa žalobca jednoznačne domáha od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 175,85 eur s úrokmi z omeškania vo špecifikovanej výške z jednotlivých dielčich súm. Úroky z omeškania žalobca uplatnil v rozsudočnom petite v rozsahu ročných úrokov, uvádzal skratku p.a.. - ide o pojem z oblasti finančníctva per annum, čo podľa slovníka finančných pojmov znamená ročne - za 1 rok, pritom táto skratka sa používa za úrokovou sadzbou tak, ako sa to stalo i v súdenej veci. Treba dodať, že v úvodnej časti žaloby viď bod 1 na druhej strane, žalobca uviedol slovné spojenie „za každý deň omeškania“, avšak tento pojem bezprostredne viazal k uplatnenému nároku na ročný úrok z omeškania z dlžných súm. Na tomto základe krajský súd uzavrel, že žalobca v žalobe uplatnil nárok iba na ročný úrok z omeškania z konkrétnych vyšpecifikovaných dielčich súm a tak neexistoval dôvod pre rozhodovanie ( zamietnutím žaloby vo zvyšnej časti ) o tzv. denných úrokoch z omeškania v žalobe neuplatnených. Rozhodujúci bol v súdenej veci petit žaloby, ten bol v celom rozsahu vyčerpaný vo výroku I rozhodnutia čo do istiny ako aj príslušenstva ( úrokov z omeškania ). Uvedené okolnosti viedli odvolací súd ku zrušeniu rozsudku vo výroku II. ( bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie ).

11. V dôsledku zrušenia rozsudku vo výroku II. bol žalobca v celom rozsahu úspešný, tak podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku má aj nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % od žalovanej v spore plne neúspešnej, tento konštatovaný záver odvolacieho súdu sa premietol aj do zmeny rozsudku vo výroku III. odvolaním napadnutom. Krajský súd dodáva, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Žalobca v odvolacom konaní plne úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 396 ods. 1 v aplikácii s § 255 ods. 1 od žalovanej v odvolacom konaní neúspešnej.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e