Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoSr-1-2016.pdf
PDF · 123.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoSr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: P. F., narodený X.X.XXXX, bytom X. XX, Q., právne zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2Csr/1/2015-60 zo dňa 9.6.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom: Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno č. 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45745595, kde žalobcom bola spoločnosť: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti žalovanému: Jozef Matúš, IČO: 44391161, miesto podnikania: Predmestie 1511/56, 909 01 Skalica, o zaplatenie 3.124,00 eur s prísl., zo dňa 10.4.2015 sp. zn. SR 19402/14 (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu a to trovy právneho zastúpenia v sume 262,74 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eur na účet SK: XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Q. X. a. s, X. C. X, B. B. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 73 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 45 ods. 1, ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 4 ods. 2 písm. za), § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe uzavretej Zmluvy o úvere zo dňa 4.2.2014. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, hoci v zmluve je uvedené jeho IČO a údaje zo živnostenského registra, pričom tieto údaje mali byť doplnené až dodatočne veriteľom. Súd prvej inštancie zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej, avšak táto vo svojom písomnom vyjadrení vôbec nereagovala na námietky žalobcu, že zmluvu neuzatváral ako podnikateľ, ale ako spotrebiteľ. Z vyjadrenia žalobcu mal preukázané, že finančné prostriedky žalobca nepotreboval na výkon podnikania, pretože bol riadne zamestnaný u podnikateľa, ktorý mu
všetko náradie na výkon činnosti zabezpečil, pričom finančné prostriedky potreboval na svoje osobné účely. Samotná skutočnosť, že vo formulárovej úverovej zmluve boli vyplnené aj údaje o tom, že okrem iného je dlžník aj živnostníkom, nepreukazuje, že na tento účel boli poskytnuté peňažné prostriedky aj použité a že pri podpise zmluvy konal žalobca v rámci svojho podnikania. Z úverovej umluvy tiež nie je zrejmé, či ju vyplnil samotný dlžník alebo poverený zamestnanec veriteľa a či bol dlžník o rozdielnych právnych následkoch v prípade uzavretia zmluvy ako fyzická osoba a v prípade uzavretia zmluvy ako podnikateľ veriteĺom poučený. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobca zmluvu uzatváral ako podnikateľ a finančné prostriedky použil na výkon podnikania. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu o úvere preto posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Medzi stranami zároveň vznikol právny vzťah na základe uzavretej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.2.2014. Z predloženej Rozhodcovskej zmluvy mal súd prvej inštancie preukázané, že táto bola vopred naformulovaná ako zmluva štandardná a miesto rozhodcovského konania si žalovaná jednostranne stanovila tak, ako je to dojednané v čl. II bode 1 tejto zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé aj z jej vopred pripraveného formulárového znenia, keď spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Z predloženej zmluvy nie je zrejmá ani skutočnosť, na základe čoho sa žalobca ako spotrebiteľ rozhodol podpísať takúto rozhodcovskú zmluvu, nie je zrejmé, aké informácie žalobcovi ako spotrebiteľovi boli poskytnuté. Podpísanie samotnej zmluvy navodzuje priamu súvislosť so zmluvou o úvere, ktorý poskytla žalovaná žalobcovi, keďže boli podpísané v ten istý deň. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy videl súd prvej inštancie aj v tom, že žalobcovi ako spotrebiteľovi s veľkou pravdepodobnosťou nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej zmluvy, pričom sa jednalo o vopred pripravenú formuláciu rozhodcovskej zmluvy predloženej žalobcovi žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a súčasne sa prieči dobrým mravom. Žalobca teda ako spotrebiteľ preukázal existenciu zákonného dôvodu, pre ktorý sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, podľa ktorej spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná podmienka je zo zákona neplatná, rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže potom založiť právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nepriznal preto rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia. Žalobca bol v konaní úspešným, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 262,74 eur vrátane DPH. Napokon súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, pretože žalobe žalobcu vyhovel a žalobca je od platenia súdnych poplatkov ako spotrebiteľ oslobodený.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala písomne odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že pri rozhodcovskom rozsudku nejde o nič iné, ako o nový súkromnoprávny kvalifikovaný záväzok, ktorý nemožno porovnávať s judikovaným právom vo forme rozsudku všeobecného súdu. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 174/2002. I. ÚS 3227/07. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovanou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.5.2011 sp. zn. 14NcC/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory podliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou.
V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z.. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Dňa 4.2.2014 uzatvorili žalovaná ako veriteľ s dlžníkom Zmluvu o úvere č. 202801510, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 1.400 eur, zvýšený o príslušný poplatok v sume 1.348 eur. Zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom, pod IČOm: 44 391 161, v zmysle Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalobca uvádza, že uzatvoril so žalovanou zmluvu ako spotrebiteľ, pričom dané tvrdenia ničím nepodložil. Skutočnosť, ktorú začal uvádzať až toho času, že by úver bol vzatý za spotrebným účelom, doposiaľ nebola nikde namietaná. Jednoznačnosti vzniku zmluvného vzťahu medzi dvomi podnikateľskými subjektmi nasvedčuje aj označenie dlžníka jeho obchodným menom a identifikačným číslom, pod ktorým zmluvu dobrovoľne podpísal, čím účel úveru aj potvrdil. Na uvedenie skutočnosti, že živnosť si žalobca v apríli zrušil, uvádza, že overenie klienta prebieha v čase, keď žiada o úver. Deň podpísania zmluvy o úvere je 4.2.2014 a vtedy bol žalobca aktívnym živnostníkom a nebola mu živnosť ukončená. To, že si časom živnosť zrušil, nie je povinný veriteľ kontrolovať. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe a vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka možno v obchodno-právnom vzťahu pokiaľ Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka). Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnoprávnu potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah strán je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste.
5. Žalobca odvolací návrh nepodal.
6. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu správny. Argumentácia žalovanej týkajúca sa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je v nadväznosti na napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie absolútne irelevantná, keďže súd prvej inštancie dané ustanovenie na vec vôbec neaplikoval. Rozhodcovská zmluva podpísaná dňa 4.2.2014 neobsahovala v čase, keď ju žalobca podpisoval, žiadne označenie úverovej zmluvy, z ktorej vzniknuté spory mali oprávňovať rozhodcovský súd k rozhodovaniu sporov medzi žalobcom a žalovanou. Na túto skutočnosť poukázal žalobca priamo v žalobe a tieto tvrdenia žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel. Tvrdenie, že jeho kópia rozhodcovskej zmluvy neobsahovala označenie úverovej zmluvy, sa považuje v danom konaní za nesporné. Zmluva o úvere bola uzatvorená so žalobcom ako so spotrebiteľom a popiera tvrdenia žalovanej, že zmluva o úvere bola uzatvorená so žalobcom ako podnikateľom. Uvádza, že mu nevznikli žiadne náklady spojené s jeho živnostenským oprávnením a pri vyplňovaní príslušných tlačív nedoložil žiadny doklad o tom, že má živnostenské oprávnenie, ani žiadny doklad o príjmoch z podnikania. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania, mala žalovaná tieto svoje tvrdenia preukázať. Žalovaná v tomto rozsahu neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná mohla svoje tvrdenia o tom, že on uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ, uplatniť už pred súdom prvej inštancie, túto možnosť procesnej obrany však nevyužila a v zmysle § 366 Civilného sporového poriadku odvolací súd nie oprávnený prihliadnuť k týmto skutkovým tvrdeniam žalovanej. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok vrátane závislých výrokov o trovách konania a súdnom poplatku v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislých výrokov o trovách konania a súdnom poplatku je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zrušenie Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, sp. zn. SR 19402/14, zo dňa 10.4.2015. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil uplatnený nárok.
10. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.5.2015 doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.5.2015 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom: Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno č. 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45745595, kde žalobcom bola spoločnosť: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti žalovanému: Jozef Matúš, IČO: 44391161, miesto podnikania: Predmestie 1511/56, 909 01 Skalica, o zaplatenie 3.124,00 eur s prísl., zo dňa 10.4.2015, sp. zn. SR 19402/14. Z obsahu spisu bolo zistené, že dňa 4.2.2014 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanou žalobcovi v sume 1.400 eur, ktorý úver zvýšený o poplatok v sume 1.348 eur sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej v mesačných splátkach vo výške 229 eur. Žalobca ako dlžník bol označený v predmetnej zmluve o úvere obchodným menom: Jozef Matúš, identifikačným číslom: 44 391 161, miestom podnikania: Radošovce 239. Dňa 4.2.2014 žalobca a žalovaná uzavreli Rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej sa všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere (bez uvedenia čísla zmluvy o úvere a dňa jej uzatvorenia) vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu podľa Čl. I bod 1 tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Dňa 10.4.2015 Stály rozhodcovský súd, so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO 45745595, v rozhodcovskom konaní ustanoveným rozhodcom JUDr. Michal Rašla, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35807597, zastúpeného Advocate s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Jozef MMatúš, IČO 44391161, miesto podnikania Predmestie 1511/56, Skalica, o zaplatenie 3.124 eur s príslušenstvom, vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 19402/14, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný (v prejednávanej veci žalobca) je povinný zaplatiť žalobcovi (v prejednávanej veci žalovaná) sumu 3.214 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 3.124 eur od 15.6.2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 3.124 eur od 8.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 652,59 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu. Uvedený rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 4.5.2015 a dňa 29.5.2015 žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu, ktorou žiadal tento rozhodcovský rozsudok zrušiť.
11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu a posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo vzťahu k požiadavke na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanej. Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
12. Žalovaná v odvolaní namietala, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Ďalej namietala, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, z článku 24 bod. 1. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, z Odporúčania Komisie 98/257/ES z 30.3.1998 o zásadách platných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Uvedené odvolacie námietky žalovanej sú úplne irelevantné z hľadiska dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uvedených v napadnutom rozsudku, pretože v dôvodoch napadnutého rozsudku sa takéto závery nenachádzajú. Tieto odvolacie námietky uvádzané žalovanou nekorešpondujú s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.
13. Súd prvej inštancie žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel, keďže dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a preto ako neprimeraná podmienka je zo zákona neplatná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e) zák. 335/2014 <. Z. z.). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca sa dôvodne domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
14. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľmi vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy.
15. V prejednávanom spore rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť a nemal možnosť osobitne ovplyvniť jej znenie, pričom samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom
formulári odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu, t. j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Žalobca nemal nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy, ale ani sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy dôsledne oboznámiť. Obsah textu rozhodcovskej zmluvy je totiž písaný malými písmenami, obsahuje množstvo právnickej terminológie, bez vysvetlenia ktorej žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemal možnosť v tak krátkom čase pochopiť skutočné právne dôsledky jednotlivých ustanovení, vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľa si zmluvnú podmienku o riešení sporov zo zmluvy o úvere osobitne vyjednal. Forma rozhodcovskej zmluvy a spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom spore koncipovaná a žalobcovi predložená spolu so zmluvou o úvere, nesvedčí o individuálnom dojednaní, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň za prítomnosti pochybnosti, či žalobcovi by bol poskytnutý úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy), ktorým žalovaná sledovala vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Okrem toho táto rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak ťažko možno očakávať od spotrebiteľa, aby v tom čase vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy. Žalovaná v konaní nepreukázala ani tú skutočnosť, že by žalobca mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy sú totiž súčasťou zmluvného vzťahu strán a ako formulárový produkt podliehajú súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16. Ďalším odvolacím argumentom žalovanej bolo namietanie, že žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky z úveru na svoju súkromnú potrebu, t. j. žalobca nie je spotrebiteľom a vzájomný vzťah strán je vzťahom obchodnoprávnym. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere ako spotrebiteľ, nakoľko z vyjadrenia žalobcu mal preukázané, že peňažné prostriedky z úveru nepotreboval na výkon podnikania a žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že žalobca uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ a peňažné prostriedky použil na výkon povolania. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca bol identifikovaný obchodným menom, identifikačným číslom, miestom podnikania, pričom je v nej uvedené, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Žalobca v súdenom spore tvrdil, že zmluvu o úvere uzatvoril za účelom získania finančných prostriedkov na úhradu jeho osobných výdavkov, pri vyplňovaní tlačív nepredložil žiaden doklad o tom, že je držiteľom živnostenského oprávnenia, ani doklad o príjmoch z podnikania. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré charakterizujú povinného (žalobcu) ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra na internete. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a v odvolacom konaní o charaktere vzájomného vzťahu účastníkov zmluvy o úvere i rozhodcovskej zmluvy uvádzal skutočnosti, s ktorými sa už súd prvej inštancie náležite v napadnutom rozsudku vysporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Preto sa dá predpokladať, že povinný v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Jednoznačnú odpoveď na otázku, či má predmetná zmluva o úvere spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský charakter, nemožno vyvodiť ani z toho, že žalobca
ako dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, keďže s poukazom na absenciu akýchkoľvek iných dôkazov, toto prehlásenie zrejme nemožno hodnotiť inak, ako formálny pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva. Preukázaním nespotrebiteľského charakteru zmluvy nie je v žiadnom prípade len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie dlžníka a aký konkrétny súvis podnikateľská činnosť dlžníka vôbec s uzavretím príslušnej zmluvy o úvere má. Obsah zmluvy o úvere rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t. j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V tomto smere popri nedôslednej argumentácii žalovanej, neboli z jej strany doložené žiadne ďalšie relevantné dôkazy podporujúce záver o uzavretí predmetnej zmluvy s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobcu. Preto možno zhrnúť, že žalovaná si dôkazné bremeno o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere nesplnila, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami rovnaký vplyv, ako keby v predmetnej zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Preto táto odvolacia námietka žalovanej nie je opodstatnená.
17. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislých výrokov o trovách konania a o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok zo žaloby (osobitne odvolaním nenapadnutých) v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.
18. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).