Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16Co-974-2015.pdf
PDF · 108.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/974/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorého koná ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej Y. L., narodenej XX. 8. XXXX, trvale bytom Y. pod Z., t. č. na neznámom mieste, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o návrhu na zaplatenie sumy 2.059,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/171/2014 - 183 zo dňa 1. júla 2015, takto
rozhodol:
I. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako osobitný subjekt do odvolacieho konania nepriberá.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
III. Vo zvyšku ostáva rozsudok nedotknutý.
IV. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
V. Žalobcovi ani žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158,43 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 21. 01. 2010 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 508,70 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Okresný súd rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 4.123,08 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.974,83 €, počítaný od 16. 12. 2011 do zaplatenia, na tom základe, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 31. 01. 2008 zmluvu, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe uvedenej sumy právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., poskytla žalovanej finančné prostriedky a žalovaná neplnila splátky v stanovených termínoch, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť. Postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú k úhrade dlhu v sume 4.123,08 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.974,83 €, riadneho úroku vo výške 674,64 € a úroku z omeškania vo výške 473,62 €. V priebehu konania žalobca zobral
žalobu sčasti späť, preto súd konanie v časti konanie zastavil uznesením sp. zn. 5C 171/14 zo dňa 26. 01. 2015. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok žalobcu vo výške 2.059,59 € s úrokom z omeškania z jednotlivých mesačných súm vo výške 158,43 €. Suma 2.059,59 € predstavovala 13 nezaplatených nepremlčaných splátok zo strany žalovanej za obdobie od 20. 01. 2009 do 20. 01. 2010.
3. Po vykonanom dokazovaní okresný súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava so žalovanou uzatvoril dňa 31. 01. 2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0412038136 v zmysle § 597 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle čl. II. zmluvy bod 5. sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu poskytol na základe uvedenej zmluvy žalovanej úver vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 €) - bezúčelový spotrebný úver s premenlivou úrokovou sadzbou. Súd mal za to, že predmetná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o úvere, ktorá bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, čiže v danej veci ide o absolútny obchod. Súčasne však uvedenú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., mala v čase uzavretia zmluvy postavenie dodávateľa a žalovaná bola fyzickou osobou v postavení spotrebiteľky, keďže nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na zmluvný vzťah, uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, podľa názoru súdu, je možné aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2, vety tretej Občianskeho zákonníka v zmysle Novely č. 102/2014 Z. z., v zmysle ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru okresného súdu, teda, aj na posúdenie otázky premlčania aj pri absolútnom obchode je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania, súd sa prioritne zaoberal tým, či návrh (správne zrejme nárok) žalobcu je alebo nie je premlčaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd otázku premlčania posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zistil, že žalobca podal žalobu dňa 17. 01. 2013 na súde. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20. 01. 2010 a s poukazom na plynutie trojročnej premlčacej doby sú všetky splátky, splatné pred 17. 01. 2010, premlčané. Nepremlčanou je teda len jedna splátka, ktorá bola splatná dňa 20. 01. 2010. Súd, teda, žalobe vyhovel len v časti, a to čo do sumy 158,43 € ako splátky, ktorá bola splatná dňa 20. 01. 2010 a premlčaná nebola a vo zvyšku žalobu súd zamietol.
4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 52 ods. 1 až 4, podľa § 54 ods. 1, 2, podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 OZ (zrejme omylom uvedeného ako § 517 ods. 3 OZ) v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31. 01. 2013. O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady čiastočného úspechu v konaní podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalovanej, ako čiastočne úspešnej účastníčke trovy konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila. Trovy konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Keďže žalobca mal úspech v konaní vo výške 7,69 % a žalovaná v rozsahu 92,31%, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania pomerne v rozsahu 84,62% spolu vo výške 508,70 € (84,62% zo sumy 601,16 €). O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p..
5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Podľa jeho názoru okresný súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia ObZ, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno- záväzkový vzťah aj napriek tomu, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, 2 MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6 MCdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ako aj 15Co/28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20. 02. 2014 sp. zn. 9Co/138/2013 a na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12. 09. 2013. Namietal aj rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 03. 2015 pod sp. zn. 7 MCdo 15/2014 a 6 MCdo 5/2013. Poukázal na to, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03. Rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu žiadal zmeniť a vyhovieť žalobe alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.
6. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie pôvodne vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý, okrem iného, poukázal na to, že zmena Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. doplnením § 52 ods. 2 o ďalšiu vetu expressis verbis zakotvila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia 7. Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne zakotviť aj doposiaľ platnú a aplikovanú zásadu prednostného použitia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 06. 2013, ktorým bolo vyslovené, že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľsky úverový vzťah je ústavne konformná, Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 3 vety za bodkočiarkou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorého ustanovenia na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Znenie tohto predpisu vedie podľa neho za použitia výkladového pravidla „argumentum á contrario" podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca namietal priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej tvrdil, že neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno vyvodzovať z „rutinnosti" zastúpenia v tzv. hromadných veciach. Podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Podľa jeho názoru, ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov vedľajším účastníkom na súdoch. V tomto smere poukázal na desiatky rôznych konkrétnych rozhodnutí krajských súdov Slovenskej republiky, na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť a zaviazať žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň aj vyčíslil.
8. Podaním zo dňa 12. 07. 2016 pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol, aby s ním súd naďalej konal pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP), rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým sa uložila povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 158,43 € s príslušenstvom nebol odvolaním napadnutý, preto v zmysle §-u 367 ods. 2 CSP zostal nedotknutý.
12. Ako už bolo povedané vyššie, odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a preto odvolací súd posudzoval len tú skutočnosť, či v súdenej veci sa o otázke premlčania nároku žalobcu malo rozhodovať podľa predpisov občianskeho alebo obchodného práva, teda, podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka a ďalej o oprávnenosti vedľajšieho účastníka na náhradu jeho trov konania.
13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie správne odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti s § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivosti naň odkazuje i odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to aj vo výroku o nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania (§ 387 ods. 2 CSP), a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné :
14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedený vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“) účinný v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav veci, ktorý bol zistený po vykonanom dokazovaní. Poukázal na ustanovenia príslušných právnych predpisov, podľa ktorých právne posúdil zistený skutkový stav veci a riadne odôvodnil z akého dôvodu v súdenej veci na otázku premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho a nie Obchodného zákonníka. Odvolací súd dodáva, že okresný súd správne poukázal na ust. § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka v znení jeho novely zákonom č. 102/2014 Z. z., v zmysle ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, i keď by sa mali použiť normy obchodného práva. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie v právnej veci žalobcu sp. zn. 16Co/843/2015 zo dňa 22. septembra 2016, v ktorom rozhodnutí odvolací súd k odvolacej námietke o nutnosti aplikácie predpisov Obchodného zákonníka vznesenej žalobcom uviedol : 15. „Pokiaľ žalobca polemizuje o správnosti právneho posúdenia zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru posudzovanej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy sa prebrali (aproximovali) viaceré smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Spotrebiteľské zmluvy možno rozlišovať jednak v užšom a jednak v širšom ponímaní. Aj keď je možné pripustiť, že ust. §-u 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy o úvere ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy opravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §-u 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na obchodný zákonník, iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v občianskom zákonníku považovať za taxatívnu, ale ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. Právna úprava spotrebiteľského práva v Slovenskej republike totiž v čase uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy nebola plne v súlade so smernicou č. 93/13/EHS. Účelom uvedenej smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a právne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľom na účely tejto smernice je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu, alebo povolaniu. Z uvedeného vyplýva, že smernica č. 93/13/EHS sa vzťahuje na všetky zmluvy uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom a uvedeným spôsobom mala byť transponovaná do slovenského právneho poriadku“.
16. Vo vyššie citovanom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sa poukázalo aj na to, že do Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zakomponované ustanovenie § 5b zákonom č. 102/2014 Z. z., ktoré neobsahuje osobitné prechodné ustanovenia, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodovania po účinnosti predmetnej právnej úpravy, preto je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase
rozhodovania. Ide o režim tzv. okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch. Odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 13/2014, 3MCdo 12/2014, v zmysle ktorých § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka ( prednostné použitie Občianskeho zákonníka ), aj ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, „od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“. S týmito závermi skôr vyslovenými sa odvolací súd stotožňuje aj v súčasnosti a nemá dôvod sa od týchto právnych záverov odchýliť. Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/225/2013 zo dňa 21. 10. 2014. Dovolanie žalobcu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 6 Cdo 22/2016.
17. Pôvodne vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol podaním zo dňa 12. 07. 2016, aby s ním súd po 01. 07. 2016 konal pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. Odkázal pritom na ust. § 470 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. K uvedenému odvolací súd uvádza :
18. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
19. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 1. júla 2015, proti ktorému žalobca podal odvolanie dňa 24. 08. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § tohto ustanovenia však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní a vyjadrení, príp. aj iných podaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016.
20. Z ustanovenia § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to na ochranu práv strany. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci vstúpil pôvodný vedľajší účastník do konania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, poskytol ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľky pred súdom prvej inštancie, ale aj pred odvolacím súdom do 30. 06. 2016 s tým, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov pôvodného vedľajšieho účastníka ( Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS), ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, teda do 30. 06. 2016, sú zachované. Ak teda pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej v priebehu odvolacieho konania podal do nadobudnutia účinnosti CSP vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom chránil práva žalovanej ako spotrebiteľky, realizoval tým predmet svojej činnosti, ktorou je ochrana práv spotrebiteľa. Počas konania súdu prvej inštancie ako i odvolacieho konania skutkovo i právne argumentoval na podporu tvrdení žalovanej, teda na ochranu spotrebiteľky. Súd prvej inštancie, ale aj odvolací súd na jeho vyjadrenie urobené do 30. 06. 2016 prihliadal. Za daného stavu odvolací súd považuje pribratie totožného združenia - Združenia na ochranu občana HOOS v zmysle § 95 ods. 1 CSP od 01. 07. 2016, ako osobitného subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, ak pôvodný vedľajší účastník vykonal na ochranu práv žalovanej v čase do 30. 06. 2016 všetky nevyhnutné úkony a odvolací súd na tieto úkony v zmysle § 470 ods. 2 CSP prihliadal. V tomto štádiu odvolacieho konania bola ochrana práv spotrebiteľky - žalovanej aj postupom samotného Združenia na ochranu občana HOOS ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, dostatočná a v plnom rozsahu napĺňajúca účel postavenia tohto združenia v konaní. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že rozhodol v tejto veci o náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do 30. 06. 2016, a že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná, na strane ktorej by mal tento osobitný subjekt v konaní vystupovať, s jeho vstupom ako s osobitným subjektom v zmysle novej právnej úpravy súhlasila. Uvedenú skutočnosť však odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania už ďalej neskúmal. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd návrhu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením nevyhovel a združenie v zmysle § 95 ods. 1 CSP do odvolacieho konania nepribral.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však trovy v odvolacom konaní žiadne nevznikli, resp. nevznikli jej žiadne trovy, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky. Na strane žalovanej v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 30. 06. 2016) zostávajú zachované. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane žalovanej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vyjadrenie k odvolaniu podalo taktiež za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania za právne úkony, ku ktorým došlo do 30. 06. 2016. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 zdieľal vedľajší účastník úspech či neúspech žalovanej, na strane ktorej vystupoval. Trovy vedľajšieho účastníka, ktoré boli preukázané a odôvodnené, je možné považovať za účelne vynaložené výdavky, a preto odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, s týmto tvrdením nie je možné sa stotožniť, nakoľko okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré trovy vedľajšieho účastníka považoval za účelné, tieto okresný súd aj konkretizoval a špecifikoval.
22. Žalobcovi, ani žalovanej náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, nakoľko žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).