Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, p r o t i žalovanej X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Levočská 681/9, o zaplatenie 80,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/386/2014-87 zo dňa 30.07.2015 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Mení sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu k sume 80,41 eur tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta.

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti sa rozsudok potvrdzuje.

III. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v tejto časti sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.08.2014, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 80,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.03.2013 do zaplatenia a trovy konania titulom vypožičania SIM karty žalovanej, ktorá je umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 75,10 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 20.03.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 128,23 eur a iných trov konania vo výške 14,19 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 42 ods. 1, 4 písm. b), § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, §§ 51,52 ods. 1,488,491 ods 1, 2 a 3, 494,517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o pripojení č. X na základe ktorej mohla žalovaná využívať telekomunikačné služby a bola povinná uhrádzať fakturované sumy poskytnutých služieb. Žalovaná faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 1,33 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 33,95 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 45,13 eur v celkovej sume 80,41 eur v lehote splatnosti neuhradila. Povinnosť si splnila len čiastočne úhradou sumy po započítaní žalobcom na faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 36,05 eur kde si žalobca uplatnil len sumu 33,95 eur. Z predloženého rozpisu faktúr pre súd prvej inštancie vyplynulo, že suma 39,94 eur uhradená v deň ako si žalobca uplatňuje faktúrou č. XXXXXXXXXX úhradu vo výške 36,05 eur žalovaná uhradila na skôr splatnú faktúru (faktúra zo dňa 23.9.2012, splatná 7.10.2012). Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške zodpovedajúcej neuhradenej cene vyúčtovaných telekomunikačných služieb faktúrami č. XXXXXXXXXX vo výške 41,15 eur (faktúra na sumu 45,13 eur z čoho suma 3,98 eur je poplatok za odpojenie), a č. 2171305453 v uplatnenej výške 33,95 eur čo spolu činí 75,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za odpojenie účtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX a za upomienku účtované faktúrou č. XXXXXXXXXX uviedol, že žalobca súdu nepredložil, resp. neoznačil dôkazy preukazujúce, že žalovaná sa zmluvou o pripojení alebo všeobecnými podmienkami zaviazala v prospech žalobcu v prípade ukončenia zmluvného vzťahu vykonávať úhradu poplatku za odpojenie a poplatku za upomienku vrátane nepredloženia platnej tarify ku dňu ich uplatnenia preukazujúcej ich dôvodnosť čo do základu a výšky, preto žalobu v tejto časti zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení do 30.06.2016 a žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 93 % z hodnoty sporu a neúspešný v 7 % z hodnoty sporu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 86 % (rozdiel úspechu a neúspechu v spore) t.j. trov právneho zastúpenia vo výške 128,23 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 14,19 eur.

Obsah odvolania

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, ktorá namietala, že dňa 16.09.2015 prevzala rozsudok súdu, avšak žalovanú sumu vo výške 81,41 eur už uhradila prostredníctvom dvoch splátok dňa 01.07.2015 a 12.08.2015. Nechápe tak tomu, prečo žalobca nepreukázal súdu, že dlžná sumu je už uhradená. Zároveň poukázala na skutočnosť, že je starobná dôchodkyňa, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 332,40 eur, ktorá sa musí obhajovať sama, keďže nemá financie, aby si mohla zaplatiť právnika. Žalobca na druhej strane je "vyzbrojený" právnikmi, na ktorých má financie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodne.

8. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 80,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.03.2013 do zaplatenia titulom vyfakturovaných poskytnutých telekomunikačných služieb.

9. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je bezpredmetný, keďže svoju pohľadávku voči žalobcovi uhradila. K odvolaniu priložila dve fotokópie poštových peňažných poukazov preukazujúcich zaplatenie súm 37,38 eur dňa 01.07.2015 a 45,13 eur dňa 12.08.2015 na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s var. symbolom XXXXXXXXXX žalobcovi ako adresátovi. Uvedené číslo účtu sa zhoduje s číslom účtu na ktorý vyzval žalobca žalovanú zaplatiť dlžnú pohľadávku v pokuse o pokonávku zo dňa 05.03.2013.

10. Odvolací súd vyzval žalobcu, aby v lehote 7 dni od doručenia výzvy oznámil súdu, či zo strany žalovanej bola uhradená suma 45,13 eur dňa 01.07.2015 a suma 37,38 eur dňa 12.08.2015. Splnomocnenec žalobcu si prevzal výzvu dňa 01.12.2016, avšak v stanovej lehote, a ani do vyhlásenia rozsudku sa žalobca k výzve nevyjadril. Odvolací súd mal teda za to, že žalobca nemá námietky a v tejto časti považuje dlh žalovanej za splnený.

11. Vychádzajúc z toho, že je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu keď je možno mať za preukázané splnenie dlhu žalovanej v časti sumy 80,41 eur pristúpil odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu ku sume 80,41 eur, tak, že žalobu v tejto časti zamietol a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti t.j. úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 81,41 eur od 20.03.2013 do zaplatenia potvrdil (§ 387 ods. 1 O.s.p.). Odvolacie námietky odvolateľky sa nedotýkali vecnej správnosti záverov súdu k tejto časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Vo vzťahu k trovám konania tak ako o nich rozhodol súd prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné. Ustanovenia § 255 až § 261 C.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Okolnosti uvádzané žalovanou vo svojom odvolaní týkajúce sa jej sociálnych a príjmových pomerov môžu mať význam pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 C.s.p.

14. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

15. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

16. Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ust. § 257 C.s.p. nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu nepreskúmateľné.

17. Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť trovy konania zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude preskúmať vzhľadom na tvrdenia žalovanej o jej osobných a majetkových pomeroch predpoklady a možnosti aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. a opätovne tak rozhodnúť o trovách konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).