Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-89-2016.pdf
PDF · 107.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Atlantic PO, s.r.o., so sídlom Vyšná Šebastová 375, 080 06 Prešov, IČO: 47 318 376, právne zastúpeného JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov proti žalovanému: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Vl. E. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, o zaplatenie 4.350,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/120/2014-95 zo dňa 09.11.2015 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške špecifikovanej v žalobe. Žalobca tvrdí, že dôvodom pre vydanie bezdôvodného obohatenia je plnenie žalobcu žalovanému titulom neplatného právneho úkonu podľa ustanovenia § 49a Občianského zákonníka.
2. Žalovaný navrhoval vo svojej procesnej obrane žalobu zamietnuť z dôvodu, že právny úkon je platný s vylúčením omylu žalobcu pri uzatváraní právneho úkonu.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že „I. Žalobu zamieta. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Petrovi Čurillovi náhradu trov konania vo výške 966,84 Eur tvorenú trovami právneho zastúpenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1. apríla 2014 (žalobca tvrdí, že dňa 26.03.2014) uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu boli priestory reštauračného zariadenia nachádzajúce sa na prízemí stavby na ulici Q. č. XX o výmere XXX m2. Predmetné nebytové priestory, tak ako boli definované v tejto zmluve a to v článku 2, bol nájomca oprávnený užívať k výkonu prevádzky pohostinských a reštauračných zariadení. Listom zo dňa 01.04.2014 adresovaným T. K. sa žalobca voči nemu dovolával neplatnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov a to z toho dôvodu, že dňa 01.04.2014 bolo zistené, že predmetom nájmu sú iba holé steny. Ďalej, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa
01.04.2014 nie je podpísaná štatutárnym orgánom spoločnosti, t.j. konateľom M. X.. Dňa 01.04.2014 žalobcom bola žalovanému odovzdaná zábezpeka vo výške 4.350,- Eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 4.350,- Eur z dôvodu vrátenia zábezpeky pre neplatnosť Zmluvy o nájme nebytových priestorov pre omyl vyvolaný žalovaným.
5. Z výpovede svedkyne V. W. zistil, ako prebiehali rokovania, výsledkom ktorých bola dohoda o nájme nebytových priestorov. Uviedla, že pred podpisom zmluvy ju mali k dispozícii a niektoré veci tam aj menili. Konštatoval rozpor v jej výpovedi, keď uviedla, že predmetom rokovania s pánom K. bola iba prevádzka reštaurácie, čiže prenájom reštauračných priestorov, následne na to uviedla, že predmetom malo byť aj zariadenie kuchyne, čo odôvodňovala tým, že je nervózna.
6. Z výpovede N. X. vyplynulo, že je dcérou konateľa žalobcu. Uviedla, že k podpísaniu zmluvy došlo 26.03.2014, pričom pred podpisom zmluvy mali možnosť sa s ňou oboznámiť a nejakým spôsobom ju aj pripomienkovali. Ďalej uviedla, že s pánom K. sa viackrát stretli, pričom mu prezentovali, že si chcú prenajať priestory ako stoja a ležia, čiže kompletne zariadené. Uviedla, že reštauračné priestory si mala možnosť prezrieť, avšak pán K. im odmietol ukázať kuchyňu. Z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že tento vedel, že jeho dcéra spolu s kamarátkou si chcú prenajať kompletnú prevádzku Staré Mexiko, vrátane zariadenia kuchyne, pričom aj on sa pred uzavretím zmluvy stretol s pánom K.. Čo sa týka samotnej zmluvy, pred jej podpisom ju k dispozícii nemal. Uviedol, že jeho dcéra mala súhlas na podpis predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov.
7. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, že za rozhodujúce považoval písomné znenie spornej zmluvy. Tento záver je rozhodujúci aj pre posudzovanie omylu týkajúce sa znenia takejto zmluvy a práv a povinností pre zmluvné strany z nej vyplývajúce. Zmluva o nájme nebytových priestorov má jednoznačné znenie, podľa ktorého predmetom nájmu sú priestory reštauračného zariadenia. V zmluve niet zmienky o prenájme hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kuchyne. Žalobca mal zmluvu pred jej podpisom k dispozícii a pripomienkoval ju. K jej podpisu teda nedochádzalo v časovej tiesni, ktorá by snáď mohla viesť k nedostatočnému oboznámeniu sa s vymedzením predmetu nájmu. Ak teda žalobca túto zmluvu k dispozícii pred podpisom mal, táto zmluva má písomnú formu a predmet nájmu je v nej jasne vymedzený, aj v prípade existencie omylu, by nešlo o omyl ospravedlniteľný. Aj keby žalobca mal vôľu prenajať si nebytové priestory spolu so zariadením kuchyne, predmet nájmu takto definovaný nie je. Súd odôvodnil nevypočutie navrhovaného svedka žalobcom V. V. tým, že nebol účastníkom zmluvného vzťahu a zároveň nikto z účastníkov konania neprezentoval okolnosti, podľa ktorých by pri kontraktačnom procese zohrával dôležitú úlohu. Obdobne aj vypočutie Q.. K. považoval súd za nadbytočný.
8. Poukázal na judikatúru súdov NS ČR sp. zn. 21 Cdo 3628/2011 ,ČR sp. zn. 22 Cdo 684/2006, sp. zn. 33 Odo 204/2004, NS ČR sp. zn. 33 Odo 519/2006.
9. Aplikoval ustanovenia § § 35 ods.2, § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka, § 3 ods.3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní plne úspešnému žalovanému. Trovy konania žalovaného spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej služby.
Obsah odvolania a vyjadrenia k nemu
11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný podľa jej názoru opak toho čo považoval súd prvej inštancie za preukázané. Dňa 26.03.2014 pri podpise Zmluvy o nájme nebytových priestorov odovzdal žalovanému peňažnú sumu 4.350,- Eur k rukám žalovaného titulom zábezpeky, o čom bol vystavený príjmový doklad dátovaný až na 01.04.2014, teda deň začatia nájmu. Žalobca pred podpisom uvedenej zmluvy vykonal len obhliadku reštaurácie, pričom nevykonal obhliadku kuchyne. Žalovaný vždy deklaroval žalobkyni, že predmetom nájmu bude prevádzka reštaurácie Staré Mexiko, tak ako stojí a leží s plne zariadenou funkčnou kuchyňou. Tvrdenie žalovaného, že nebolo predmetom
nájmu zariadenie kuchyne je nepravdivé a účelové v snahe nevrátiť žalobcovi zábezpeku. Má za to a považoval za prirodzené, že predmet nájmu zahŕňa aj kuchyňu a zariadenie kuchyne, o čom ho žalovaný ubezpečoval. Podľa názoru odvolateľa súd opomenul vyhodnotiť výpovede svedkýň W. a X., že v čase pred podpisom zmluvy im žalovaný tvrdil, že zariadenie reštaurácie sú jeho vlastníctvom a kuchyne a že všetko, vrátane vybavenia kuchyne ostáva v prevádzke a bude predmetom nájmu. Nesprávny je právny názor tiež súdu, že mal k dispozícii zmluvu o nájme nebytových priestorov a že mal dostatok času na pripomienky, že nebol v časovej núdzi a že nešlo o omyl ospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl ide preto, že sa tieto skutočnosti o tom, že zariadenie kuchyne patrilo pôvodne V. V. a 30.03.2014 a že ich žalovaný odkúpil dozvedel až tak, že dňa 01.04.2014 sa stretla s pôvodným nájomcom, ktorý jej uviedol, že toto zariadenie v kuchyni od neho žalovaný odkupuje v úmysle ho nie prenajať, ale ďalej predať žalobkyni ako novému nájomcovi. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z výpovedí svedkýň, ako aj z listinných dôkazov a logického vyhodnotenia dôkazov každého samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie zúžil svoje zistenie len na gramaticky výklad obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov, keď uviedol, že predmetom nájmu boli priestory reštauračného zariadenia. Opomenul však vyhodnotiť aj to, že v zmluve bolo uvedené, že predmetom zmluvy sú aj WC kompletne zariadené, avšak tieto boli tiež predmetom prenájmu ako prirodzená súčasť reštauračného zariadenia s kompletným zariadením. Plnenie v prospech žalovaného vo forme zaplatenej peňažnej zábezpeky vo výške 4.350,- Eur je z dôvodu neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Ďalej uviedla, že súd sa nevyrovnal s tým, že zmluva je absolútne neprávny úkon, pretože ju podpísal za žalobkyňu X., ktorá nebola konateľkou spoločnosti, nemala žiaden vzťah v spoločnosti a nemala udelené plnomocenstvo k podpisu zmluvy o prenájme. Namieta aj to, že súd nevykonal navrhnuté dokazovanie a nevypočul V. V. práve na okolnosti zariadenia kuchyne, na okolnosti čo mu uvádzali W. a X. ohľadne tvrdení žalovaného týkajúcich sa zariadenia kuchyne ako predmet nájmu.
12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.
15. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové ani právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
16. Odvolateľ tvrdí, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.( účinného v čase rozhodovania súdu) je pokiaľ zistený skutkový stav súdom prvej inštancie neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; nové skutočnosti a nové dôkazy sú však dôvodom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v § 205a ods. 1 O.s.p. V súdnom konaní podľa Občianského súdneho poriadku mali účastníci povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení o tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú rozhodne súd (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Iba v prípade, ak súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu možno to považovať za odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 O.s.p. Žalobca navrhoval vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou svedka V. V. na preukázanie okolností odkúpenia kuchynského zariadenia. Súd prvej inštancie sa vyrovnal v odôvodnení
svojho rozhodnutia s nevykonaním tohto dôkazu. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré strany sporu v priebehu konania navrhli, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažuje navrhovaný dôkazný prostriedok za taký dôkazný prostriedok, ktorý bolo nevyhnutné vykonať, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k dostatočnému zisteniu skutkového stavu, na zistený skutkový stav prijal správny právny záver. Ním zistený skutkový stav obstojí.
17. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p účinného v čase podania odvolania). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Odvolateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu, že Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi účastníkmi je platným právnym úkonom poukazujúc na to, že súd vychádzal len z písomného znenia zmluvy, podľa ktorého predmetom nájmu sú priestory reštauračného zariadenia a v zmluve niet zmienky o prenájme hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kuchyne. Neposúdil správne omyl žalobcu ako konajúcej osoby, pretože nemal pri podpise zmluvy vedomosť o tom, že zariadenie reštaurácie a kuchyne nie je vo vlastníctve žalovaného a v prípade takejto informácie by zmluvu neuzavrel.
Podľa §49a Občianského zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
19. Žalobca vo svojom návrhu vyvodzoval neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov z tej skutočnosti, že bol žalovaným uvedený pri uzatváraní do omylu, keď na základe tvrdenia žalovaného predmetom nájmu malo byť aj zariadenie reštaurácie a kuchyne. Dôvodom neplatnosti zmluvy je, že túto zmluvu uzavrel v omyle, do ktorého bola uvedený žalovaným.
20. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka je vo svojej podstate doplnením dôvodov, za ktorých sa považuje právny úkon za neplatný a to za stavu, že ide o dva jednostranné adresného úkony, výsledkom ktorých má byť zmluva ako výraz vzájomného konsenzu. Omyl ako výraz vôle sa prejavuje práve vo vzájomnom pôsobení zmluvných strán. Toto pôsobenie musí vykazovať určité kvantitatívne znaky, ktorého výsledkom je omyl. Tieto znaky sú súčasne predpokladom toho, aby omyl mohol mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Z ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka vyplývajú predpoklady podmieňujúce neplatnosť právneho úkonu v dôsledku omylu: ak konajúca osoba urobila právny úkon v omyle, omyl konajúcej osoby vychádzal zo skutočností ktorá je rozhodujúca pre tento úkon ,osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť alebo omyl vyvolala úmyselne. S výnimkou omylu vyvolaného úmyselne nie každý omyl bude mať za následok neplatnosť zmluvy. Taký následok bude mať iba omyl vychádzajúci z rozhodných skutočností. Podstatou omylu je to , že absentuje vážnosť vôle vo vzťahu k následkom ktoré konajúci subjekt sledoval a skutočnosťami ktoré reálne nastanú (porovnaj Občiansky zákonník komentár vydavateľstvo Eurounion JUDR. Jaroslav Krejčo str. 634).
21. Odvolací súd poukazuje na judikatúru súdov vo vzťahu k posudzovaniu omylu: „ Omyl konajúcej osoby má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka iba vtedy, ak ide o omyl podstatný a osoba, ktorej bol urobený právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom vedela, ale druhú stranu naň neupozornila.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 26 Cdo/193/2013). „Konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený len ak ide o takzvaný ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať na to, aby sa takémuto omylu vyhol. Požiadavka ospravedlniteľného omylu, čo by predpokladu účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a
prvej vety Občianskeho zákonníka pre podstatný skutkový omyl vyvolaný druhou zmluvnou stranou je plne v súlade so zásadou vigilantibus iura, podľa ktorej len bdelým svedčia práva “(porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/1931/2013).
22. Ak sa žalobca, hoci predmet nájmu bol pre neho rozhodujúci pri uzatváraní zmluvy spoľahol len na údaje v zmluve obsiahnuté tvrdiac, že o tom, že zariadenie kuchyne a reštaurácie nepatrí žalovanému a nebolo predmetom návrhu zmluvy, hoci z údajov tejto zmluvy bolo zrejmé, že je tam presne špecifikovaný predmet nájmu iba ako nebytové priestory, potom nejde o ospravedlniteľný omyl. Zavinil ho totiž svojou nedbalosťou, pri nevyužití možnosti overiť si skutočnosti, ktoré považoval pri uzavretí zmluvy za podstatné. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie za súladné s hmotným právom a ustálenou judikatúrou a plne sa stotožňuje s právnymi závermi súdu, ktoré sa dotýkajú posúdenia omylu v konaní žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Pre právne posúdenie veci, či ide o relatívnu neplatnosť v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či na strane žalobcu išlo o omyl, ktorý je pre daný právny úkon podstatný a či je možné považovať tento omyl za ospravedlniteľný. Z hľadiska posúdenia platnosti právneho úkonu je omyl podstatný len vtedy, ak sa týka právneho dôvodu, respektíve predmetu a to buď totožnosti predmetu alebo podstatnej vlastnosti predmetu, osoby, prípadne inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu rozhodujúca. O omyl, ktorý možno ospravedlniť nejde, keď konajúca osoba, ktorá sa omylu dovoláva, mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní skutočností rozhodujúcich pre uskutočnenie právneho úkonu. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o podstatný kvalifikovaný omyl. Podľa komentára Švestka Spáčil, Škárová M. Hulmák Občiansky zákonník I. Komentár § 1- 459, Praha CH Beck, 2008, strana 402, vychádza súdna prax z toho, že „ úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre omyl predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodujúce pre urobenie právneho úkonu respektíve, že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť“. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť primeranú mieru objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie plánovaného právneho úkonu. V prípade, že sa konajúca osoba omylu v zmysle ustanovenia § 49 a Občianskeho zákonníka dovolá podľa § 40a Občianskeho zákonníka je potrebné zvážiť, či ide tiež o omyl ospravedlniteľný, či naopak o omyl neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný omyl, týkajúci sa skutkových okolností potom nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbalosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie plánovaného právneho úkonu.
23. V prejednávanej veci bolo medzi stranami právneho úkonu sporné, čo je predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobcovi muselo byť pri zachovaní náležitej opatrnosti, či dodržaní požiadavky obvyklej starostlivosti zrejmé, čo je predmetom tejto zmluvy, keďže zariadenie reštaurácie a kuchyne nie je v tejto zmluve výslovne uvedené. Pri uzatváraní zmluvy sa očakáva, že pred podpisom zmluvy sa zmluvná strana náležite oboznámi s jej obsahom. Žalobca si neoveril skutočnosť, že predmet nájmu v zmluve nie je uvedený podľa jej predstáv.
24. Žalobca v podanom odvolaní namieta aj nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku ktorých došlo k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
25. K ďalšej námietke žalobcu, že rozsudok je v rozpore so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. odvolací súd udáva. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. V tejto súvislosti podotýka, že podstata princípu materiálnej pravdy spočíva v presnom dodržaní určitých postupov pri rozhodovaní, aby sa v konečnom dôsledku dospelo k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu. Na to, aby súd rozhodol vo veci správne a spravodlivo musí získať bezprostredné a čo najpresnejšie informácie o prejednávanej veci. K tomu mu slúži zásada priamosti, v ktorej zmysle súd musí použiť také dôkazné prostriedky, ktoré mu umožnia, aby jeho poznanie sporných skutočností bolo čo najbezprostrednejšie. Po úplnom zistení skutkového stavu prejednávanej veci, na základe ktorého potom súd vydáva svoje rozhodnutie, musí tento zodpovedať objektívne zistenej skutočnosti. K dosiahnutiu tohto cieľa mu slúži zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď súd podľa svojho najlepšieho vnútorného presvedčenia stanoví skutkový stav, na základe ktorého potom rozhodne. Podstatou tejto zásady je, že žiadny právny predpis neukladá sudcovi, aký stupeň vierohodnosti, resp. akú dôkaznú silu má priznať jednotlivým dôkazným prostriedkom. Záver o skutkovom stave prijatý súdom vychádza zo všetkých vykonaných dôkazov a je súladný s princípmi hodnotenia dôkazov.
26. K námietke žalobcu, že súd neskúmal absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože za žalobkyňu zmluvu podpísala p. X., ktorá nebola konateľkou spoločnosti, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa s tým vyrovnal, poukázal na výpoveď konateľa žalobcu, podľa ktorého jeho dcéra bola oprávnená zmluvy podpísať. V prípade, ak teda nie sú pochybnosti o tom, že táto osoba bola poverená k zastupovaniu konateľa, pričom môže ísť aj o neformálne poverenie, nemôžu v tomto smere byť pochybnosti o platnom právnom úkone.
27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom § 255 ods.1 C.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).