Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/672/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti žalovanému: Y. I., nar. XX. N. XXXX, trvalo bytom Y., S. XXX/X, t. č. bytom Y., S. X, o zaplatenie 2.343,36 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 27. októbra 2014 č. k. 27C/89/2014-47 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zamietol žalobu a II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1, 2 a 5, § 4 ods. 1 písm. i/, ods. 3 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 261 ods. 3 a § 497 a nasl. Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 44 ods. 2, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 103, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 2.343,36 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 4,025% ročne zo sumy 73,23 eur od 11.10.2010 do 6.1.2011, zo sumy 73,23 eur od 11.11.2010 do 6.1.2011, zo sumy 73,23 eur od 11.12.2010 do 6.1.2011, zo sumy 73,23 eur od 11.1.2011 do 13.12.2012, zo sumy 73,23 eur od 11.2.2011 do 13.12.2012, zo sumy 73,23 eur od 11.3.2011 do 13.12.2012, zo sumy 73,23 eur od 11.4.2011 do 13.12.2012, zo sumy 2.050,44 eur od 18.4.2011 do 13.12.2012 tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.290 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celová suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.290 eur si uplatnila úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 2.343,36 eur do zaplatenia, uplatnila si aj náhradu trov konania, všetko titulom nezaplateného úveru. Ďalej dôvodil, že podľa žaloby strany uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100030837 z 21.7.2010, žalobkyňa žalovanému poskytla úver 1.290 eur, dohodli sa, že žalovaný ho bude splácať žalobkyni v 36. splátkach po 73,23 eur, žalovaný sa však dostal do omeškania s úhradou 2. splátky a zaplatil len sumu 292,92 eur, vzhľadom k tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bolo mu žalobkyňou doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 O. z., t. j. o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania, oznámenie o zosplatnení úveru mu bolo doručené 10.1.2011, v súlade s § 53 ods. 8 O. z. došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 17.4.2011, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Žalobkyňa uviedla, že celková suma dlhu žalovaného voči nej predstavuje súčet neuhradených splátok, t. j. sumu 2.343,36 eur a nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, uplatnila si voči nemu nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne. Okrem toho si uplatnila i nárok na zákonný úrok z omeškania. Žalovaný potvrdil včasné zaplatenie prvej splátky a

uviedol, že druhú splátku zaplatil oneskorene v roku 2011, čo zdôvodňoval stratou zamestnania, vzniesol námietku premlčania. Z pripojenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zistil, že žalobkyňa je v nej uvedená ako veriteľ, ako dlžník je uvedený žalovaný. V časti tejto zmluvy - údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR (vyplňte) sa uvádza, že dlžník (žalovaný) žiada žalobkyňu o poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,00%, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27%, mesačná splátka 85,15 eur. Zmluvu žalovaný ako dlžník podpísal 19.7.2010, žalobkyňa 21.7.2010. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru z 21.7.2010 zistil, že sa v ňom uvádza výška schváleného úveru 1.290 eur, výška splátky 73,23 eur, výška RPMN 65,92%, prvá splátka 10.9.2010 a posledná splátka 10.8.2013, schválená výška revolvingu 854,32 eur. Na karte klienta sa nachádza splátkový kalendár, podľa rozpisu splátok 2. splátka, splatná 10.10.2010 bola uhradená až 7.1.2011 spolu s 3. a 4. splátkou, spolu uhradil žalovaný 292,92 eur, z karty súd tiež zistil, že žalovanému bola vyplatená čiastka 1.098,34 eur. Žalobkyňa listom z 26.12.2010 oznámila žalovanému zosplatnenie úveru z dôvodu nezaplatenia 2., 3. a 4. splátky. Zmluvu uzavretú stranami súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o úvere, upravenú v § 497 a nasl. Obch. z.., ktorá patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. z. bez ohľadu na povahu účastníkov, keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. O. z. o spotrebiteľských zmluvách. Z obsahu žaloby vyplýva, že okamžitá splatnosť úveru bola vyhlásená z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 2 o viac ako 3 mesiace, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a na § 103 O. z. druhá veta, premlčacia lehota ohľadne celého dlhu podľa názoru súdu prvej inštancie začala plynúť odo dňa zročnosti splátky, pre neuhradenie ktorej sa stal splatným celý dlh, teda dňa 10.10.2010. Žaloba v predmetnej veci bola súdu prvej inštancie doručená 29.10.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 10.10.2013, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Nad rámec uvedeného považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že predložená úverová zmluva má viacero nedostatkov, ktoré spôsobujú, že žalobkyňa ak by aj podala žalobu včas, nemohla byť v konaní plne úspešná, napr. neakceptovala požiadavky žalovaného zo žiadosti z 19.7.2010 v celom rozsahu, nakoľko žalovaný žiadal poskytnúť úver vo výške 1.500 eur a bol mu poskytnutý vo výške 1.290 eur, nie je totožná ani výška splátok úveru (85,15 eur a 73,23 eur), uvedený nedostatok spôsobuje, že úver treba považovať za poskytnutý bez poplatkov (§ 44 ods. 2 O. z., § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v zmluve tiež nie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ z. č. 258/2001 Z. z. presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, uvádza sa len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky, čo spôsobuje, že na úver by sa hľadelo ako na bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z.). Žalobkyňa nepreukázala, že uplatnená zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná, je obsiahnutá len v Zmluvných dojednaniach, ktoré nie sú podpísané obomi účastníkmi, sú vopred pripravené žalobkyňou, napísané malým, ťažko čitateľným písmom. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a preto mu nebola priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa a to v celom jeho rozsahu, s návrhom na zmenu napadnutého rozsudku vyhovením žalobe v celom rozsahu, alternatívne navrhla zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p., § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.. Dôvodila, že podala žalobu do uplynutia 3-ročnej premlčacej lehoty plynúcej od uplatnenia práva týkajúceho sa zosplatnenia záväzku a žalobný nárok s poukazom na to nie je premlčaný. Súd pri otázke posudzovania žalobného nároku z pohľadu premlčania neaplikoval príslušné ustanovenia zákona, z čoho vychádza nesprávne právne posúdenie. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, ako a čím bude zmluva tvorená, ako vznikne a pod.. Ustanovenie čl. 2.1 zmluvných dojednaní práve vylučuje aplikáciu § 44 ods. 2 O. z., ktorá upravuje prijatie návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluvné strany si stanovili spôsob jej uzavretia, rovnako žiadateľ bol informovaný v žiadosti, ktorú sám podáva o možnosti schválenia úveru v nižšej výške ako požaduje, s čím vyslovil súhlas svojím podpisom žiadosti, ktorý je zároveň aj podpisom zmluvných dojednaní (nachádzajúcich sa na opačnej strane toho istého listu). Podľa názoru žalobkyne zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky. Tvrdenie o povinnosti rozpisovania splátky ako obligatórnej náležitosti zmluvy nemá oporu v žiadnom zákone a pri systematickom výklade zákona je dokonca možné nesporne konštatovať, že tvrdenie súdu popiera význam a uplatnenie iných jeho ustanovení. Záver súdu nepodporuje nielen slovné znenie právnej normy

(ktoré nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov). Vytkla súdu, že neuviedol žiadne zákonné alebo vecne správne odôvodnenie jeho výkladu (napr. z hľadiska teleologického výkladu daného ustanovenia, jazykového a pod.). Závery súdu popiera aj Smernica 2008/48/EHS z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice 87/102/ EHS, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h/ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Požiadavka a spôsob výkladu § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. tak odporuje aj citovanému ustanoveniu Smernice. Výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z. z. zo strany súdu však odporujú aj iné ustanovenia zákona a to napr. o výpočte RPMN. Podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré uplatňujú na výpočet RPMN platí, že sa pri výpočte berie do úvahy výška dohodnutej splátky. Logicky tak zákon predpokladá, že ide o sumu podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona, keďže výpočet sa realizuje z údajov podľa zmluvného vzťahu a platných v čase jej uzavretia. Ak by malo platiť tvrdenie súdu o rozpisovaní splátky - teda ak by náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ mala spočívať v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov, ešte aj ich celkový súčet (teda sumu vyjadrujúcej súčet splátky istiny, splátky úroku a splátky prípadných iných poplatkov). Pretože z § 4 ods. 2 písm. i/ to potom v zmysle výkladu žalobkyne nevyplýva. Teda žiadne ustanovenie v zákone o spotrebiteľských úveroch neuvádza samostatne uvádzať ešte aj súčet rozdelenej splátky. Ak by sa vychádzalo z tvrdenia súdu o rozpise splátok, potom následne pri určovaní RPMN sa zákon už nedá vykonať a má sa vychádzať z výšky splátky, čo v kontexte tvrdení súdu vedie logicky k otázke, z akej výšky splátky - istiny, úrokov, poplatku alebo inej splátky by sa malo vychádzať. Zákon v tejto časti hovorí o jednej splátke a nie o splátke istiny, splátke úroku, splátke iných poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami, nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacej jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod., vtedy by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska informovanosti spotrebiteľa a to práve a len s ohľadom na okamih plnenia záväzkov. Ak sa však jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istiny a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Uvedené len potvrdzuje, že súd nesprávne vykladá zákon, ale že dôsledkom tvrdení súdu by bola priama nevykonateľnosť iných zákonných ustanovení. Pritom v kontexte toho, že záver súdu sa nedá vyvodiť ani zo znenia zákona, ani z jeho účelu, ani zo smernice 2008/48 EHS je potrebné zdôrazniť, že závery súdu sú nesprávne a vedú k popretiu takých zákonných ustanovení, ktoré sú osobitne významné ustanovenie (pozri napr. ust. recitálu smernice o význame RPMN). Zmluva uzavretá medzi stranami obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13 Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13 Zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Je nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere v tomto prípade tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere, nachádzajú sa v tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní (rovnako ako ostatného obsahu umiestneného na jednotlivých listoch (stranách)). Listina je podpísaná, je teda zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. V bode 14 zmluvných dojednaní je uvedená výška zmluvnej pokuty 0,065% denne z dlžnej sumy. Dojednaná zmluvná pokuta je preto plne v súlade s § 544 ods. 2 O. z.. O. z. stanovuje na platné dojednanie 2 požiadavky: písomná forma, určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia (nie individuálne dojednanie), obe zákonné požiadavky ustanovenie o zmluvnej pokute spĺňa.

3. Podaním z 18.12.2014, doručeným súdu prvej inštancie 30.12.2014 (teda po vydaní napadnutého rozsudku), vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, v zastúpení advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, ktorý požiadal o doručenie žaloby s prílohami a ďalšími podaniami, ktoré s ňou súvisia, po doručení ktorých zaslal súdu vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo 6.7.2015, v ktorom uviedol, že vzhľadom na vady kontraktačného procesu podľa jeho názoru zmluva medzi stranami nebola uzavretá. Poukázal aj na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, keďže zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 O. z. neplatná. Dôvodil, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014, ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety O. z., podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Žiadosť, resp. zmluva v predmetnej veci trpí vnútorným obsahovým rozporom (obsahový rozpor návrhu a rozpor akceptácie), a to rozporom v bode 5 a 6. Pôvodný návrh žalovaného nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom žalobcu a preto nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu žalobkyňou, ale len k novému návrhu na uzavretie zmluvy. Tento nový návrh však nikdy nebol akceptovaný žalovaným. Zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy. Keďže zmluva nevznikla, žalovaný mal povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov, teda úver vo výške 1.098,34 eur v období júl 2010. Žalovanému poskytla žalobkyňa spolu finančné prostriedky vo výške 1.098,34 eur. Vedľajší účastník mal za to, že ak žalobkyňa splnila záväzok poskytnúť žalovanému finančné prostriedky na základe zmluvy, ktorá nevznikla, posudzovalo by sa plnenie vymáhané žalobkyňou ako vrátenie plnenia bez právneho dôvodu, z ktorého dôvodu by si žalobkyňa nemohla uplatňovať v tomto konaní ani úroky ani poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov, čo by znamenalo, že žalovaný by bol povinný vrátiť len istinu vo výške 1.098,34 eur spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po poskytnutí tejto sumy. S poukazom na § 107 O. z. vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva. Keďže nebola uzavretá zmluva, je potrebné aplikovať ustanovenia O. z. o bezdôvodnom obohatení a plynutie premlčacej doby začína plynúť už odo dňa nasledujúceho od poskytnutia finančných prostriedkov, žalobkyňa poskytla finančné prostriedky 1.098,34 eur v období júla 2010, ale žaloba vo veci samej bola podaná až 29.10.2013, čiže je zjavné, že uplynula 2-ročná subjektívna a aj objektívna premlčacia doba podľa O. z.. Žalobkyňa v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné. Žalobkyňa sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Ďalej mal vedľajší účastník za to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymenované v § 4 ZSÚ a to uvedené v § 4 ods. 2 písm. e/, g/ a i/, preto žalobkyni vzniklo právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému, táto suma sa rovná rozdielu istiny úveru a uhradených splátok žalovaného. Žalovaný vrátil finančné prostriedky vo výške 292,90 eur, teda ostala mu povinnosť vrátiť maximálne sumu 805,42 eur s poukazom na § 4 ods. 3. Ďalej sa vedľajší účastník vyjadril k trovám konania, ich účelnosti, majúc za to, že opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje aj judikatúra.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne ani k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nemožno považovať za vecne správny.

6. Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 81 intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Nová právna úprava (CSP) oveľa systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava (v O. s. p.) sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna, preto sa prikročilo k jej komplexnej zmene (v . Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžo 119/2010 <.). Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. teda vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, napr. občianske združenia na ochranu spotrebiteľa, avšak Civilný sporový poriadok tento inštitút nielenže pomenoval inak, nazval ho intervenciou, ale stanovil aj to, že intervenientom môže byť len ten, kto má právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník v konaní (občianske združenie na ochranu spotrebiteľov), zúčastňujúci sa konania popri žalovanom, v predmetnej veci netvrdil ani nepreukázal právny záujem na výsledku konania, do konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.6.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, teda dňom 1.7.2016, zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na strane žalovaného, pretože toto občianske združenie nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania. Takéto občianske združenie by mohlo už iba zastupovať žalovaného spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore (§ 291 ods. 1 na základe udeleného splnomocnenia.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalobkyne a s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, že strany 21.7.2010 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobkyňa žalovanému poskytla úver 1.290 eur a v ktorej sa strany dohodli, že žalovaný ho bude splácať žalobkyni v 36. splátkach po 73,23 eur, žalovaný sa však dostal do omeškania už s úhradou 2. splátky (ktorá bola splatná 10.10.2010, avšak bola uhradená až 7.1.2011 spolu s 3. a 4. splátkou) a vzhľadom k tomu, že bol s jej úhradou v omeškaní viac ako 3 mesiace, bolo mu žalobkyňou dňa 10.1.2011 doručené oznámenie o zosplatnení úveru z 26.12.2010 z dôvodu nezaplatenia 2., 3. a 4. splátky. S poukazom na všetky ním citované ustanovenia a na ust. § 103 veta druhá O. z. bol súd prvej inštancie názoru, že premlčacia lehota ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti splátky, pre neuhradenie ktorej sa stal splatným celý dlh, teda dňa 10.10.2010 a nakoľko žaloba v predmetnej veci mu bola doručená 29.10.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 10.10.2013, žalobu v celom rozsahu zamietol. K takémuto záveru, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, odvolateľka uviedla len toľko, že podala žalobu do uplynutia 3-ročnej premlčacej lehoty plynúcej podľa nej až od uplatnenia práva týkajúceho sa zosplatnenia záväzku a žalobný nárok s poukazom na to nie je premlčaný. Podľa § 103 O. z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

Zákon v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd (§ 160 ods. 1 O. s. p.), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Podľa § 565 O. z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Veriteľ môže s dlžníkom uzavrieť dohodu o tom, že mu pohľadávku zaplatí v splátkach, ktorých výšku a podmienky splácania dohodnú. Dlžník je povinný splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej) výške. Ak bolo v súdnom rozhodnutí alebo v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok. Podľa § 53 ods. 8 O. z. v znení účinnom do 30.6.2011 (aktuálne § 53 ods. 9 O. z.), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ust. § 53 ods. 8 O. z. v znení účinnom do 30.6.2011 precizuje ust. § 565 O. z. pre prípad spotrebiteľskej zmluvy tak, že podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 O. z., t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Súdu prvej inštancie treba vytknúť, že vec nesprávne právne posúdil, ak neaplikoval na vec sa vzťahujúce a rozhodné ust. § 53 ods. 8 O. z. v znení účinnom do 30.6.2011, a to napriek tomu, že žalobkyňa v žalobe tvrdila zosplatnenie úveru podľa § 565 O. z. v súlade s § 53 ods. 8 O. z. na základe omeškania žalovaného s úhradou 2. splátky úveru o viac ako 3 mesiace. Zo strany súdu prvej inštancie bolo potrebné skúmať, či veriteľ (žalobkyňa) dlžníka (žalovaného) o zaplatenie celej pohľadávky riadne a včas požiadal, nakoľko v prípade ak by svoje právo neuplatnil v súlade so zákonom, neprišlo by k zosplatneniu úveru, čo by malo v predmetnej veci rozhodný vplyv na otázku premlčania nároku žalobkyne resp. minimálne jeho prevažnej časti. Strany si v zmluve dohodli splatnosť splátky 10. deň v mesiaci a v čl. 13 bod 13.1 Zmluvných dojednaní okamžitú splatnosť úveru pre prípad omeškania žalovaného so zaplatením splátky úveru viac ako 3 mesiace, podľa karty klienta bola 2. splátka úveru splatná 10.10.2010, 3. splátka 10.11.2010 a 4. splátka 10.12.2010, všetky tri uvedené splátky boli žalovaným zaplatené 7.1.2011, teda síce po vystavení Oznámenia o zosplatnení z 26.12.2010, avšak pred jeho doručením žalovanému (10.1.2011) a hlavne pred uplynutím troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením 2. splátky (10.1.2011), z ktorého dôvodu bol odvolací súd názoru, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, keďže veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v danom prípade právo uplatnil pred uplynutím 3 mesiacov. Na základe uvedeného nebolo dôvodné počiatok plynutia premlčacej lehoty odvodzovať odo dňa zročnosti 2. splátky pre celý dlh a dôvodným potom nebolo ani konštatovanie premlčania celého nároku uplatneného žalobou a zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania celého nároku. Pokiaľ súd prvej inštancie v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku „nad rámec uvedeného považoval za potrebné uviesť“, že úverová zmluva má viacero nedostatkov, pre ktoré by aj v prípade včasného podania žaloby žalobkyňa nemohla byť v konaní plne úspešná, keďže tieto nedostatky spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 4 ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a tiež, že žalobkyňa nepreukázala, že uplatnená zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná, je obsiahnutá len v Zmluvných dojednaniach, ktoré nie sú podpísané oboma stranami, sú vopred pripravené žalobkyňou, napísané malým, ťažko čitateľným písmom, k tomu odvolací súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy (21.7.2010) bol už účinný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého dôvodu nie je možné aplikovať na danú vec ust. z.

č. 258/2001 Z. z., ktorý bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z. z., ku konštatovaniam ohľadom zmluvnej pokuty odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie opomenul z nich vyvodiť akýkoľvek záver.

8. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal všetky navrhované dôkazy v potrebnom rozsahu a keďže nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom (úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde), odvolaciemu súdu nezostávalo iné ako napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a § 391 ods. 1 zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 viazaný, opätovne vec prejednať a rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 odôvodniť.

10. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

11. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435