Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-50-2016.pdf
PDF · 94.26 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského, v právnej veci žalobcu O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom Pugačevova 1, 066 01 Humenné proti žalovanému Petit Press, a.s., IČO 35 790 253, so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, zastúpeného JUDr. Patrikom Palšom, advokátom, PALŠA a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C 521/2012-229 zo dňa 28. januára 2016, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a určil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 11 a § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobou z 09.03.2009 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uverejniť v denníku K. H. do troch dní od právoplatnosti rozsudku vyhlásenie v znení: „V našom denníku sme dňa XX.XX.XXXX uverejnili článok pod názvom „K..“ s týmto obsahom: K. - K. je stíhaný XX-ročný K., zaradený ako O.. Obvinený K. ešte v roku 1995 predložil do personálneho spisu na Q.. falzifikát vysvedčenia o maturitnej skúške, ktorú mal vykonať v roku XXXX. K. však školu uvedenú na vysvedčení nenavštevoval. Personalisti vysvedčenie akceptovali ako pravé a bol zaradený do funkcie, na ktorú nespĺňal kvalifikačné predpoklady. K. sa takto obohatil na čistom služobnom plate o vyše 393- tisív korún hrubej mzdy. Príslušnému H. spôsobil škodu 697-tisíc korún. Celková škoda je 1,1 milióna Sk. K., ktorý nespĺňal kvalifikačné predpoklady na obdobie od X. J. XXXX do XX. M. XXXX hrozí v prípade uznania viny nepodmienečný trest až 8 rokov. O prípade informovala hovorkyňa N... Dňa XX.XX.XXXX sme uverejnili článok pod názvom „C. s týmto obsahom: E. - K. ktorý bol obvinený z trestného činu P.. Jeho vtedy ešte K. kolegom sa podarilo zistiť, že funkciu O. v E., vykonával XX- ročný O.. v období piatich rokov na základe podvodu, bez dostatočného vzdelania. Podľa vtedajšieho vyjadrenia hovorkyne H. S. P. použil obvinený K. falzifikát maturitného vysvedčenia o absolvovaní maturitnej skúšky zo dňa XX.XX.XXXX na D.. Že predložené vysvedčenie nebolo pravé, sa K. podarilo zistiť až v priebehu minulého roku. Keďže bol zaradený do vyššej platovej triedy, poberal neoprávnený
príjem. Na základe poplatkov sa na čistom služobnom plate obohatil o 393 612 korún. H. v K. tak prišlo o 697 009 korún, keďže za K. bez maturity museli platiť aj odvody poistného za zamestnávateľa. V novembri minulého roku sme na základe anonymu, ktorý tvrdil, že O. stále pracuje a I. zistili, že je to tak. Prepustiť sa ho K. nepodarilo, keďže neustále marodil. Definitívne sa O. s K. rozlúčil až XX.XX. tohto roku. Ako sa nám zo zdrojov blízkych K. a K. podarilo zistiť, príbeh sa prepustením zrejme neskončil. Na svete je totiž odvolanie voči prepusteniu, ale i zastavenie trestného stíhania, ktoré zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Ako nás náš zdroj informoval , štyristostranový spis nespochybňuje skutok ako taký, nebolo však preukázané, že ho spáchal obvinený. Možným dôvodom na zastavenie stíhania je skutočnosť, že množstvo svedkov prípadu už nie je medzi živými, ale i to, že podľa niektorých svedectiev na uvedenú školu čas od času chodil a nejaké skúšky tam robil. Či zastavenie stíhania nadobudne právoplatnosť, bude známe v nasledujúcom týždni. Tieto tvrdenia v článkoch nie sú pravdivé, boli získané na základe nesprávnych informácií a preto sa za ne O.. ospravedlňujeme.“
4. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 a nasl. OZ prichádza do úvahy iba u zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne), pričom neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Zásah musí byť teda protiprávny a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (protiprávnosťou) zásahu. V danom prípade súd prvej inštancie konštatuje, že informácie, ktoré boli publikované v predmetných článkoch boli v zhode s informáciami, ktoré boli poskytnuté oficiálnymi zdrojmi, t.j. K. a následne príslušnými hovorkyňami. Žalovaný len sprostredkoval predmetné skutočnosti širokej verejnosti, pričom ani v jednom z článkov neuvádzal identifikačné údaje žalobcu, ktoré by jednoznačne a relevantne mohli zidentifikovať širokej verejnosti. Tieto informácie žiadnym spôsobom nehodnotil a tieto informácie už vôbec nemali dostatočnú razanciu a vplyv na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Je pravdou, že prvý článok bol uverejnený v denníku vydávaného žalovaným dňa XX.XX.XXXX a k prepusteniu žalobcu zo služobného úradu došlo personálnym rozkazom zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca však v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zverejnením predmetného článku a jeho prepustením zo služobného pomeru. Samotné znenie článku súd prvej inštancie vyhodnotil ako nespôsobilé privodiť žalobcovi takú ujmu, ktoré by znižovala jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozili jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti, a neobsahovali také informácie, ktoré by spôsobili neprimeraný zásah do osobnostných práv žalobcu a to s poukazom na už vyššie uvedené, že tak ako bol žalobca v predmetných článkoch identifikovaný, nemohol byť známy širokej verejnosti, ale iba úzkemu okruhu ľudí znalých konkrétneho prípadu. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že zverejnením predmetných článkov nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, preto tomuto nevznikol nárok na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a teda ani vo forme nemajetkovej ujmy a preto návrh zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákone stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného i náhradu trov odvolacieho konania, alebo rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie dôvodí tým, že súd pri vydávaní tohto rozhodnutia pochybil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Rozhodnutie je podľa neho pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Žalobca tvrdí, že súd nevzal v úvahu a nedal si ani námahu porovnať a vidieť rozdiel medzi oficiálnymi zdrojmi - správy hovorcov H.u v K. P., K.. a správy tlačovej agentúry Y., N.. Podľa tvrdenia žalobcu neobstojí ani tvrdenie súdu o tom, že žalovaný klienta neidentifikoval. Opis žalobcu ako XX-ročný K. vo funkcii O. v E. je dostatočný. Samotný žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 16.02.2016 poukazoval na rozsudok č.k. 18C/103/2008-248 z 9. novembra 2010 ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 16/95 či II. ÚS 80/99.
6. K odvolaniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 06.04.2016. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Svoje vyjadrenie dôvodí skutočnosťou, že účastníci konania po opakovanom poučení súdom v súlade s ustanovenia § 120 odsek 4 O.s.p. nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie vykonaného dokazovania pred súdom prevej inštancie a preto skutočne neobstojí ani jedna z odvolacích námietok žalobcu. Podľa žalovaného vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaný
predmetné vyjadrenie prevzal tak, ako bolo produkované orgánmi činnými v trestnom konaní a totožne ako bolo prevzaté a poskytnuté štátnou tlačovou agentúrou Y.. Tvrdil, že neskorší vývin trestnej veci sa logicky nemôže vnímať takým spôsobom, že keď už všetci aktéri mali vedomosť o zastavení trestného konania, sú takéto minulé výroky (vrátane uznesenia o vznesení obvinenia K.) automaticky nepravdivé. Podľa žalovaného vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo, že zo strany žalobcu zostali jeho tvrdenia týkajúce sa zásahu do jeho osobnostných práv prednesené v konaní len tvrdeniami (dôkazné bremeno bolo v tejto časti na žalobcovi) a nedošlo žiadnym spôsobom k preukázaniu ním tvrdených skutočností o vzniku zásahu do jeho osobnostných práv.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Nakoľko sa ani v priebehu odvolacieho konania na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v denníku K. uverejnil článok zo dňa XX.XX.XXXX s názvom „H. a článok zo dňa XX.XX.XXXX s názvom „C., ktorým podľa žalobcu zasiahol do žalobcových osobnostných práv v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. OZ.
10. V zmysle ustanovenia § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
11. Podľa článku 26 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa odseku 4, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
12. Citované ustanovenie vyjadruje základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických, preto aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. mája 2010 sp. zn. 4Cdo 149/2009)
13. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality. (Pozri nález Ústavného súdu SR zo dňa 11. novembra 2015 sp. zn. II. ÚS 184/2015)
14. Kolízia daného práva sa realizuje práve pri aplikácii ustanovenia § 11 a nasl. OZ v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Pri strete práva na ochranu osobnosti s právom na slobodu prejavu je potrebné dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu, jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. Je nevyhnutné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Je nutné, aby tu existovala príčinná súvislosť medzi príslušným zásahom a porušením chráneného práva. Musí ísť pritom o zásah neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah presiahol takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.
15. V prejednávanej veci odvolací súd v zmysle zásady proporcionality skúmal kto mal byť predmetnými článkami dotknutý, kto je ich autorom, čoho sa týkajú a ich obsah a kde boli uverejnené.
16. Čo sa týka skúmania otázky, kto mal byť dotknutý žalobca tvrdí, že predmetné články ponížili a spôsobili ujmu nie len žalobcovi, ale aj jeho deťom, manželke a blízkej rodine. Dôsledkom snahy o podporu výmeny názorov o verejne zaujímavých témach je kategorizácia adresátov. Žalobcova profesia K. teda hraje v uvedenom prípade veľmi dôležitú úlohu. (Pozri nález Ústavného súdu SR zo dňa 15. decembra 2009 sp. zn. II. ÚS 152/08-52)
17. Práva na ochranu osobnosti sa môže domáhať každý, teda aj verejný činiteľ. Ide však o osobu verejného záujmu a preto kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v tomto prípade priaznivejšie v prospech pôvodcov predmetných výrokov.
18. Podobne ako adresáti, tak aj samotní autori sú klasifikovaný z hľadiska ich dôležitosti pre výmenu názorov v spoločnosti. Novinári majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie obdŕžať. (Pozri nález Ústavného súdu SR zo dňa 15. decembra 2009 sp. zn. II. ÚS 152/08-52)
19. Novinári (vydavateľ) nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté orgánmi štátu (a teda aj vysokými funkcionármi K., pozn.), pretože to je ich úloha a poslanie. Naopak, je na orgánoch štátu, aby zvážili, ktoré informácie a v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov (masmédií) verejnosti sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi. (Pozri nález Ústavného súdu SR zo dňa 6. júna 2013 sp. zn. IV. ÚS 284/2012-35)
20. V danom prípade bolo nutné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaným je verejnoprávne médium, pričom aj v rámci judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je chránené právo novinárov na šírenie informácií o veciach verejného záujmu za predpokladu, že jednajú v dobrej viere a na presnom skutkovom základe a poskytujú spoľahlivé a presné informácie v súlade s novinárskou etikou. Je nesporné, že žalobca bol príslušníkom K. a ako verejný činiteľ si musí byť vedomý toho, že je vystavený pozornosti verejnosti, ako aj musí akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v takom rozsahu, v akom svoje ústavné a zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, t. j. v styku s verejnosťou. Vznesenie obvinenia zo spáchania trestnej činnosti verejného činiteľa je nepochybne vecou verejného záujmu a u osôb verejného záujmu dochádza preto k zníženiu ochrany ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv.
21. Čo sa týka obsahu samotného článku, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že informácie, ktoré boli publikované v predmetných článkoch boli v zhode s informáciami, ktoré boli poskytnuté oficiálnymi zdrojmi, t.j. K. a následne príslušnými hovorkyňami. Žalovaný sprostredkoval predmetné skutočnosti verejnosti. Žalovaný dané informácie nijako nehodnotí. Žalovaný teda informoval o skutočnostiach týkajúcich sa verejného záujmu, ktoré sú nutné v demokratickej spoločnosti, pre zachovanie základných demokratických hodnôt, pričom vychádzal z oficiálnych zdrojov. Formou aj obsahom boli dané články primerané a nevybočovali z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného cieľa. Nemenej dôležitou skutočnosťou je fakt, že ani v jednom článku neuviedol meno žalobcu. V článku s názvom „H.“ zo dňa XX.XX.XXXX je uvedený len vtedajší vek žalobcu a miesto výkonu jeho služby a v článku s názvom „C.“ zo dňa XX.XX.XXXX sú uvedené iniciálky a vek žalobcu.
22. Ďalším kritériom pre posudzovanie zásahu do osobnostných práv je miesto uverejnenia predmetných článkov. Čím hromadnejšie by sa dané články distribuovali, tým by bola vyššia ochrana osobnostných práv. V danom prípade je však nutné vec vnímať v spojení s profesiou autora článku. Autor je novinár , teda jeho postavenie do určitej miery neutralizuje kritérium miesta. Predmetné články boli uverejnené v regionálnej tlači, teda nie v médiu s celoslovenskou pôsobnosťou, ani v televízii či elektronickom médiu, v prípade ktorých by situácia bola posudzovaná prísnejšie. (Pozri nález Ústavného súdu SR zo dňa 15. decembra 2009 sp. zn. II. ÚS 152/08-52)
23. Prvoinštančný súd preskúmal obsah predmetných článkov a vyhodnotil správne, že nemali dostatočnú razanciu a vplyv na prepustenie žalobcu. O tejto skutočnosti tiež svedčí výpoveď svedka Z. I., z ktorej vyplýva, že predmetné články nemali vplyv na prepustenie žalobcu (č.l. 91).
24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 11 a nasl. OZ). Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).