Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-237-2013.pdf
PDF · 139.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/237/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcov: 1/ D. B., bydliskom Z. M. XXX-XXX/X/XXb, A-XXXX O., L., a 2/ S. B., bydliskom Z. M. XXX-XXX/X/XXb, A-XXXX O., L., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom Vajanského nám. 2, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1/ SR- LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o. so sídlom J. Goliana 16, 036 01 Martin, a 2/ Slovenská správa ciest, IČO: 00 33 28, Miletičova 19, 826 19 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného v rade 2/: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 3.070,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne 3.070 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 21.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade vo zvyšku z a m i e t a .
Súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade v plnom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný v 1/ rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2/ rade a intervenientovi na strane žalovaného v 2/ trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 30.8.2013 sa domáhali žalobcovia v 1/ a 2/ rade voči žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatenia 3.070,- eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 1.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 30. 08. 2011 sa stala v kat. území Strečno, na ceste I/18 pod Starým hradom v kilometri 467,320 dopravná nehoda, pri ktorej z priľahlého svahu k vozovke došlo k pádu stromu na vozovku a súčasne na kapotu vozidla žalobcov zn. Renault Espace, ev. č. W-XXXXXX. Pri náraze kmeň stromu poškodil vozidlo v rozsahu, ktorý má byť zrejmý z priloženej fotodokumentácie. Vychádzajúc zo správy o vykonanej ohliadke spoločnosti RISK-AKTTV Versicherungsservice GmbH zo dňa 01. 09. 2011 bola škoda na vozidle ustálená vo výške 3 070,00 eur, keď hodnota vozidla v čase dopravnej nehody bola stanovená vo výške 3620,00 eur a hodnota použiteľných zvyškov na sumu
550,00 eur. Žalovaný v 1/ rade je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádzal strom, ktorý poškodil vozidlo žalobcov. Žalovaný v rade 2/ vykonáva správu cesty I/18 v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení. Na uvedenom základe je daná zodpovednosť žalovaného v rade 1/ za spôsobenú škodu, keďže porušením jeho prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka ako vlastníka nehnuteľnosti, došlo k vzniku vecnej škody u žalobcov. S poukazom na uvedené povinnosti správcu cesty, ktorým je žalovaný v 2/ rade, je daná jeho zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcom vznikla. Podľa ust. § 3d ods. 6 zákona Vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
3. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že uplatnený nárok titulom nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť dňa 30.08.2013 v okrese Žilina, katastrálne územie Strečno na ceste 1/18 pod Starým hradom v kilometri 467,320, pričom k dopravnej nehode malo dôjsť následkom pádu stromu na kapotu motorového vozidla Vašich klientov - Renault Espace. EČV: D. a tým k vzniku škody vo výške 3.070,- Eur neuznáva. Samotné konštatovanie vzniku škody v súvislosti s potvrdením o šetrení dopravnej nehody automaticky nezakladá zodpovednosť žalovaného za uplatňovanú škodu a jeho zavinenie, subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že škodu skutočne spôsobil, čo však rozporoval.
4. Žalovaný v 2/ rade k žalobe uviedol, že dňa 28.08.2013 bolo vyššie uvedenej organizačnej zložke Slovenskej správy ciest doručené oznámenie - žiadosť o náhradu škody právnej zástupkyne žalobcov, kedy sa dozvedel o predmetnej škodovej udalosti. Na túto žiadosť sa vyjadril tak, že neuznal svoju zodpovednosť na škodu na osobnom motorovom vozidle žalobcov zn. Renault Espace EČ: W-XXXXXX. Pre prípady svojej zodpovednosti má uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou Kooperativa poisťovňa a.s., ktorej zaslal žiadosť s odpoveďou. Nerozporoval, že vykonáva majetkovú správu štátnej cesty 1/18 v dotknutom úseku tejto komunikácie, teda v km 467,320, avšak uviedol, že podľa vyjadrenia OR PZ v Žiline ODI zo dňa 09.09.2013 došlo ku škodovej udalosti a nie k dopravnej nehode ako to tvrdia žalobcovia. Orgán polície zároveň odporcovi 2/ oznámil, že 30.08.2011 došlo k uvedenej škodovej udalosti, kedy na ceste 1/18 došlo k spadnutiu suchého stromu, čím došlo k poškodeniu OMV žalobcov. Žalobcovia vo svojom návrhu pasívne legitimovali žalovaného v 2/ rade na základe ustanovenia § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., na základe ktorého však Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácii však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. vyhl. č. 35/1984 Zb. závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Zdôraznil, že v žiadnym spôsobom neporušil svoje právne povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení zák. č. 135/1961 Zb. v platnom znení a ani sa nejednalo o závadu v zjazdnosti komunikácie v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., pretože podľa tvrdení v žalobnom návrhu vyplýva, že sa nejednalo o spadnutý strom ale padajúci strom, ktorý časťou dopadol na komunikáciu a časťou na osobné motorové vozidlo Renault Espace EC: W-41937X, čo potvrdzuje aj fotodokumentácia tvoriaca prílohu vyjadrenia OR PZ. Rovnako aj z poškodenia OMV jasne vyplýva, že k poškodeniu došlo pádom stromu (jeho časti )na vrchnú časť vozidla ( čelné sklo, kapota...). Suchý strom, ktorý pri predmetnej škodovej udalosti spadol na prednú časť vozidla a čelné sklo osobného motorového vozidla zn. Renault Espace EČ: D. vedeného žalobcom 1/, nebol súčasťou cesty 1/18 a netvoril tzv. cestnú zeleň predmetnej komunikácie. Strom bol súčasťou lesného porastu nachádzajúceho sa na pozemku vo vlastníctve SR a v majetkovej správe žalovaného v 1/ rade, teda podniku LESY SR, štátny podnik. Strom resp. porast je v súlade s § 120 Občianskeho zákonníka v platnom znení súčasťou pozemku, na ktorom rastie a je teda vo vlastníctve a správe vlastníka a správcu predmetného pozemku. Na základe uvedeného je zrejmé, že strom, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda bol vo vlastníctve a správe žalovaného l/SR -LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. S poukazom na článok 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v platnom znení uviedol, že „Vlastníctvo zaväzuje" Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Preto žalovaný v 1/ rade ako správca majetku vo vlastníctve SR, ktorým bola spôsobená škoda, mal pri výkone svojho vlastníckeho práva postupovať tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, zdraví či iných hodnotách a teda mal zabezpečiť príslušné opatrenia ( napr. výrub a orezanie drevín v blízkosti cesty I. triedy, zabezpečenie odvodnenia pozemku a i. ), ktorými by sa predišlo pádu stromov na cestu a tým aj na vozidlo užívateľa pozemnej komunikácie. Žalovaný v 2/
rade neporušil žiadnu právnu povinnosť ustanovenú zákonom a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Poukázal na tok, že ani žalobca nepoukazuje na žiadne konkrétne protiprávne konanie, či porušenie ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu žalovaným v 2/ rade. Poukázal na to, že na strane žalovaného 2/ absentuje jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti a teda i ďalší predpoklad, ktorým je existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody.
5. Na základe výzvy žalovaného v 2/ rade vstúpil do konania ako intervenient na strane žalovaného v 2/ rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefanovičova ul. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, ktorý predniesol vyjadrenie zhodne s prednesom žalovaného v 2/ rade a zdôraznil, že žalobcovia vo vzťahu k nároku uplatnenému voči žalovanému v 2/ rade neuniesli dôkazné bremeno a závery z vykonaného dokazovania, že suchý strom padol na komunikáciu v moment nehody a nie pred nehodou.
6. Vo veci súd nariadil pojednávanie.
7. Žalobcovia zotrvali na podanom návrhu. Zdôraznili, že nárok uplatňujú titulom uplatneného nároku na náhradu škody na ich motorovom vozidle, ktorý bol spôsobený za skutkových okolností, keď pri jazde predmetným motorovým vozidlom na ceste I/18 medzi Martinom a Žilinou, pod Strečnom došlo k pádu stromu na vozovku a následne na ich motorové vozidlo zo strmého svahu lesného pozemku, priľahlého svahu k vozovke. Vznik škody teda odvíjajú od ust. § 420 OZ, ktorý je založený na súčasnom splnení štyroch základných predpokladov zodpovednosti za škodu a to porušenia právnej povinnosti vzniku škody, existencie vzťahu príčinnej súvislosti medzi týmto porušením povinnosti a vznikom škody a napokon zavinenia, ktoré je v zmysle ust. § 420 ods. 3 prezumované. Za porušenie právnej povinnosti je v zmysle daného ust. považovaný objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala, či opomenula konať a tým ako konať mala plniac si svoje povinnosti. V tomto smere poukázali na to, že okrem zmluvných, resp. mimozmluvných povinností ukladá zákon v ust. § 415 OZ povinnosť všeobecnej prevencie, takzv. generálnej povinnosti čiže všeobecnú povinnosť pre každého počínať si tak, aby nedochádzalo jeho konaním alebo opomenutím ku škode na zdraví, majetku, či na iných hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti v zmysle ust. § 415 je porušením právnej povinnosti ako podmienkou vzniku predpokladu v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. Protiprávne konanie žalovaných je v porušení prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 a to tak počínať si, aby nedochádzalo ku škode na majetku iných osôb. V uvedenom prípade mal predovšetkým vlastník pozemku z ktorého došlo k pádu stromu dbať o to, aby na jeho pozemku boli vykonané všetky opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví alebo na majetku, či na hodnotách iných vo vzťahu k tretím osobám a pokiaľ takáto škoda reálne hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Poukázali na to, že podľa predloženého vyjadrenia polície zo dňa 9.9.2013 a fotodokumentácie, došlo k poškodeniu majetku žalobcov a to v príčinnej súvislosti s pádom stromu z priľahlého pozemku k vozovke, ktorý sa nachádza vo vlastníctve žalovaného 1/. K udalosti došlo pri jazde na frekventovanej ceste prvej triedy a to v dôsledku pádu suchého stromu tak, ako sa konštatuje v správe polície, t.j. stromu viditeľne vykazujúcemu poškodenie. Žalovaný v 1/ rade nevykonal žiadne opatrenia, napr. výrub suchých porastov u ktorých je predpoklad zrejmej nestability a následného možného pádu aby zamedzil vzniku prípadných škodových udalostí a o to viac, že ide o lesný porast práve v blízkosti frekventovaného cestného ťahu, kde môže dôjsť nielen k škodám na majetku ako bolo v tom danom prípade, ale aj k škodám ďaleko závažnejším v smere škody na zdraví, prípadne k ujme na živote. Súhrn týchto okolností je dôvodom na zvýšenú opatrnosť a kontrolu stavu porastov v blízkosti cestného ťahu. Žalovaný v 1/ rade vykonáva správu ako osoba odborne znalá, ktorého hlavným predmetom činnosti je práve starostlivosť o lesné porasty, čiže je dôvodné vyžadovať od neho primerane zvýšenú alebo primerane dôslednú starostlivosť o stav lesných porastov, najmä ak ide o porast, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti cesty, kde môže dôjsť reálne k vážnym škodám. V tomto smere poukázali aj na povinnosti podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zák. č. 326/2005 Z. z. v platnom znení, preventívne opatrenia na zabezpečenie okrem iného stability lesných porastov, čo možno chápať ako povinnosť vykonávať údržbu lesného porastu a to odstránením stromov vykazujúcich poškodenie, ktorým suchý strom, resp. kmeň nepochybne je. Rovnako poukázali na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 35/1984 Zb., podľa ktorej vlastníci nehnuteľnosti nesmú cesty a prevádzku na nich ohrozovať, najmä pri ťažbe dreva a najmä pri hospodárení v lesoch, čo žalovaný 1/ zásadne opomenul. Vznik škody preukazovali potvrdením a kalkuláciou výpočtu zostatkovej hodnoty vozidla, pričom výšku žalovanej istiny odvíjali od zostatkovej hodnoty vozidla po odpočítaní ceny použiteľných zvyškov, ktorá bola ustálená vo výške 3070 eur. Príčinná súvislosť je preukázaná tým, že k poškodeniu motorového vozidla
došlo jedinou okolnosťou, ktorou bol pád stromu na vozovku a nebola zistená žiadna iná okolnosť, ktorá by mala za následok vznik škody na vozidle žalobcov. V tejto súvislosti nebolo preukázané požitie alkoholu vodiča ani neprimeraná rýchlosť, ani iné porušenie pravidiel povinnosti účastníka cestnej premávky na strane žalobcov. Poukázali na to, že v zmysle ust. § 420 ods. 3 sa zavinenie prezumuje. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 2/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poukázali na ust. § 3d ods. 5,6, § 9 ods. 1 a § 9a ods.2 zák. č. 135/1961 Zb. pretože ku škode došlo v dôsledku závady v zjazdnosti, ktorou bol strom zosunutý z priľahlého pozemku, ktorý padol v prvom rade na vozovku a následne poškodil kapotu motorového vozidla a spôsobil tak škodu na majetku žalobcov. Poukázali na to, že podľa ust. § 12 ods. 2 vyhl. 35/1984 Zb. zákon vyslovene definuje závady v zjazdnosti diaľnic ako zmeny v zjazdnosti komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným známym okolnostiam. Obdobne poukázali na rozsudok OS Bratislava II. v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého predmetom bolo rovnako posúdenie vzniku škody na tej istej cestnej komunikácii vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, kde na základe obdobných skutočností ustálili obidva súdy existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ a aplikáciu záverov aj na prejednávanú vec.
8. Po predložení súkromného znaleckého posudku poukázal na konštatovanie znalca o tom, že nehoda musela byť spôsobená pádom stromu z priľahlého pozemku, pričom jeho záver je potrebné interpretovať tak nie že išlo o čerstvo vyťažený strom, ale strom, ktorý mohol byť aj uskladnený, alebo pripravený na ťažbu, pričom zosuv stromu nemusel nastať len zo skládky alebo pílenia, ale je možné, že sa samovoľne posunul na svahu a jeho pád bol až neskôr následkom iných okolností samovoľného uvoľnenia. Opätovne poukázal na to, že žalovaný 1/ nevykonával dostatočne prevenčné opatrenia, a žalovaný 2/ nevykonal všetky opatrenia a to s poukazom na § 9 ods. 2 v spojitosti s § 10 ods. 2 o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré je potrebné vykonať tak, že je potrebné nielen odstraňovať závady na ceste, ale aj vykonať prevenčné opatrenia na pozemkoch bezprostredne susediacich s cestou, vrátane zabezpečení a opatrení proti zosunu telies. K náhrade škody uviedol, že túto znalec určil podľa všeobecnej hodnoty vozidla v rozsahu 3.272,26 eur, odpredaj zvyškov 550 eur s pripočítaním reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla a nákladov na prihlásenie vozidla.
9. Žalovaný v 1/ rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie bez ohľadu na to, či spravuje pozemky v blízkosti miesta nehody a nie je daná ani ust. § 9a a § 10 zák. č. 135/1961 Zb. t.j. cestného zákona. Vo vzťahu k základu nároku vyslovil názor, že nie sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom s poukazom na ust. § 9a ods. 2 cestného zákona, nebolo v medziach možností žalovaného 1/ tieto závady odstrániť. Rovnako podľa § 10 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností v susedstve diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie musia dovoliť, aby príslušný cestný správny orgán urobil na ich pozemkoch potrebné opatrenia na odstránenie zosuvu skál a pôdy, pádu kamenia a stromov a umožnenie odtoku vody. Vo vzťahu k okolnostiam nehody žiadal vypočuť žalobcov. Uviedol, že cesta I/18 na ktorej došlo k nehode je známa frekventovaná cesta medzi Martinom, Strečnom a Žilinou, ktorá sa vyznačuje tým, že sú tam a v minulosti boli viaceré udalosti, ktoré sú v podstate vyvolané prírodnými vplyvmi, územie, ktoré je tam morfologicky členité, vychádza z poriečnej nivy, ostro vystupuje do nadmorskej výšky 900 m a sklon svahov nad touto cestou miestami presahuje až 45 stupňov čo súd priaznivé podmienky na aktiváciu rôznych geodynamických javov pôsobiacich na nestabilitu toho daného podložia, teda je potrebné zistiť, či aj tieto okolnosti neboli príčinou vzniku pádu stromu. Uviedol, že počas ním vykonávaných ohliadok nebolo zistené akékoľvek zásadné narušenie zdravotného stavu lesa, teda akékoľvek príčiny, v dôsledku ktorých by bolo potrebné realizovať osobitné prevenčné povinnosti. Okrem toho v zmysle vyhl. 6/2004 Krajského úradu ŽP v Žiline táto daná oblasť spadá do takzv. Domašinského meandra, kde platí štvrtý stupeň ochrany a v zmysle ust. § 15 zák. č. 543/2002 Z.z. je v rámci štvrtého stupňa ochrany zakázané ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom, teda je zakázaná obnovná ťažba, výrub s poukazom na podľa § 18 ods. 1 písm. d/ cit. ust..
10. Poukázal aj na rozpornú výpoveď účastníkov nehody, keď je jeden zo žalobcov uvádza, že strom spadol zľava, druhý že sprava a teda ani jeden nie je si vedomý ako sa to reálne stalo. Vyslovil názor, že strom spadnúť z protiidúceho vozidla, najmä s poukazom na priečne poškodenia od ľavého horného stĺpika vodiča dopredu kapoty, čo vylučuje, aby strom spadol z vrchnej strany svahu. Čiary na zemi smerujúce od svahu, aj celkový sklon stromu mohol byť len následkom odrazenia stromu od motorového vozidla, keď strom spadol následne za motorové vozidlo. Počas konania rozporoval aj výšku škody. K
záverom znalca uviedol, že nie je možné vylúčiť ani konanie tretích osôb, pretože žalovaný v 1/ rade v období nehody ani pred nehodou takéto stromy neťažil, minimálne od roku 2009 neťažil vôbec. Uviedol, že nad nehodou by pripadal do úvahy porast 26 a 27 a z údajov plánu ťažby vyplýva, že v mesiaci 11 roku 2008 bolo vyťažených 32,57 m3 dreviny buk, hoci nehoda bola zapríčinená stromom druhu smrek.
11. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že vyhláška č. 35/1984 Zb. presne vymedzuje závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, medzi ktoré je možné podradiť aj spadnuté stromy a kamene, však nie padajúce stromy na kapotu vozidla, ako je v prejednávanej veci. Za takýto stav by mal niesť zodpovednosť vlastník pozemku. Okrem rozsudkov predložených žalobcami vo veci náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na existenciu rozsudkov OS v Žiline 12C/204/01-56, KS Žilina 13Cob/149/2009, NS SR 4Cod/149/1999, ktoré jednoznačne zamietli návrhy v takýchto sporoch, kde správca komunikácie nebol teda zodpovedný za vznik škody. S poukazom na fotodokumentáciu padajúci strom dopadol zhora na auto, ktorý rozbil aj čelné sklo čo vylučuje účelovú argumentáciu žalobcov, že strom spadol na cestu a neskôr sa odrazil na kapotu. Vo vzťahu k činnosti žalovaného v 1/ rade poukázal na informácie v printových médiách, podľa ktorých Správa lesov SR odstraňovala spadnuté stromy z okolia cesty vrtuľníkmi. Rovnako rozporoval nárok na náhradu škody ako nepreukázaný.
12. Na základe poistenia zodpovednosti žalovaného v 2/ rade podľa poistnej zmluvy č. 80/8012794 s poisteným Slovenská správa ciest, vstúpil do konania intervenient, KOOPERATÍVA poisťovňa a.s., ktorý žiadal žalobu z obdobných dôvodov ako žalovaný v 2/ rade zamietnuť.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcami, ich výpoveďou prostredníctvom dožiadaného súdu ako aj súkromným znaleckým posudkom, ktorý predložili v konaní, oboznámením správy ODI a fotodokumentáciou nehody a listinami predloženými žalovaným v 1/ rade.
14. Súd mal existenciu dopravnej nehody preukázanú potvrdením ODI Žilina zo dňa 30.8.2011 č. OR PZ -ZA-OSI1-4-751/2011 o dopravnej nehode s účasťou cudzozemského vozidla, podľa ktorej došlo k nehode dňa 30. 08. 2011 o 13:45 hod. v kat. území Strečno, na ceste I/18 pod Starým hradom v kilometri 467,320 následkom ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalobcov s poškodením častí pravý predný blatník, prednú kapotu, masku, čelné sklo, strechu, predný stĺpik, ľavé bočné okienko.
15. Podľa správy Risk-aktiv bola stanovená hodnota vozidla žalobcov vo výške 3.620 eur s hodnotou použiteľných zvyškov 550,- eur.
16. Podľa výpisu LV č. 1004 k. ú. Strečno, Slovenská republika je vlastníkom označených pozemkov v správe Lesov SR.
17. Listom zo dňa 27.8.2013 na adresu žalovaného v 2/ rade bola oznámená výška škody s uplatnením nároku na jej náhradu. Odpoveďou žalovaného v 2/ rade z 24.9.2013 nárok odmietol s poukazom na nedostatočnú pasívnu legitimáciu. Vznik škody bol oznámený s poukazom na poistenie zodpovednosti za škodu poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa a.s..
18. Podľa relácie OR PZ z 9.9.2013 bola udalosť riešená ako škodová udalosť, nebolo zistené usmrtenie alebo zranenie osôb, zistené poškodenie cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, únik nebezpečných vecí, ani na majetku nevznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody, u vodiča nebolo zistené požitie alkoholu alebo iných návykových látok. Predmet, ktorý spôsobil prekážku, odstránili svedkovia nehody. Udalosť bola riešená políciou SR OR PZ ODI Žilina v konaní DN- ORPZ-ZA-ODI/1-4-751/2011.
19. Žalobca v 1/ rade vo výpovede pred dožiadaným súdom uviedol, že v čase nehody bol vodičom vozidla Renault Grand Espace v čase udalosti z 30.08.2011. V oblasti obce Strečno šli po ceste 1/18 smerom do Viedne cca 80 km/hod. v kolóne. Bezprostredne pred ním však nešlo žiadne vozidlo. V čase udalosti bolo pekné, suché počasie, aj vozovka bola suchá. Či bolo veterno nevedel uviesť, určite neprevládal silný vietor alebo víchrica. Zrazu počul ranu, okamžite začal naplno brzdiť a zastavil vozidlo. Keď vystúpil uvidel, že za vozidlom sa nachádza obrovský kmeň stromu, dohadom 15 m dlhý, ležal cez všetky tri jazdné pruhy krížom cez vozovku. Priemer kmeňa stromu bol cca 30 až 40 cm. Na strome chýbala kôra. Pád stromu však nespozoroval, všimol si až zvuk nárazu stromu. Strom pravdepodobne pochádzal z ľavej strany, pretože len táto bola zalesnená, terén stúpal do svahu. Vozidlo pred nehodou
nebolo poškodené. Ohliadku vykonala firma Risk-Aktiv Versicherungsservice GmbH dňa 01.09.2011, ktorá určila výšku škody. Vozidlo bolo predané ako vrak.
20. Žalobkyňa v 2/ rade vo výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že v čase udalosti šli po ceste I/18 z Poľska smerom do Viedne vozidlom Renault grand Espace, ktoré bolo v jej vlastníctve. V čase nehody bolo sucho, nepršalo, vládlo normálne suché letné počasie. Miestom nehody prechádzali okolo obeda, k rýchlosti sa vyjadriť nevedela. Zrazu počuli rachot a rozpadlo sa čelné sklo. Jej manžel s vozidlom zastal a videli, že auto bolo kompletne rozbité a vedľa ležal kmeň stromu. Jednalo sa o dlhý kmeň, ktorý po udalosti ležal krížom cez oba jazdné pruhy. Strom mal priemer cca 40 cm, na ich aute ešte ležali zvyšky z kmeňa stromu. Odkiaľ spadol si nevšimla, spozorovala ho až pri zvuku nárazu. Pri nehode ani nepozerala, či tam ležia aj iné kmene, bola v šoku. Má však k dispozícii fotografie kmeňa stromu, ktoré zhotovili po kolízii a fotografie vyhotovovala aj polícia. Nevedela sa vyjadriť, z ktorého svahu či miesta strom spadol. Nevie či sa odlomil bezprostredne pred pádom, pravdepodobne prišiel zhora a nie zo svahu, keďže hlavné poškodenia na ich aute boli vpravo.
21. Podľa predloženého súkromného znaleckého posudku ZP 141/2016 znalec skonštatoval, že priebeh škodovej udalosti poškodenia OMV Renault Espace, EČ D. bol taký, že dňa 30.08.2011 v čase asi o 13,40 hod., keď predmetné vozidlo prechádzalo po ceste číslo I / 18, v km 467,320, z kopca nad cestou po ľavej strane vozovky, z pohľadu smeru pohybu vozidla Renault Espace sa zosunul holý, rovný kmeň stromu, ktorý sa nachádzal svojou pozdĺžnou osou približne v kolmom smere na pozdĺžnu os vozidla aj vozovky a padal tenším koncom dopredu. V čase pádu kmeňa stromu hrubším koncom na vozidlo ešte tenší koniec kmeňa stromu nedopadol na vozovku, pretože pohyb stromu svojou pozdĺžnou osou v smere zvislom počas pádu, jednak skutočnosťou, že sa tenší koniec zachytil o konáre iných stromov a jednak z dôvodu impulzu, že hrubší koniec bol ťažší a bol navrchu, začal kmeň stromu vo vzduchu rotovať a skôr dopadol hrubším koncom na vozidlo ako tenším koncom na vozovku. Nakoľko sa vozidlo počas pádu stromu pohybovalo a skutočnosťou, že kmeň stromu dopadol tenším koncom na vozovku sa hrubší koniec od kapoty odrazil a dopadol na ľavý rám čelného skla pred jeho horným rohom, odkiaľ sa odrazil a dopadol až za vozidlo. Došlo pritom k poškodeniu prednej kapoty, pravého predného blatníka, pravého predného vnútorného blatníka, prednej masky, čelného skla, rámu ľavých predných dverí, ventilačky ľavých predných dverí a strechy vozidla Renault Ecpace. Záver, že k poškodeniu vozidla Renault Espace došlo pádom stromu z priľahlého svahu je technicky prijateľný a mechanizmus pádu kmeňa stromu aj mechanizmus poškodenia vozidla sú popísané v bode 1 záveru znaleckého posudku a spolu navzájom technicky korešpondujú. Skutočnosť, že vozidlo Renault Espace poškodil pád stromu zo strmého svahu po ľavej strane vozovky, z pohľadu pohybu vozidla, dokazuje poloha a charakter poškodenia vozidla, kde je poškodená predná kapota aj pravý predný blatník predmetom, ktorý bol naprieč pozdĺžnej osi vozidla, pri tenšom konci kmeňa stromu sa na vozovke nachádzajú konáre, ktoré strom počas pádu postŕhal, v poraste je viditeľná stopa, kade sa tenší koniec stromu pohyboval, / obr. č. 4 šípky / a poloha stromu v konečnej polohe je tiež šikmo naprieč všetkými jazdnými pruhmi, približne pod uhlom 60 až 70° na pozdĺžnu os vozovky. S popísaným vznikom a priebehom poškodenia vozidla technicky korešponduje aj charakter poškodenia vozidla. Ak by došlo k pádu kmeňa stromu z oproti idúceho alebo iného vozidla, ktoré by kmeň stromu prevážalo, kmeň stromu sa mohol z vozidla uvoľniť len v polohe rovnobežnej s pozdĺžnou osou vozovky a rovnobežnej so smerom pohybu toho vozidla, ktoré kmeň stromu prevážalo. Z uvedeného dôvodu by došlo ku kontaktu vozidla Renault Espace s niektorým koncom kmeňa stromu, nie s jeho kmeňom mimo dosahu konca. Charakter poškodenia by nebol kolmý na pozdĺžnu os vozidla ale by bol rovnobežný s pozdĺžnou osou vozidla. Nárazom by kmeň stromu najpravdepodobnejšie aj čiastočne rotoval vo vodorovnej rovine, čím by ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky okrem posádky vozidla Renault Espace. Konečná poloha pozdĺžnej osi kmeňa stromu by s najväčšou pravdepodobnosťou bola rovnobežná, resp. približne rovnobežná, alebo len mierne šikmá od pozdĺžnej osi vozovky. Nakoniec by vozidlo, z ktorého sa kmeň stromu uvoľnil, na mieste kolízie s najväčšou pravdepodobnosťou aj ostalo, resp. by svedkovia posádku vozidla Renault Espace upozornili, že k poškodeniu došlo nejakým konkrétnym spôsobom. Je zrejmé, že k poškodeniu vozidla Renault Espace došlo na mieste, kde bolo poškodenie aj fotograficky dokumentované. Nakoniec by o tom polícia nevydala správu, ak by to tak nebolo. Z uvedených dôvodov neexistuje žiadna technicky prijateľná alternatíva, akou by mohlo dôjsť k poškodeniu vozidla Renault Espace, EČ W - XXXXXX. Rozsah poškodenia uviedol, že na vozidle Renault Espace, EČ W - 41937 X, došlo dňa 30.08.2011 k poškodeniu prednej kapoty, pravého predného blatníka, prednej masky, čelného skla, ľavého rámu čelného skla, resp. stĺpika ľavých predných dverí, rozbitiu skla ventilačky ľavých predných dverí a poškodeniu ľavého predného rohu strechy.
22. Náklady na opravu vozidla sú vyčíslené autorizovaným servisom Renault, Kestler Spol., s.r.o., na 4 841,39 € s DPH. Nakoľko všeobecná hodnota vozidla bola vypočítaná na 3 272,26 € s DPh, na vozidle sa vplyvom poškodenia stala totálna škoda. Výška škody bola vyčíslená na 3 462,71 € s DPH.
23. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 nebola v okolí miesta nehody osobného vozidla typ Renault Espace privilege 3,0 ev.č. W41937X vykonávaná žiadna ťažba, pričom v tomto období nebola vykonávaná žiadna ťažba ani na jednom z pozemkov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti cesty I-18 v kat. obci Strečno a takáto ťažba nemohla byť vykonávaná, nakoľko podľa lesného hospodárskeho plánu na dané obdobie na daných pozemkoch a v danej lokalite nebola uvedená žiadna úmyselná ťažba a nedošlo ku vzniku kalamity, ktorá by odôvodňovala vykonanie náhodnej ťažby na danom území. Zo strany Lesov SR nebol daný žiadny súhlas s ťažbou, funkciu odborného lesného hospodára vykonával pán Milan Vojtek. Rovnaké závery súd zistil aj z predložených plánov ťažby či obnovy porastu.
24. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
25. V zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinností.
26. Podľa ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. v platnom znení Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdností, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
27. Podľa ust. § 12 ods. 1 a 2 písm. a/ vyhl. 35/1984 Zb. Zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.
28. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. V spornej veci mal súd nepochybne preukázané a žiadna zo strán nerozporovala, že dňa 30.08.2011 o 13:45 hod. v kat. území Strečno, na ceste I/18 pod Starým hradom v kilometri 467,320 došlo ku škodovej udalosti, kde došlo k poškodeniu vozidla žalobcov s poškodením častí pravý predný blatník, prednú kapotu, masku, čelné sklo, strechu, predný stĺpik, ľavé bočné okienko nárazom o strom.
29. V konaní súd ustálil, že vzhľadom na premávku v danej oblasti a zaťaženosť cesty strom, ktorý spôsobil nehodu, sa nenachádzal na vozovke a teda netvoril statickú prekážku nachádzajúcu na vozovke. Uvedenú skutočnosť vylučuje aj poškodenie auta, na ktoré mimo iného poukazuje aj znalec, pretože pri náraze do statickej prekážky na vozovke by došlo k poškodeniu predným nárazom a nie nárazom do hornej časti vozidla. Nepochybne túto skutočnosť uviedli nie len účastníci nehody, ale aj polícia pri šetrení. Na strane žalovaných súd nezistil žiaden dôvod, aby opísali priebeh nehody iným spôsobom, pretože existencia statickej prekážky na komunikácii by bola pre nich priaznivejšia.
30. Súd z fotodokumentácie zistil, že strom, ktorý zapríčinil nehodu nevykazoval znaky akútneho poškodenia zlomením alebo vyvrátením stromu ani sa nejednalo o suchý zlomený alebo vyvrátený stromom, pretože bol oklieštený (zbavený vetví), z väčšej časti zbavený kôry, teda muselo sa jednať o úplne alebo čiastočne opracovaný, vyťažený strom, či už z plánovanej alebo náhodnej (kalamitnej) ťažby. Strom, teda drevná hmota - kmeň sa mohla na auto žalobcov zosunúť zo svahu nad cestou, alebo spadnúť z prechádzajúceho automobilu, prevážajúceho drevnú hmotu.
31. Súd zo žalobcami predloženého znaleckého posudku, ale aj z opisu nehodového deja zistil, že najviac pravdepodobný priebeh nehody sa javí tak, že k nehode došlo zosunom kmeňa stromu, ktorý bol vyťažený, či už náhodnou alebo plánovanou ťažbou, zo svahu nad komunikáciou číslo I /18, v km 467,320, teda v oblasti nazývanej Meander, nad cestou po ľavej strane vozovky v smere jazdiaceho vozidla žalobcov (smer Martin - Žilina) vo vonkajšom jazdnom pruhu (protiľahlého od svahu). Podľa vyjadrení znalca, v prípade pádu kmeňa stromu pri prevoze (z korby nákladného automobilu alebo vleku) by kmeň dopadol pozdĺžne na vozovku, nie priečne a pravdepodobne by došlo ak k zosunu aspoň časti prepravovaných kmeňov, rovnako náraz automobilu by nebol priečne na kmeň alebo pozdĺžne s následkom inej deformácie. Pravdepodobne, táto skutočnosť by bola uvedená aj vo vyšetrovaní, pretože z fotodokumentácie je zrejmý v protismere autobus, teda ak by aj vozidlo prevážané drevo nezastalo, túto skutočnosť by konštatovali svedkovia. Ak by sa kmeň stromu len zosunul, jeho priečne postavenie voči vozovke by bolo možné len následkom pôsobenia vonkajšej sily, teda pravdepodobne až po náraze, ktorý z hľadiska deformácie, je vylúčený vozidlom žalobcov.
32. Súd preto z vykonaného dokazovania ustálil, že kmeň stromu sa zosunul zo svahu na komunikáciu. Pritom túto skutočnosť nevyvracajú dôkazy predložené žalovaným v 1/ rade - ťažobné plány či prehľad ťažby (lesné plány), pretože takýto strom mohol byť vyťažený náhodne, mohol byť vyťažený kalamitne ako zničený či poškodený strom, mohlo sa jednať o uložený kmeň na odvoz či kmeň, ktorý sa zosunul pri ťažbe a zostal zakliesnený v svahu a následne sa sám po čase uvoľnil. Pritom doba vyťaženia stromu, či sa jednalo o suchý alebo čerstvý strom, nebolo predmetom znaleckého skúmania a ani súčasťou odboru znalca. Nepochybne ani niekoľko rokov vyťažený strom nemusel byť prehnitý či znehodnotený, teda ani prípadným vyťažením spred niekoľkých rokov, nemuselo dôjsť k strate v pevnosti. Žiadna zo strán nepreukázala ani logicky nevysvetlila iný možný priebeh deja.
33. Škodu mal súd preukázanú jednak zo správy spoločnosti RISK-AKTTV Versicherungsservice GmbH zo dňa 01. 09. 2011, ktorá určila škodu v rozsahu 3.070,00 eur, keď hodnota vozidla v čase dopravnej nehody bola stanovená vo výške 3.620,00 eur a hodnota použiteľných zvyškov na sumu 550,00 eur, hodnota zvyškov bola preukázaná aj potvrdením o ich odpredaji vraku. Rovnako bola škoda preukázaná aj znaleckým posudkom Ing. Petra Kováča č. 141/2016, ktorý síce stanovil všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 3 272,26 eur s DPH, čo by po odčítaní odplaty za predaj vraku predstavovalo škodu 2.722,26 eur, avšak znalec stanovil ako škodu náklady na obstaranie a prihlásenie vozidla vo výške 20% všeobecnej hodnoty vozidla a náklady na prihlásenie 66,- eur, teda 654,45 + 66,- eur, celková výška škody bola vyčíslená na 3.462,71 eur s DPH, pričom pri preukázaní odlišnej výšky škody či jej účinnom popretí boli žalovaní nečinní.
34. Súd preto ustálil, že nehoda bola následkom zosuvu vyťaženého kmeňa stromu z porastu vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného v 1/ rade, teda následkom buď jeho ťažby alebo ťažby inej osoby v ním spravovanom poraste. Tým, že bol na svahu nad cestou ponechaný bez riadneho zaistenia vyťažený kmeň stromu, porušil žalovaný v 1/ rade prevenčnú povinnosť, teda povinnosť danú ust. § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, teda za škodu spôsobenú zosuvom vyťaženého kmeňa stromu zodpovedá minimálne z nedbanlivosti. Súd mal teda u žalovaného v 1/ rade preukázané všetky podmienky pre vznik škody, teda existenciu škody, porušenie povinnosti, kauzálny nexus - príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a zavinenie, ktoré je naviac prezumovaná a prezumpcia nebola žalovaným v 1/ rade vyvrátená. Súd teda návrhu voči žalovanému v 1/ rade vyhovel.
35. Súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., avšak domu omeškania stanovil až od času, keď sa žalovaný v 1/ rade preukázateľne dozvedel o tom, že škodu spôsobil, jej výške aj aktívne legitimovanej osobe, čo bolo až doručením žaloby 20.11.2013. Súd z vykonané dokazovanie nemal preukázanú skoršiu vedomosť žalovaného v 1/ rade a preto nemohol sa dostať do omeškania s úhradou škody skôr, ako bola voči nemu uplatnená. Výšku úrokov z omeškania stanovil podľa predpisov účinných k vzniku omeškania vo výše základnej sadzby ECB zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
36. Voči žalovanému v 2/ rade, správcovi komunikácie však súd nezistil žiadne porušenie jeho povinností ani inú objektívnu zodpovednosť za škodu na strane žalovaného v 2/ rade, najmä tvrdenú existenciu prekážky v zjazdnosti § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., či porušenie prevenčnej povinnosti. Nakoľko
súd nezistil, že by žalovaný sa na vzniku škody zanedbaním jeho povinností alebo porušením povinností podieľal alebo dokonca škodu zavinil, súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade z uvedeného dôvodu zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Nakoľko v konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalobcovia v 1/ a 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade, súd im podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
40. Zároveň z dôvodu úspechu žalovaného v 2/ rade a intervenienta na jeho strane zamietnutím žaloby, súd priznal žalovanému v 2/ rade a intervenientovi náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).