Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-133-2016.pdf
PDF · 97.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, S. T. D., právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarská 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanej Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.159,31 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 10.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 02.06.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.159,31 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 10.05.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok žalobca odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade ČVS: ORP-829/1-OVK-PP-2001 z 18.09.2011 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby voči žalobcovi. Proti uzneseniu podal žalobca dňa 04.11.2011 sťažnosť, keď údaje v uvedenom uznesení o vznesení obvinenia boli nepravdivé. Uznesením Okresnej prokuratúry Poprad č. k. 2Sv/689/11 z 12.12.2011 bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 01.08.2012 Okresná prokuratúra Poprad podala obžalobu na žalobcu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona. Okresný súd v konaní sp. zn. 4T 111/2012 oslobodil žalobcu spod obžaloby okresného prokurátora Poprad, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti predmetnému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor Poprad. Na základe odvolania Krajský súd v Prešove uznesením z 22.10.2015 zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Žalobcovi predmetným postupom orgánu verejnej moci vznikla škoda pozostávajúca z trov obhajoby v celkovej výške 5.159,31 eur, ktorú žalobca uhradil obhajcovi JUDr. Mariánovi Gelenekymu dňa 04.02.2016 vo výške 3.000,-- eur a dňa 08.02.2016 vo výške 2.159,31 eur. Dňa 11.02.2016 žalobca podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žiadosť bola doručená Generálnej prokuratúre dňa 15.02.2016. Dňa 09.05.2016 žalobcovi bolo doručené zamietavé stanovisko k uplatnenému nároku na náhradu škody.
2. V predmetnom konaní nárok na náhradu škody žalobca uplatnil v zmysle ustanovení zákona 514/2003 Z.z. Žalobca poukázal na oprávnenosť tohto nároku, ktorá je daná skutočnosťou, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený, čo má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalobcovi, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, vznesení obvinenia a podania obžaloby.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila majúc za to, že je nedôvodná. Poukázala na skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť zo spáchania trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
- II. ÚS 163/13. Samotné uznesenie o vznesení obvinenia, ani úkon prípravného trestného konania nemohli byť protizákonné, ak súd v trestnom konaní prijal obžalobu. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 201/2007, z ktorého vyplýva, že o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde napríklad vtedy, keď zasahuje orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza k stretu záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby ako osobnosti, do ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším verejným záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Bola konštatovaná správnosť zákona na dôvodnosť postupu voči žalobcovi v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Po podaní sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia bolo prokurátorkou tunajšej Okresnej prokuratúry sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
4. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalobca, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, nežiadal pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalobcu.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalovaná postupovala nezákonne, keď voči žalobcovi dňa 18.10.20111 bolo vznesení obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby. Proti predmetnému uzneseniu žalobca podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Z ďalšieho vyšetrovania vyplynulo, že bola spochybnená značným spôsobom výpoveď svedkyne. Napriek tomu dňa 01.08.2012 bola na žalobcu podaná obžaloba. Súdom prvej inštancie bol žalobca následne oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu. Uviedol, že sú splnené podmienky v zmysle ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka tým, že konanie žalovanej bolo protiprávne a v dôsledku neho vznikla žalobcovi škoda. Vyčíslená škoda predstavuje trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní spolu vo výške 5.159,31 eur. V skutkovom stave v trestnom konaní boli rozpory, pred podaním žaloby nebol riadne zistený skutkový stav. K rozhodnutiu Ústavného súdu II. ÚS 163/2013 z 13.11.2013 uviedol, že predmetné rozhodnutie určite zasahuje do predmetnej problematiky, ale rieši sa uplatnený nárok v značnej výške, ide o nemajetkovú ujmu, ako aj majetkovú ujmu. V danom prípade je uplatnená iba náhrada majetkovej škody, ktorá vznikla titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní.
6. Zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca v žalobe vychádza z právneho návrhu spočívajúceho v tom, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré v neskoršom štádiu konania pokiaľ obvinený bol pred súdom oslobodený spod obžaloby, je nutné automaticky považovať za nezákonné. Tento právny názor bol prelomený nálezom Ústavného súdu z 13.11.2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné. Štát má legitímny záujem na trestnom stíhaní osôb dôvodne podozrivých zo spáchania trestného činu. Zástupca žalovanej namietal samotný právny titul uplatnenia škody a pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Rozhodnutie prokuratúry o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia je možné považovať za nezákonné, preto nie daná pasívna legitimácia žalovanej v konaní.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovanej, listinnými dôkazmi: spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 111/2012, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zbor odbor kriminálnej polície Poprad ČVS: ORP-839/1-OVK-PP-2011 z 18.10.2011, obžalobou Okresnej prokuratúry Poprad z 01.08.2012, výpisom z pokladničného dokladu z 04.02.2016 a 08.02.2016 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
8. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade ČVS: ORP-829/1- OVK-PP-2001 z 18.09.2011 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby voči žalobcovi. Proti uzneseniu podal žalobca dňa 04.11.2011 sťažnosť, že keď údaje v uvedenom uznesení o vznesení obvinenia boli nepravdivé. Uznesením Okresnej prokuratúry Poprad č.
k. 2Sv/689/11 z 12.12.2011 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Poprad sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 01.08.2012 Okresná prokuratúra Poprad podala obžalobu na žalobcu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona. Okresný súd v konaní sp. zn. 4T 111/2012 oslobodil žalobcu I. C. spod obžaloby okresného prokurátora Poprad, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti predmetnému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor Poprad. Na základe odvolania Krajský súd v Prešove uznesením z 22.10.2015 zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Žalobcovi predmetným postupom orgánu verejnej moci vznikla škoda pozostávajúca z trov obhajoby v celkovej výške 5.159,31 eur, ktorú žalobca uhradil obhajcovi JUDr. Mariánovi Gelenekymu dňa 04.02.2016 vo výške 3.000,-- eur a dňa 08.02.2016 vo výške 2.159,31 eur. Dňa 11.02.2016 žalobca podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žiadosť bola doručená Generálnej prokuratúre dňa 15.02.2016. Dňa 09.05.2016 žalobcovi bolo doručené zamietavé stanovisko k uplatnenému nároku na náhradu škody.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
10. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
11. Podľa § 5 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
12. Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
13. Podľa § 6 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.
15. Podľa § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 18 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
18. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je daná zodpovednosť štátu za škodu pôsobenú žalobcovi v súvislosti s trestným stíhaním.
19. V zmysle § 4 ods. 2 písm. f) zákona 514/2003 Z.z. je daná pasívna legitimácia žalovanej v konaní, keď nárok na náhradu škody žalobca uplatnil v súvislosti so spôsobenou škodou štátneho orgánu v trestnom konaní.
20. Súd mal v konaní preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Zodpovednosť štátu je objektívna, nie je potrebné preukazovať zavinenie škodcu. V predmetnej veci bolo voči žalobcovi uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade dňa 18.09.2011 vznesené obvinenie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Proti uzneseniu žalobca podal sťažnosť. Uznesením z 12.12.2011 okresný prokurátor zamietol sťažnosť ako bezdôvodnú a dňa 01.08.2012 bola podaná na žalobcu obžaloba. Súd po vykonanom dokazovaní žalobca oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca ako obžalovaný stíhaný. Oslobodenie spod obžaloby je potrebné posudzovať analogicky podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. ako rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, pre nezákonnosť príslušným orgánom.
21. V danom prípade právoplatným rozsudkom o oslobodení spod obžaloby zanikli účinky uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu je objektívna, v tomto smere žalovaná prostriedkom procesnej obrany - výsluchom argumentovala, že v trestnom konaní podľa zistených skutočností nemohli postupovať inak ako začať trestné stíhanie. Súd sa s právnym názorom žalovanej nestotožnil.
22. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 163/2013, podľa ktorého „vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila“, treba uviesť, že je zrejmé, že nie je v každom prípade vydanie uznesenia o vznesení obvinenia je potrebné považovať za nezákonné, avšak pokiaľ súd v oslobodzujúcom rozsudku vo vykonanom dokazovaní dospeje k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, takýmto výrokom rozsudku dochádza analogicky k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia.
23. Žalobcovi v súvislosti s trestným konaním vznikla škoda predstavujúca trov obhajoby vo výške spolu 5.159,31 eur, ktorú sumu žalobca uhradil obhajcovi v trestnom konaní. Pokiaľ v trestnom konaní vznikli trovy obhajoby - bez ohľadu na to, či mal obvinený obhajcu ex offo alebo si ho zvolil sám, ide o ústavné právo obvineného na právnu pomoc v konaní pred súdmi v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
24. Súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Cdo 183/2009, podľa ktorého „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona 514/2003 Z.z.“
25. Žalobca v konaní preukázal úhradu trov obhajoby spolu vo výške 5.159,31 eur i jej špecifikáciu, ktorú výšku žalovaná nenamietala.
26. Žalobca uplatnil nárok na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 15.02.2016, nároky žalobcu neboli ani čiastočne uspokojené.
27. V súlade s vyššie uvedeným a právnymi predpismi súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s citovanými ustanoveniami. Za prvý deň omeškania s náhradou škody súd považuje deň 10.05.2016, prvý deň po doručení negatívneho stanoviska žalovanej k predbežnému prerokovaniu nároku.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca bol úspešnou stranou sporu v konaní. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.