Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-231-2020.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/231/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: U. M., J., S. X, I. L., W.. X.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Milan Szőllőssy, Košice, Mlynská 28, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, o náhradu škody na zdraví, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 35C/9/2018 -147 zo 14. júla 2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania na súde od 14.3.2018 bola náhrada škody za pracovný úraz, ktorý žalobca utrpel 30.4.2015, a to v rozsahu zaplatenia (i) 43 047 € titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a (ii) 21 523,50 € titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) výrokom I. rozsudku označeného v záhlaví konanie titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za súhlasu žalovaného v celom rozsahu zastavil akceptujúc dispozíciu žalobcu žalobou jej späťvzatím v tomto rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia v tejto súvislosti konštatoval zároveň, že nebyť tejto dispozície žalobcu s predmetom konania, konanie o tomto nároku súd rovnako by musel zastaviť. V tomto smere s odkazom na ustanovenie §99 a 178 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení súd argumentoval, že s účinnosťou od 1.1.2004 rozhodovať o základných nárokoch jednotlivých náhrad, akým je aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, nepatrí do právomoci súdu, ale toto patrí do právomoci Sociálnej poisťovne. Výrokom II. tohto rozsudku konanie o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 10 552,50 € rovnako so súhlasom žalovaného a rovnako pre späťvzatie žaloby v tomto rozsahu zastavil. Späťvzatie žaloby v tomto rozsahu v zmysle podania žalobcu z 11.6.2019 súviselo s rozhodnutím žalovaného z 8.11.2018, ktorým nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku predmetného pracovného úrazu bol ustálený na 21 942 €, a preto na žalobe titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca zotrval už len v rozsahu 10 971 € ako 50 % z ustálenej náhrady zmieneným rozhodnutím žalovaného (§5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia). Na zaplatenie tohto nároku v rozsahu, v akom tento zostal predmetom konania žalovaný bol zaviazaný výrokom III. predmetného rozsudku.
2. O trovách konania výrokom IV. predmetného rozsudku s odkazom na ustanovenie §257 CSP súd rozhodol tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa na takéto rozhodnutie vzhliadol jednak v majetkovom a sociálnom postavení v spore menej úspešného žalobcu, ktorého vzhľadom na jeho nízky príjem z invalidného dôchodku nepovažoval za osobu tzv. ekonomicky silnú natoľko, aby uhradila náhradu trov úspešnejšiemu žalovanému a jednak ich vzhliadol v samotných okolnostiach daného prípadu, kde žalobca je osobou postihnutou prvotne už samotným úrazom, ktorého trvalé následky pociťuje a do konca života ich bude pociťovať dennodenne, vzhľadom na čo nepovažoval za primerané a spravodlivé pre väčšiu mieru jeho neúspechu v spore zaviazať ho ešte aj na náhradu trov konania úspešnejšej protistrane. Záver o pomernom úspechu žalovaného v spore v rozsahu 66 %
súd odôvodnil s prihliadnutím na to, že žalobca z pôvodne žalovanej sumy 64 570,50 € (43 047 + 21 523,50) zastavenie konania zavinil až v rozsahu 53 599,50 € (43 047 + 10 552,50).
3. Proti tomuto rozsudku, a to len v rozsahu výroku o trovách konania žalobca podáva odvolanie. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že žalobcovi prizná plnú náhradu trov konania. Tvrdí, že k späťvzatiu žaloby došlo potom, čo žalovaný žalobcovi poskytol plnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 43 047 € a čiastočné plnenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 10 552,50 €. V tomto rozsahu nároky žalobca voči žalovanému uplatnil ešte pred podaním žaloby a následne po podaní žaloby tieto nároky zo strany žalovaného v plnej miere boli uhradené, a nebol preto už daný dôvod, aby žalobca v konaní si ich naďalej uplatňoval. Z týchto okolností je preto zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne a k zastaveniu konania v uvedenom rozsahu došlo jedine v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý úhradou žalobou uplatnených nárokov až v priebehu súdneho konania zavinil zastavenie konania, náhrada trov konania v tejto časti mala byť preto priznaná žalobcovi. Vo zvyšku žalobca bol v celom rozsahu úspešný, a preto má právo na plnú náhradu trov konania.
4. Žalovaný nesúhlasí s odvolaním žalobcu ani s jeho tvrdením, že žalobu podal v čase, keď žalovaný nároky žalobcu neplnil. Zastáva názor, že žalobca žalobu podal predčasne, keď ešte nebolo rozhodnuté o základnom nároku a navyše žalobca nesprávne žiadal, aby aj o tomto rozhodol súd, hoci z dikcie zákona č. 461/2003 Z. z. explicitne vyplýva, že o základných nárokoch jednotlivých náhrad rozhoduje žalovaný (§99 a 178). Z týchto dôvodov žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania v tejto veci vrátane precízneho odôvodnenia skutkových aj právnych okolností, pre ktoré súd na tento prípad aplikoval §257 CSP.
5. Žalobca, ktorého zástupcovi vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu bolo riadne doručené 15.10.2020, nevyužil svoje zákonné právo a k vyjadreniu protistrany odvolaciu repliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci neurobila.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal odvolanie žalobcu, preskúmal celé predchádzajúce konanie (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie neobstojí.
7. Odvolanie žalobcu nesmeruje proti rozhodnutiu o zastavení konania a ani proti rozhodnutiu v merite veci, rozsudok v týchto výrokoch nadobudol preto právoplatnosť a tieto nemohli byť preto predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preto len rozhodnutie o závisiacom výroku o trovách konania (§367 ods. 1 a 3 CSP).
8. Rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 2 CSP potvrdil, v celom rozsahu sa stotožňujúc s vecne a právne správnymi závermi súdu prvej inštancie i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd citlivým prístupom k osobe žalobcu a v jeho prospech zohľadnil okolnosti na jeho strane ako trvale poškodeného na zdraví v dôsledku pracovného úrazu, z ktorého poškodenia zdravia si nároky uplatňoval predmetnou žalobou na súde. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd z týchto dôvodov sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a reagujúc na odvolanie žalobcu dopĺňa dôvody, ktoré správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len zdôrazňujú.
9. V rozsahu žalobou uplatnených 43 047 € predmetom konania v danej veci bola náhrada škody na zdraví, konkrétne náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorej v zmysle §178 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako o úrazovej dávke [§13 ods. 3 písm. h) daného zákona] rozhodovať patrí do pôsobnosti príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, čo znamená, že rozhodovanie o tomto nároku nespadá do právomoci súdov. Pokiaľ uspokojenia tohto svojho nároku žalobca sa domáhal žalobou uplatnenou na súde, konanie tak zaťažil neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku právomoci súdu o takto uplatnenom nároku konať a rozhodnúť. Z procesného hľadiska preto zásadne platí, že vinu na zastavení konania v rozsahu 43 047 € bezpochyby má žalobca. Jedine žalobca ako pán sporu musí venovať náležitú pozornosť tomu, aký nárok žalobou na súde uplatní,
a to aj v prípade, že sa domáha odškodnenia za poškodenie zdravia utrpeného úrazom, a za prípadné nedostatky žaloby jedine on je procesne zodpovedný, t. j. jedine on musí znášať procesné následky nespôsobilej žaloby, a to tak v podobe zastavenia konania, a to bez ohľadu na to, či k zastaveniu konania v prípade nedostatku právomoci súdu, akým je aj tento prípad, dôjde ex offo (§161 ods. 1 a 2 CSP) alebo v dôsledku späťvzatia procesne nespôsobilej žaloby, ako k tomu došlo aj v posudzovanej veci, ako aj v podobe znášania trov konania. Z dôvodu nedostatku právomoci súdu uplatnenie predmetného nároku žalobou na súde nemohlo byť preto dôvodné, a to bez ohľadu na to, či vôbec, kedy a v akom rozsahu žalovaný takto uplatnený nárok žalobcu uspokojil. Odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú preto bezpredmetné.
10. Nech by odvolací súd vo zvyšku aj súhlasil s právnym názorom odvolateľa o nedostatku jeho zavinenia na zastavení konania v rozsahu 10 552,50 € žalobou uplatnených titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, hoci z obsahu podania žalobcu z 11.6.2019 (č. l. 96 spisu) vyplýva iný dôvod späťvzatia žaloby, než čo o tomto dôvode odvolateľ následne tvrdí v odvolaní, ani v takomto prípade odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť. Aj za takejto procesnej situácie rozhodovanie o trovách konania v zmysle zásady úspechu v spore by totiž muselo vyznieť v neprospech odvolateľa. Zavinenie žalobcu na zastavení konania v rozsahu 43 047 € v pomere k jeho úspechu vo veci v rozsahu 21 523,50 € je pomerným úspechom žalovaného, ktorý preto by mal nárok na náhradu 34 % trov, a preto ani v prípade takéhoto prístupu k rozhodovaniu o trovách konania náhrada trov konania by nemohla byť priznaná žalobcovi, a preto jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť.
11. Odvolacie dôvody žalobcu z týchto dôvodov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).