Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-123-2016.pdf
PDF · 105.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/123/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci navrhovateľky P. Z.X., Q.. O., H.. XX.X.XXXX, C. F. XX, F., občianky SR proti odporcovi N. Z., H.. XX.X.XXXX, C. R. A. XX, občanovi SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Z. Z.E., H.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky P. Z., Q.. O., H.. XX.X.XXXX N. E., Q.. Č.. XXXXXX/XXXX, R. C. F., F. XXX/XX B. X. N. Z. H.. XX.X.XXXX N. S., Q.. Č.. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Tatranská Javorina 40, uzavreté dňa 28.6.2014 v Lendaku, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Lendak, vo zväzku 9, ročníka 2014, na strane 83, pod poradovým číslom 9 r o z v á d z a .
II. Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletú Z. Z., H.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Súd z a v ä z u j e odporcu prispievať na výživu maloletej Z. Z., H.. X.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky a to odo dňa právoplatnosti rozsudku do budúcna.
IV. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.8.2016 sa manželka (ďalej len ,,navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo a upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to tak, aby na čas po rozvode bola maloletá Melánia zverená do osobnej starostlivosti matky a otec by bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 200,- eur počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Navrhovateľka si uplatnila i nárok na náhradu trov konania. Manželka návrh odôvodnila tvrdeniami, že manželstvo s manželom (ďalej len ,,odporca“) uzavrela dňa XX.X.XXXX N. Q. E. N. F., u nej ide o prvé manželstvo, u odporcu už o druhé, posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese Petržalská 13, Kežmarok. Z manželstva pochádza maloletá Z., ktorá sa narodila dňa 4.12.2014. Manželia manželstvo uzavreli po 4-ročnej známosti. Prvé problémy začali v manželstve vznikať hneď po zosobášení, kedy manželia bývali na adrese S. XX N. E., v byte odporcovej sestry. Odporca mal vtedy začal požívať v zvýšenej miere alkoholické nápoje, uprednostňovať kamarátov pred rodinou, vracať sa domov v neskorých nočných hodinách. Pod vplyvom alkoholu mal byť agresívny, viackrát mal aj navrhovateľku fyzicky napadnúť. V auguste roku 2015 sa navrhovateľka od odporcu odsťahovala aj s dcérou k rodičom do Lendaku. Od toho času nie je s odporcom v kontakte. Nemá k nemu žiaden citový vzťah. K návrhu navrhovateľka priložila potvrdenie obce Lendak o trvalom pobyte a originál sobášneho lista a rodného lista maloletej.
2. Uznesením č. k. 6P/123/2016-12 z 17.1.2017 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, t. j. oboznámením sa najmä s podaným návrhom na začatie konania, so sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, s vyjadrením odporcu k návrhu na začatie konania, s kópiou rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoP/13/2011 z 10.11.2011, s kópiou dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi odporcom a súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD. dňa 11.1.2016, s kópiou dohody o rozviazaní dohody o vykonaní práce z 7.3.2016, s kópiou výplatného lístka za mesiac 1/2016 a 2/2016, so správou opatrovníka o prešetrení rodinného prostredia, s kópiou rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SPOU-OSZ-49.249-1/2016-VZ z 4.2.2016 ako aj výsluchom účastníkov konania.
4. Zo sobášneho lista mal súd preukázané, že manželia dňa XX.X.XXXX N. F. uzavreli manželstvo, ktoré je vedené v knihe manželstiev matričného úradu Lendak, vo zväzku 9, ročník 2014, na strane 83, pod poradovým číslom 9.
5. Z rodného lista mal súd preukázané, že manželom sa za trvania manželstva dňa 4.12.2014 narodila maloletá Melánia Miškovičová.
6. Podľa potvrdenia obce Lendak z 23.8.2016 je navrhovateľka spolu s maloletou prihlásená k trvalému pobytu v obci F. H. B. F. XXX/XX.
7. K podanému návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril odporca. Vyjadrenie bolo na tunajšom súde podané dňa 20.1.2017 a odporca v ňom uviedol, že problémy v manželstve vznikli diametrálne odlišne než uviedla navrhovateľka. Podľa neho má navrhovateľka sklony ku klamaniu a skresľovaniu udalostí. Má temperamentnú povahu, nielen v afektívnych a napätých situáciách. Je vulgárna. Odporca sa vyjadril, že nechodieval domov neskoro, on doma varil a upratoval, zatiaľ čo navrhovateľka nevarila vôbec a upratovala a prala príležitostne. Pripustil, že medzi manželmi dochádzalo i k vzájomným fyzickým atakom, avšak mal za to, že iniciátorkou týchto konfliktov bola navrhovateľka vďaka jej povahe. Aj odporca stratil citový vzťah k navrhovateľke. Necíti sa byť jej nepriateľom, ale na invektíva z navrhovateľkinej strany musel reagovať. Odporca ďalej uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 478,08 eur. Od 11.1.2016 do 7.3.2016 bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce v Exekútorskom úrade JUDr. Ladislava Kováča, PhD. v Košiciach. Za dané obdobie mu bola vyplatená dvakrát mzda vo výške 39,29 eur. Iný príjem za rok 2016 nemal. Mesačné výdavky odporcu predstavujú náklady na bývanie, údržbu rodinného domu a stravu vo výške 200,- eur, kde touto sumou prispieva jeho mame. Na výživu nezaopatreného syna Patrika prispieva mesačne sumou 160,- eur. Navrhovateľku pravidelne kontaktuje sms správami ohľadom maloletej Melánie, zväčša bez kladného výsledku. Maloletá stratila po dlhšom časovom odstupe k odporcovi akýkoľvek vzťah a zabudla naňho. Cestou navrhovateľky sa bude odporca snažiť vzťah s maloletou oživiť, prípadne v budúcnosti navrhne úpravu styku. Odporca navrhol manželstvo rozviesť, maloletú zveriť do výchovy matky a jeho zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne. Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu priložil kópiu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoP/13/2011 z 10.11.2011, kópiu dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi odporcom a súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD. dňa 11.1.2016, kópiu dohody o rozviazaní dohody o vykonaní práce z 7.3.2016 a kópiu výplatného lístka za mesiac 1/2016 a 2/2016.
8. Z kópie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoP/13/2011 z 10.11.2011 súd zistil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. Z., H.. X.X.XXXX sumou 160,- eur mesačne počnúc dňom 1.7.2011.
9. Podľa kópie dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi odporcom a súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD. dňa 11.1.2016 bol odporca zamestnaný u súdneho exekútora na dobu určitú do 10.1.2017 s dohodnutým druhom práce - doplnenie databázy exekučných konaní v počítačovom programe s hodinovou odmenou 2,80 eur. Z kópie dohody z 7.3.2016 o rozviazaní dohody o vykonaní práce súd zistil, že pracovný pomer odporcu na základe dohody o vykonaní práce z 11.1.2016 sa skončil dňa 7.3.2016. Z kópie výplatného lístka za mesiac 1/2016 a 2/2016 mal súd preukázané, že odporcova čistá mesačná odmena za vykonanú prácu bola vo výške 39,29 eur.
10. Zo správy opatrovníka o prešetrení rodinného prostredia vyplýva, že matka spolu s dieťaťom od augusta 2015 býva u svojich rodičov v rodinnom dome. Rodinný dom je moderne a vkusne zariadený, udržiavaný v poriadku a čistote. Matka s dieťaťom majú k dispozícii dve izby, ktoré sú zariadené potrebným nábytkom. Matka na domácnosť rodičom neprispieva žiadnou sumou. Matka je na rodičovskej dovolenke, jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na jedno nezaopatrené dieťa, iný príjem nemá, je nemajetná. Maloleté dieťa je v celodennej starostlivosti matky, podľa vyjadrenia matky je dieťa zdravé, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Od augusta 2015 otec dieťa osobne nenavštívil, informuje sa o dieťati len sporadicky, a to prostredníctvom sms správ. Na výživu dieťaťa prispel v mesiaci október a november 2015 100,- eur, na narodeniny v roku 2015 a 2016 čiastkou po 50,- eur, tiež na Vianoce v roku 2015 a 2016 čiastkou po 50,- eur. V mesiaci január 2017 zaslal matke sumu100,- eur. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin dieťaťa, ktorému zabezpečuje všestrannú starostlivosť.
11. Podľa kópie rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SPOU-OSZ-49.249-1/2016- VZ z 4.2.2016 bol odporcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2016 vo výške 477,51 eur mesačne.
12. Na pojednávaní konanom dňa 26.1.2017 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Vypovedala, že je rozhodnutá sa rozviesť, nechce podstúpiť ani žiadny rozhovor s odborníkom. Jej výdavky uvedené v správe opatrovníka z prešetrenia rodinného prostredia sú pravdivé a iné nemá. Má vyživovaciu povinnosť iba k jednému dieťaťu a to maloletej Melánii.
13. Súd pristúpil i k výsluchu odporcu, ktorý s rozvodom manželstva súhlasil. Vypovedal, že okrem maloletej Z. má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému S. Z., H.. X.X.XXXX, ktorému platí výživné vo výške 160,- eur mesačne. Toho času otec býva u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť sumou 200,- eur mesačne, nemá žiadne pôžičky, je nezamestnaný, poberá výsluhový dôchodok vo výške 477,51 eur, hľadal si prácu, bol aj na pohovoroch v Bratislave, ale núkali mu prácu iba za 600,- eur mesačne.
14. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca, aby zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne.
15. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav: Manželia dňa XX.X.XXXX N. F. uzavreli manželstvo, ktoré je vedené v knihe manželstiev matričného úradu Lendak, vo zväzku 9, ročník 2014, na strane 83, pod poradovým číslom 9. U navrhovateľky išlo o prvé manželstvo, u odporcu o druhé. Obaja sú štátni občania Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese S. XX N. E.. Z manželstva pochádza dvojročná Z.. Obaja manželia sa zhodne v priebehu konania vyjadrili, že v ich manželstve boli od počiatku vzájomné nezhody, postupne sa citovo odcudzili a od augusta 2015 spolu nebývajú, nehospodária spolu ani spoločne nevychovávajú maloleté dieťa. Žiaden z manželov nemá záujem o obnovenie manželského spolunažívania a preto obaja trvali na rozvode. Navrhovateľka i s dieťaťom žije v obci Lendak pri svojich rodičoch v rodinnom dome, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, iný príjem nemá, je nemajetná, rodičom neprispieva na domácnosť, dieťa je v jej celodennej osobnej starostlivosti, dieťa je zdravé, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Matka má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej Melánii. Odporca býva pri svojej matke v Tatranskej Javorine, ktorej prispieva mesačne na domácnosť sumou 200,- eur. Otec má okrem maloletej Melánie ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému Patrikovi, ktorému prispieva na výživu sumou 160,- eur mesačne. Otec je toho času nezamestnaný, ale poberá výsluhový dôchodok vo výške 477,51 eur mesačne. Otec sa s maloletým dieťaťom osobne nekontaktuje, informuje sa o ňom prostredníctvom sms správ.
16. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
21. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
22. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, už viac ako rok manželia spolu nebývajú, spoločne nehospodária a ani nevychovávajú spoločne maloletú Melániu. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Obaja manželia nechcú viac zotrvať v manželskom zväzku pre nezhody medzi nimi. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielnosť pováh manželov a ich vzájomné citové odcudzenie.
23. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
24. Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Na čas po rozvode súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec ani opatrovník proti takému modelu starostlivosti o dieťa nenamietali, ba naopak a súd mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa o dieťa náležite postarať, zabezpečuje mu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia a u matky má dieťa vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin.
27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa sumou 200,- eur mesačne, otec s navrhovanou výškou nesúhlasil, za primerané výživné považoval sumu 50,- eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 100,- eur mesačne pre dvojročnú Melániu tak, ako navrhol aj kolízny opatrovník dieťaťa. Súd pritom pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z mesačného príjmu matky pozostávajúceho len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa ako aj výšky odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vyplývajúcich z jeho veku a prihliadal aj na tú skutočnosť, že otec je nezamestnaný, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Patrikovi, ktorému prispieva na výživu sumou 160,- eur mesačne a mesačné výdavky otca predstavuje suma 200,- eur, avšak od 1.1.2016 otec poberá výsluhový dôchodok vo výške 477,51 eur, z ktorého je schopný prispievať na výživu maloletej Melánie výživným v stanovenej výške. Rovnako súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama a aj z tohto dôvodu má matka obmedzené možnosti zamestnať sa.
34. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
35. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Aplikácia § 53 CMP je vylúčená, nakoľko v tomto prípade nejde o konanie vo veci určenia rodičovstva ani konanie vo veci notárskych úschov. Aplikácia § 54 CMP prichádza do úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal v konaní
nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Takéto trovy (napr. trovy súvisiace s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie a pod.) však v tomto konaní nevznikli. V danom prípade súd mohol priznať náhradu trov konania len podľa § 55 CMP. Podľa § 55 CMP však súd môže náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. S ohľadom na to, že obaja manželia nechceli viac zotrvať v manželskom zväzku a pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Melánii na čas po rozvode súd rozhodoval nie podľa návrhov rodičov, ale na základe vykonaného dokazovania v záujme maloletej, súd nepovažoval za spravodlivé priznať účastníkom konania náhradu trov konania a preto im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len ,,CSP“/) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.