Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-151-2016.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/151/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci žalobkyne: I. G.T., bytom D. X, G., zast. Mgr. Matej Krajči, PhD., advokát so sídlom Májkova 1, Bratislava, proti žalovanej: M.Ľ. N., trvale bytom G. XX, J., prechodne bytom V. XX, J., o zaplatenie 5 000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni istinu 5 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.06.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa m á voči žalovanej p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 28. 07. 2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 5 000,- Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX. XX. XXXX žalobkyňa vložila na účet žalovanej sumu 5 000,- Eur na jej bankový účet IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobkyňa listom z 01. 06. 2016 vyzvala žalovanú na vrátenie tejto sumy v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy, avšak túto sumu jej doposiaľ neuhradila. Výzva jej bola doručená dňa 14. 06. 2016, preto žiada, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej istiny spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 07. 06. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2) Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 52C/151/2016-11- zo dňa 28. 08. 2016 voči ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, preto bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 12. 10. 2016 zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
3) Žalovaná v odpore uviedla, že so žalobou, ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 5 000,- Eur nesúhlasí. Uviedla, že dňa 17. 12. 2014 jej zaslala žalobkyňa sumu 5 000,- Eur na jej účet, ktoré boli však pre jej syna G. N. ako vrátenie dlhu, ktorý mala voči jeho osobe žalobkyňa. Poukázala nato, že žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdí, že finančnú čiastku poslala omylom, avšak pritom vrátenie tejto čiastky si nárokuje až po 2 rokoch, pričom sa nejedná o zanedbateľnú sumu. Ďalej uviedla, že finančnú čiastku 5 000,- Eur určenú pre jej syna ihneď po prijatí na jej účet odovzdala jej synovi. Sumu si vybrala hotovostným výberom.
4) Súd vykonal všetko dokazovanie., ktoré strany sporu navrhli a na ktorom zotrvali.
5) Z písomného vyjadrenia W.. C. Č. vyplýva, že osobne pozná žalobkyňu. Môže potvrdiť, že človeku menom G. ( inú identifikáciu nemá) dala 5 000,-Eur. Niekedy v druhom polroku 2016 sa zúčastnil
schôdzky, kde G. sľúbil, že peniaze vráti. Zároveň priložil mailovú komunikáciu medzi ním a objektom s názvom T..sk <C.:T..sk>.
6) Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že syn p. N. sľúbil, že zabezpečí vrátenie jeho matke omylom poukázanej sumy 5 000,- Eur, ktoré poukázala žalobkyňa, o čom má vedomosť aj p.Č., Uviedol, že žalobkyňa sa obrátila na súd potom, čo vyčerpala všetky možnosti mimosúdneho riešenie veci so žalovanou. Žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila a je povinná bezdôvodné obohatenie vydať. Finančné prostriedky, ktoré žiadajú vydať titulom bezdôvodného obohatenia poukázala žalobkyňa na účet žalovanej omylom, pri omyle v čísle pri zadávaním v banke. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka N. namieta predovšetkým jeho blízky vzťah k žalovanej a teda účelovosť jeho výpovede a záujem na výsledku sporu.
7) Žalobkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že ani žalovanú, ani jej syna nepoznala, nevidela, nemala s nimi žiadne vzťahy. Syna žalobkyne spoznala až potom, čo omylom poslala peniaze p. N. na jej účet. Nevedela, že je to jej účet, pri zadávaní účtu sa číselne pomýlila. Tieto peniaze mali ísť na účet jej právnika a nie žalovanej. Stretla sa so synom žalovanej, lebo jej známy p. Č. syna žalovanej pozná a chcel to sprostredkovať a vyriešiť. Tak sa stretli ona, p. Č. v máji 2015 v M. Q. na prízemí v kaviarni, bolo to asi v piatok, vie, že pršalo, presný deň nevie. Potom prišiel p. N. a povedala mu , že omylom poslala peniaze matke, že nech jej ich vráti. On povedal, že to zariadi, že mama peniaze vráti, dal jej aj telefonický kontakt na seba. Odvtedy s ňou nekomunikoval, ani nikdy predtým. Predtým ho nevidela, nepoznala, ani potom ho nevidela. Vylučuje, žeby mu bola niečo dlžná, alebo s ním mala nejaký kontakt, ani žiadnu zmluvu, ani žiadny právny vzťah, ani nič podobné. Je to vyložene klamstvo, keď tvrdí, že mu je niečo dlžná.
8) Žalovaná v priebehu konania k veci ďalej uviedla, že zotrváva na tom ,čo uviedla v odpore. Žalobkyňu nepozná, nikdy ju nevidela. Syn jej povedal ,že prídu nejaké peniaze. Spomínal, že mu niekto niečo dlží. Syn nemá vlastný účet, keď mu niekto má niečo poslať, robí to cez jej účet. Nespomína si, či ju žalobkyňa žiadala o vrátenie peňazí. Došla jej výzva z banky.
9) Z výpovede svedka G. N. vyplýva, že je synom žalovanej. Žalobkyňu pozná, videl ju asi 8x cez nejakého známeho. Nepamätá sa, či ju vždy videl v prítomnosti známeho, ale väčšinou áno. Ich vzťah by nenazval ani priateľským, ani kamarátskym, sú známi. Stretol sa s ňou prvýkrát spolu s jej známym. Tam mu povedala o čo ide, že má nejaké problémy právne, že potrebuje peniaze. Nepamätá si, či uviedla koľko potrebuje. Zobral peniaze, ktoré mal z podnikania z domu asi. V počítači mal zmluvu. Bola o tom písomná zmluva, ktorú vytlačil. Doniesol ju spolu s peniazmi, ktoré boli v obálke, v akých bankovkách si nepamätá, bola biela tá obálka. Tá zmluva teraz už neexistuje, lebo pred 2 rokmi, keď mu niekto vrátil peniaze, tak ju zničil. Je nepravdepodobné, že by ju našiel, teda ju nemá. Nepamätá si aká bola doba vrátenia, bolo to v zmluve. Nepamätá si, ani ako dal číslo účtu, asi to bolo v tej zmluve, nevie to, nepamätá si. Pri odovzdávaní peňazí bola žalobkyňa, p. X. A. a ešte nejakí robotníci, bolo to na E. XX v podniku Q. na L. K.. To je všetko čo vie k veci uviesť.
10) Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12) Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13) Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
14) Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením
15) Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16) Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
17) Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.,( účinného ku dňu vzniku omeškania ) ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21) Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22) S poukazom na citované ustanovenia a vykonané dokazovanie považuje súd žalobu žalobkyne voči žalovanej za dôvodnú. Žalobkyňa sa od žalovanej domáhala vrátenia sumy 5 000,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo tým, že omylom (chybou v čísle) poukázala sumu 5000,-Eur na bankový účet žalovanej. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná na svoj bankový účet XX.XX.XXX obdŕžala od žalovanej sumu 5000,-Eur. Žalovaná v spore uviedla, že žalobkyňu nepozná, nikdy ju nevidel, ani netvrdila, žeby medzi ňou a žalobkyňou existoval či už teraz alebo v minulosti akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého by jej mala žalobkyňa na jej účet plniť (zaslať) sumu 5 000,- Eur. Žalovaná tvrdila, že tieto finančné prostriedky vybrala a odovzdala synovi, nakoľko boli vrátením pôžičky, ktorú mala žalobkyňa voči jej synovi a ktoré zaslala na jej účet. Žalobkyňa tieto tvrdenia popierala, namietala že sú účelové a vyslovené klamstvá. Syna žalovanej predtým ako poukázala peniaze jeho matke vôbec nepoznala, nemala s ním žiadny vzťah ani uzatvorenú žiadnu zmluvu o pôžičke. Syna žalovanej spoznala cez svojho známeho ( ktorý ho poznal) až potom, čo sa domáhala vrátenia peňazí omylom poukázaných matke pána N..
23) Súd vykonal v konaní všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhli a na ktorých zotrvali. Z vykonaného dokazovania súd nepovažuje za preukázané tvrdenie žalovanej o tom, že poukázanie sumy 5 000,-.Eur na jej účet zo strany žalobkyne bolo plnením dlhu žalobkyne jej synovi. Súd skutočnosť, že medzi žalobkyňou a svedkom N.Á. došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nemá preukázanú, a už vôbec v spore nebolo preukázané, žeby účet žalovanej bolo dohodnutým platobným miestom ma plnenie z tejto zmluvy o pôžičke . Svedok N. síce vo svojej výpovedi tvrdil, že mal so žalovanou uzatvorenú písomnú zmluvu o pôžičke, ktorú medzičasom zničil a že jej peniaze odovzdal, ale jeho tvrdenia považuje súd za účelové a nepreukázané. Svedok neuviedol akú sumu si žalobkyňa požičala, ani kedy a ako jej poskytol číslo účtu, ani či účet jeho matky bol v ním uvádzanej zmluve o pôžičke medzi nimi dohodnutým platobným miestom na jej vrátenie. Preto súd konštatuje, že v spore nebolo preukázané, že účet žalovanej na ktorý žalobkyňa poukázala sumu 5 000,-Eur bol platobným miestom z prípadnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a synom žalovane, ani nebolo preukázané, že by existoval akýkoľvek dôvod na plnenie sumy vo výške 5000,-Eur zo strany žalobkyne voči žalovanej. Žalovaná v spore ani netvrdila, žeby so žalobkyňou mala mať nejaký záväzkový ,ani iný vzťah na základe, ktorej by jej mala žalobkyňa plniť sumu 5000,-Eur na jej bankový účet. Výpoveďou svedka, ani žiadnymi inými dôkazmi v spore nebolo preukázané, žeby účet žalovanej bol dohodnutým platobným miestom zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a synom žalovanej na ktorý mala žalobkyňa
zaslať sumu vo výške 5000,-Eur titulom vrátenia pôžičky, a to ani v prípade, žeby takáto zmluva bola uzatvorená,( čo však taktiež v konaní preukázané nebolo). Žalovaná svoju procesnú obranu v odpore opierala o svedkov ,ktorý boli prítomný pri vzniku dlhu a emailovou komunikáciou medzi jej synom a žalobkyňou, avšak žiadny takýto dôkaz pred súdom neprodukovala. Preto obranu žalovanej súd vyhodnotil ako účelovú a nepravdivú a teda nedôvodnú.
24) S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, súd berúc do úvahy jednotlivé dôkazy a hodnotiac ich jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach v kontexte prejednávanej veci dospel k záveru, že tvrdenie žalobkyne o zaslaní sumy vo výške 5000,-eur na účet žalovanej bez právneho dôvodu bolo preukázané a tvrdenia žalovanej na ktorých založila svoju procesnú obranu, boli naopak nepreukázané-. V tomto kontexte posúdil súd aj výpoveď svedka N. ,syna žalovanej. Žalovaná sa prijatím predmetných finančných prostriedkov vo výške 5 000,-Eur na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila a je povinná toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni v uvedenej výške vydať. Preto súd zaviazal žalovanú na úhradu istiny vo výške 5 000,- Eur žalobkyni. .
23) Nakoľko žalovaná svoj dlh žalobkyni neuhradila riadne a včas, dostala sa do omeškania. Preto súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania za obdobie t.j. od 14.06.2016 v zákonom stanovenej výške až do zaplatenia. Pokiaľ ide časový moment vzniku omeškania súd uvádza, že žalovaná túto skutočnosť ničím nenamietala t.j. netvrdila, že jej výzva na vrátenie sumy 5000.-Eut nebola doručená ,len uviedla, že si to nepamätá.
25) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v rozsahu 100% .
26) O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).