Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/173/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou zo dňa 17.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu 27.09.2012, sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 125,- € titulom majetkovej škody a sumy 275,- € titulom nemajetkovej ujmy. Zároveň žiadala nahradiť trovy súdneho konania a rozsudkom rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom, pretože tento nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú navrhla žalobkyňa vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným) C. Q., T.. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote 15 dní. Žalobkyňa uviedla, že išlo o omeškanie o viac ako 155 dní. Podľa jej názoru v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetkovú škodu vyčíslila ako náklady spojené s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky poškodená vynaložila 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- € a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- € (spolu 125,- €). Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnila žalobkyňa tým, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Výpočet uplatnenej sumy náhrady nemajetkovej ujmy určila alikvotným pomerom 55,- € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660,- € za rok. Žalobkyňa uviedla, že postupovala v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, ktorá na túto žiadosť pozitívne nereagovala.

2. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 29.9.2014 a k žalobe sa vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2014. Žalovaná použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany:

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe považovala žalobu za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázala na nedostatky podanej žaloby, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď žalobkyňa uviedla časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesla celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že by žalobkyňa mala znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, žalobkyňa neuviedla kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu. Žalovaná namieta skutočnosť, že v predmetnej veci ide o predčasne uplatnený nárok na súde, nakoľko žalobkyňa podala žalobu o náhradu škody skôr ako po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jej žiadosti. Naviac, potom ako žalobkyňa podala žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola vyzvaná na doplnenie týchto žiadostí. Žalobkyňa žalovanej neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto považovala žalovaná nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu tohto úkonu nepovažovala za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

4. V zmysle ustanovenia § 177 ods. 1 súd nariadil pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 2.1.2017 a žalovanej dňa 28.12.2016. Dňa 4.1.2017 žalovaná doručila súdu ospravedlnenie neúčasti žalovanej na nariadenom pojednávaní. Žalovaná uviedla, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich tvrdení. Právny zástupca žalobkyne doručil dňa 20.1.2017 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

5. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy takto:

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami sporových strán, obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/844/2009.

7. Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Er/844/2009 súd zistil, že dňa 5.8.2009 sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. exekučné konanie na návrh oprávneného - žalobcu proti povinnému C. Q.H., T.. X.X.XXXX, H. I. XXX/XX, XXX XX T. H., pre vymoženie sumy 287,41 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 9.6.2009 sp. zn. SR 03026/09. Dňa 16.9.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 7289/09. Na základe výzvy súdu doručil súdny exekútor opravený návrh na vykonanie exekúcie dňa 5.11.2009. Tunajší súd vydal pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 20.11.2009 poverenie na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie.

8. Podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

9. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu. Ustanovenie § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa

najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

10. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola daná zodpovednosť žalovanej za žalobkyňou tvrdenú škodu (resp. ujmu).

11. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobkyne, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/844/2009 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, hoci žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 16.9.2009, opravený návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 5.11.2009. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti.

12. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní odo dňa jej doručenia, keď písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 20.11.2009.

13. Ešte je potrebné v tejto súvislosti dodať, že zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

14. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade postup exekučného súdu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

15. Súd však nielenže nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ale nemal preukázané ani splnenie ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobkyňou tvrdené ujmy. Žalobkyňa v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 182 Civilného sporového poriadku, nielenže nepredložila ale ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o poverení súdneho exekútora utrpela konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu, či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- € a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- €. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým

stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobkyňou uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodovej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobkyňa nielenže nepreukázala, ale ani nijako bližšie nevysvetlila ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému konkrétne súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený vykonaním exekúcie v zákonnej lehote. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky mala žalobkyňa nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

16. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobkyňa tiež nijako nepreukázala žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jej právne postavenie ako veriteľky pohľadávky voči povinnému v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázala na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdila ani nedokázala, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučného súdu.

17. Pretože súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobkyne ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, žalobu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.